Pamätáte si svoj najväčší hudobný zážitok? Nejaký hudobný motív, ktorý vás priam zmrazil, spôsobil vám čosi, čo sa odborne nazýva cutis anserina, čiže husia koža, zimomriavky? Vôbec sa nemusíte hanbiť za to, ak to bol Peter Nagy, a nie Zbor Židov z Verdiho Nabucca. A neohŕňajte nos nad ľuďmi, ktorí milujú jazz-funk či ľudové piesne z Podpoľania, ak počúvate metal. A naopak, aj Shakira a Sima Martausová majú miesto na hudobnom nebi.
Milovať hudbu je totiž silno iracionálna vec a ten „sladký bod“, ktorý sa dostavuje pri počúvaní tej alebo onej hudby, súvisí s usporiadaním mozgu rovnako ako s náhodami, ktoré nás v živote postretnú – ako napríklad obdobie, do ktorého sme sa narodili, rodičia či kultúrny kontext, v ktorom vyrastáme. Veci, ktoré vieme aj nevieme ovplyvniť.
Náhoda chcela, že sa na našom trhu objavili temer naraz dve knihy, ktoré sú úžasnou výpravou do toho, ako hudba vzniká, ako v nás existuje a ako ju vnímame. Aj keď je to pohľad z úplne iných poschodí, veľmi často sa budeme nachádzať v tom sivom priestore medzi ušami. Obidve knihy majú na svedomí špičkoví a renomovaní hudobní experti. Tou prvou je kniha Milovaná hudba (prel. M. Lukáč, Grada 2024) hudobnej producentky a profesorky Susane Rogersovej pôsobiacej na prestížnej Berklee Music College. Táto kniha vznikla v spolupráci s neurológom a spisovateľom Ogi Ogasom. Je to kniha o tom, ako hudbu vnímame.
Skvelým doplnkom pre milovníkov hudby je k tomu kniha Tvorivý akt (F. Kôpka, Aurora, 2023) Ricka Rubina, jedného z provokatívnych a svojhlavých producentov, ktorý významným spôsobom kreoval zvuk hudby od osemdesiatych rokov.
Prečo milujeme usporiadané zvuky
Náš hudobný vkus nie je – našťastie – rovnaký. Môže za to samotný fakt, že hudba je nesmierne emocionálne posolstvo, ktoré však nemusí zasiahnuť každého. Radosť a potešenie, ktoré ponúka hudba, sa môže podobať radosti z lásky, má veľmi podobné emočné odpovede ako radosť z jedla. A v istom zmysle sa hudba jedlu aj podobá – niekto má rád pomerne úzky okruh jedla a iné veľmi neskúša, iný zasa nevie odolať pokušeniu ochutnať všetko a uznať kvality a zaujímavé chute celého spektra jedál. Niekto je zarytý milovník jedného hudobného žánru, iný zasa skúša ochutnávať rovnako džez ako indickú tradičnú hudbu, rockový crossover aj modernú experimentálnu ambientnú hudbu a všade nachádza radosť.
Rogersová a Ogas sa na hudbu pozreli práve cez prizmu nášho individuálneho vnímania. Rogersová ako „zvuková inžinierka“, ktorá sa cez producentstvo hudby dostala na post profesorky na prestížnej hudobnej akadémii, rozpráva príbeh svojho zaľúbenia sa do hudby a práce s veľmi širokým spektrom muzikantov. A potom aj príbeh svojho bádania, keď chcela pochopiť, prečo sa niekomu páči napríklad Bach a inému hard core, prečo niekto vníma hudbu „telom a tancom“ a iný zasa ako meditáciu, podnet na únik do iných mentálnych svetov. Neurológ Ogi Ogason dodával dáta, ktoré potvrdzovali a potvrdzujú, že náš „sladký zážitok“ z počúvania hudby v prvom rade nemá len jedno mozgové centrum, a zároveň, že naše individuálne potešenie z tej či onej hudby je skutočne zmapovateľné aj v našom mozgu.
A výsledok? Hudba je pestrá, ako sú pestrí ľudia, rytmus, melódia či groove sú kategórie, ktoré často určujú naše nadšenie a náladu. A že sú aj ľudia, ktorí vnímajú hudbu len ako doplnok života, ich vzťah k rytmu či melódii je veľmi povrchný. A nie je to preto, že ešte nenašli svoju hudbu, ale že ich hudba až tak neberie.
Hudba ako tvorivý akt
Rick Rubin nenapísal ani svoje memoáre, ani klebety z producentského života či eseje o hudobnej tvorbe. Jeho kniha pôsobí ako filozofovanie zen-budhistického majstra o tom, čo to vlastne znamená tvorba. Americký hudobný producent v roku 1980 spoluzakladal hip-hopové vydavateľstvo Def Jam a prakticky spoluvytváral zvuk amerického (a svetového) hip-hopu, keď stvoril hviezdy ako LL Cool J či Beastie Boys, spojil Aerosmith s Run DMC, pomáhal skupinám ako Metallica, Red Hot Chilli Peppers, ale jeho meno nájdete aj pod albumami Shakiry, Johnyho Casha či Adele.
Rubin mohol staviť na istotu a porozprávať o zákulisí práce s umelcami, o jeho ceste z vysokoškolských internátov a hip-hopovej ulice až po prevzatie cien Grammy. Rozhodol sa však, že ponúkne esenciu svojho myslenia a uvažovania o hudbe, tvorivosti a práci. Text sa tak stáva esenciou či destilátom jeho skúseností, je to čosi ako do epigramov a zen-budhistických poučení zozbieraná textová koláž, ktorá nie je len o hudbe, ale vlastne o podstate tvorivosti ako takej.
Miestami pri čítaní tejto knihy budete mať pocit, že čítate duchovno-motivačnú príručku s banálnymi radami, za ktoré by sa nehanbil ani Paolo Coelho, Osho a Carlos Castaneda spolu, čo sú guru miláčikovia ezoterickej scény. Miestami zasa premýšľate, či Rubinove rady o tom, že umelec nemá robiť kompromisy, využíval aj on, keď produkoval komerčné nahrávky. Ale nakoniec zisťujete, že ten pohľad Ricka Rubina na tvorbu a umenie je nesmierne povzbudzujúci, kreatívny a inšpirujúci. Túto knihu budete chcieť čítať aj opakovane.
Tvorivý akt nie je teda opisom Rubinovej bujnej kariéry, v texte neuvádza žiadne mená, nevynáša historky z nakrúcania. Ponúka skôr destiláciu múdrosti. Rick Rubin povyšuje ľudskú tvorivosť na ten najvyšší status ľudskosti, pričom hovorí o tom, že meradlom nie je úspech, ale autenticita. A autenticita je to, čo spája knihu Tvorivý akt s Rogersovej knihou Milovaná hudba.
Čítajte a počúvajte
Susan Rogersová pripravila k svojej knihe aj výborný playlist na predplatených hudobných službách, kde si môžete vypočuť vyše 120 skladieb, ktoré v knihe spomína – od J. S. Bacha cez štandardný moderný pop, hard core, country, blues až po súčasnú experimentálnu scénu. Čítanie sa tak stáva multimediálnym zážitkom, pretože môžete podrobne (v niektorých prípadoch doslovne až na sekundy) počúvať, o akých emocionálnych vplyvoch autorka rozpráva.
V prípade Ricka Rubina nenájdete nejaký autorov výber jeho obľúbenej hudby, avšak pri troche snahy sa môžete zahĺbiť do albumov interpretov, ktorých produkoval. A meditovať pri jeho texte o tom, prečo je hudba nositeľkou takého silného posolstva.