Oriana Fallaci: List nenarodenému dieťaťu (prel. Marcel Melicher, Literárna bašta 2025)
Keď materstvo nie je oslava, ale existenčná dilema
Kniha List nenarodenému dieťaťu od najvýznamnejšej talianskej novinárky a vojnovej korešpondentky Oriany Fallaciovej je výnimočné literárne dielo, ktoré sa dotýka citlivej a zároveň veľmi diskutovanej témy – materstva. Nejde však o oslavu ani o kritiku, ale o intímne rozprávanie ženy, ktorá sa ocitá v životnej dileme. V tichej, no intenzívnej forme vnútorného monológu sa prihovára k nenarodenému dieťaťu.
Intímny rozhovor so životom, ktorý sa ešte nezačal
Niektoré knihy nie sú určené na to, aby sa len čítali. Majú dráždiť, znepokojovať, oslovovať nervové zakončenia morálky, tela i spoločnosti. Takou je aj útla próza List nenarodenému dieťaťu od Oriany Fallaciovej, ktorá už od roku 1975 ostáva nielen literárnym, ale aj etickým a existenčným výkrikom.
Formálne ide o monológ. Žena, anonymná, bez mena, bez konkrétneho veku či zamestnania, sa prihovára plodu, ktorý nosí pod srdcom. Nie ako matka dieťaťu, ale ako ľudská bytosť druhej ľudskej bytosti – v napätom dialógu, v ktorom zaznievajú otázky, aké si človek kladie len v samote a tichu. Čo je sloboda, ak sa má vzdať samej seba? Čo je zodpovednosť? Darovať život, aj keď možno nevítaný? A čo je vlastne život, čo znamená, a aký ťažký bude v tomto svete?
Fallaciová píše priamo, nikdy nie prvoplánovo. Jej surová úprimnosť sa v knihe mieša s poetickou obraznosťou, existenciálna hĺbka s biologickým detailom, revolta s láskavosťou. Nejde o oslavný hymnus na materstvo ani o zúrivý pamflet na tému interrupcie. Ide o reflexiu ženy, ktorá sa nechce a priori prispôsobiť predstavám iných ľudí. Predovšetkým nie mužov, zákonov, cirkví, spoločnosti či vlastného vnútorne rozorvaného svedomia.
Autorka neobchádza žiadnu dilemu. Aký je rozdiel medzi zygotou a človekom? Kedy sa začína život? A čo ak sa dieťa narodí do sveta plného násilia, chudoby, predsudkov a neprávd? „Keby si mal na výber, chcelo by sa ti prísť na tento svet?“ pýta sa žena svojho ešte neexistujúceho dieťaťa. Na odpoveď však nečaká. Možno preto, že vie, že jej ju nik nedá, lebo ani nemôže.
Byť ženou v rozhodnutí, ktoré nepatrí len jej
Kniha List nenarodenému dieťaťu bola vo svojej dobe považovaná za provokatívnu a radikálnu. Koniec koncov ako väčšina Fallaciovej kníh. No čo je provokácia, ak nie pomenovanie nevysloviteľného? Autorka konfrontuje spoločnosť s vlastnou pokryteckosťou: otázky života a smrti, materstva, zodpovednosti a identity zväčša riešia tí, ktorých sa vôbec netýkajú. Zákony o potratoch prijímajú muži. O osudoch žien rozhodujú kultúry, ktoré ženám dávajú na výber len medzi tichým súhlasom a/alebo spoločenskou hanbou.
Autorka sa nebojí byť protirečivá – chvíľu túži, aby sa jej dieťa narodilo ako dievča, inokedy si želá, aby bolo radšej chlapcom, lebo ten sa bude mať v živote lepšie. No napokon dôjde k poznaniu, že ani pohlavie, ani rola, ani spoločenské očakávania nás nerobia tým, čím sme, podstatné je byť slobodným človekom.
Fallaciová neponúka závery. Nepredkladá dogmy. Namiesto toho vytvára priestor, v ktorom sa čitateľ či čitateľka môže slobodne pochybovať, (sú)cítiť, pýtať sa. Kniha tak nekladie dôraz na jedno konkrétne rozhodnutie, ale na právo ženy rozhodnúť sa – a niesť dôsledky nielen vo fyzickej realite, no aj v priestore viny, hanby a bolesti, ktorú si spoločnosť so sebou vlečie a prenáša ďalej na ďalšie generácie.
Aj preto je List nenarodenému dieťaťu výnimočnou knihou – nie preto, že odpovedá na vyslovené i nevyslovené, ale preto, že mlčí tam, kde iní kričia. A kričí tam, kde sa iní boja hovoriť. Je to kniha pre tých, ktorí si kladú otázku „prečo?“. A nezastavia sa pri prvej a zjavne jednoduchej odpovedi.
Alexandra Jurišová