S menom amerického politológa Fareeda Zakariu sa väčšina pozorovateľov slovenského politického života stretla v roku 1997, keď v časopise Foreign Affairs uverejnil článok Vzostup neliberálnej demokracie, kde aj na príklade mečiarovského Slovenska písal o krajinách, ktoré sa formálne považujú za demokratické, ale nedodržiavajú liberálne princípy ako ochrana menšín, nezávislé súdnictvo a sloboda prejavu. Pre tieto štáty Zakaria zrejme ako prvý použil termín „neliberálne demokracie“.
Od Peru po Filipíny
Priamy citát sa stal v čase protimečiarovského odporu teoretickou základňou pre odbornú verejnosť, politikov aj viaceré médiá (v denníku SME sme na tento termín viackrát odkazovali): „Demokraticky zvolené režimy, často zvolené opakovane alebo potvrdené prostredníctvom referenda, bežne ignorujú ústavou dané obmedzenia svojej moci a upierajú svojim občanom základné práva a slobody. V Peru a v Palestíne, v Sierre Leone aj na Slovensku, od Pakistanu až po Filipíny sme svedkami vzostupu znepokojujúceho fenoménu medzinárodného života – neliberálne demokracie.“
Termín neliberálna demokracia sa stal označením pre taký systém demokratickej vlády, ktorý síce formálne rešpektuje pravidlá demokratického procesu, ako sú voľby, avšak samotné voľby nie sú v tomto prípade zárukou dodržiavania základných ľudských práv a slobôd, ako sú sloboda prejavu, tlače či zhromažďovania.
Neliberálni politici dnes
Tento politologický termín má zmysel opakovať najmä v súčasnosti, keď vo viacerých stredoeurópskych krajinách nastáva renesancia pokusov o neliberálny či priam autokratický režim (tu by som odporučil text iného amerického politológa Larryho Diamonda s názvom Obrana liberálnej demokracie pred pádom k autoritárstvu, ktorý zaznel v Bratislave na Európskej konferencii o demokracii v novembri 2017). Diamondova analýza 12 krokov na ceste od demokracie k autokracii sa nepríjemne podobá na súčasné úsilie Ficovej vlády.
Aj túto hranicu však nedávno verbálne deštruoval maďarský premiér Viktor Orbán v prejave v rumunskom Sedmohradsku, kde sa každoročne stretáva s maďarskou menšinou: „Nedovolíme (opozícii) zostaviť vládu, pretože chceme, aby Maďarsko malo vládu, ktorá bude pre mier a pre národ,” povedal premiér Orbán podľa agentúry MTI, čím sa stal nielen neliberálnym, ale už aj nedemokratickým politikom s ambíciami autokrata.
Vráťme sa však ku Zakariovmu textu Vek revolúcií. Pokrok a odpor od roku 1600 po súčasnosť, ktorý sa po historickom expozé, venovanom kľúčovým revolúciám po roku 1600 (holandskej, ktorá bola prvou liberálnou, francúzskej, obom priemyselným revolúciám vo Veľkej Británii a v Spojených štátoch, ktoré vytvorili moderný globálny svet), sústredil na štyri revolúcie súčasnosti: 1. Globalizácia v plnom prúde – Ekonomika, 2. Nespútané informácie – Technológie, 3. Pomsta kmeňov – Identita a 4. Dvojité revolúcie – Geopolitika.
Zakaria na viacerých miestach zdôrazňuje jednu zo základných myšlienok, že „keď si uvedomíme množstvo dramatických zmien v dnešnom svete, zistíme, že prežívame jedno z najrevolučnejších období v dejinách“.
Na tomto mieste asi treba odbočiť a pripomenúť, že podľa viacerých historikov bol najhorším rokom v dejinách sveta rok 536 nášho letopočtu, keď pravdepodobne rozsiahly vulkanický výbuch do atmosféry uvoľnil veľké množstvo popola a prachu, čím znížil množstvo slnečného svetla a spôsobil zmenu klímy, teploty v lete klesli o 1,5 až 2,5 stupňa Celzia, čo spôsobilo rozsiahly hladomor a Európa, Blízky východ a časti Ázie boli zahalené do tmy po dobu 18 mesiacov.
Štyri revolúcie
To však bolo pred 1500 rokmi a je teda logické, že viac sa nás týkajú štyri súčasné revolúcie, ktoré podľa Zakariu stoja za skutočnými premenami našej spoločnosti. „Napriek všetkým svojim výhodám priniesli globalizačná a technologická revolúcia hlboké narušenie a všadeprítomnú úzkosť. Identita sa čoraz viac stáva bojovým poľom, na ktorom prebieha polarizovaná politika dvadsiateho prvého storočia, pričom zároveň dochádza k bezprecedentným geopolitickým zmenám. Nachádzame sa na rozhraní štyroch revolúcií, ktoré na prvý pohľad predpovedajú temnú budúcnosť.“
No ak budeme konať s rozvahou, dokážeme oživiť liberálny medzinárodný poriadok a odsunúť populizmus do zabudnutia, nevylučuje vo svojej knihe Fareed Zakaria, hoci dnes tomuto scenáru nie je ľahké uveriť. Zakaria však napísal svoju knihu ešte v roku 2024 a mohol teda len odhadovať, čo bude pre súčasné geopolitické rozdelenie sveta znamenať nástup Donalda Trumpa, jeho čiastočný optimizmus je azda aj pochopiteľný. Hoci staviť na víťazstvo liberálnej demokracie v strednej Európe v najbližších rokoch by som sa asi neodvážil.
Róbert Kotian