Aj talianske slnko zatienia mraky
Zdravá strava, nezdravé vzťahy a iné (aj také isté) myšlienky napĺňajú novú prozaickú knihu Ivany Dobrakovovej.
Niektorí (najmä mladí) ľudia si možno myslia, že manželstvo a rodičovstvo môže byť liekom na rôzne životné neduhy. Ako sa však ukazuje (aj) na postavách v Dobrakovovej knihe, je táto predstava mylná. Vzťahové i psychické problémy sa matkám ešte zhoršujú. Akoby hniezdo, ktoré vytvorili, a mláďatá, ktoré v ňom vychovávajú, nestačili. Prečo len akoby, však? Ženy v krátkych prózach v knihe Iné myšlienky sa čitateľkám a čitateľom odhaľujú až na kosť, hoci možno ani nechcú. Veď ani svojim psychiatričkám a psychiatrom nepovedia úplne všetko. Nám však áno. Aj oveľa viac, než by chceli ony, možno aj viac, než chceme my. Ale podstatné je, že nám povedia presne toľko, koľko chce autorka.
Zdravá strava
Postava matky vynárajúca sa vo viacerých prózach knihy akoby bola posadnutá vegánskymi superpotravinami a v jednotlivých situáciách aj niečím navyše – napríklad záchranou planéty či prehnanou čistotou. Vykresľovanie vzťahu k jedlu (a s tým súvisiacou depresiou zo stavu životného prostredia) prostredníctvom hyperboly a detailných opisov slúži ako zrkadlo dnešnej spoločnosti, a nielen tej jednej skupiny z nej. Je to zrkadlo pre nás všetkých. Po prečítaní mnohých pasáží, ktoré sa týkajú matkinho vzťahu k jedlu, nie je možné povedať, čo je dobré a čo je zlé, a ani tá zlatá stredná cesta sa nejaví ako schodná. V zásade sú všetky tieto scény ťažko stráviteľné, pretože jedlo je len začiatok zápalnej šnúry, ktorá je niekedy nezvyčajne krátka, inokedy zas zdanlivo trpezlivá a pomalá.
Nezdravé vzťahy
Druhým výrazným motívom, ktorý spája všetky prózy v knihe, sú – veľmi mierne povedané – problematické medziľudské vzťahy, a to nielen tie partnerské, ale aj rodinné, najmä medzi rodičom a dieťaťom. Muži v knihe sú buď príliš nároční, alebo príliš nenároční (na čas, na vzťah, na sex, na domácnosť, na výchovu…), a ženy zdanlivo ťahajú za kratší koniec. O tom však vzťahy nie sú, však? Žiaden zo vzťahov, ktoré Dobrakovová vykresľuje, nám zrejme nevyčarí úsmev na tvári a nenaladí nás na ten pocit falošnej spokojnosti, že všetko je tak, ako má, napriek tomu sú sondy do nich mrazivo povedomé asi každému z nás. Nevyváženosť a nerovnosť vo vzťahoch neraz zdôrazní cudzosťou a odcudzenosťou (Slovenka v Taliansku bez právana čokoľvek, Bratislavčanka vs. „východniar“, milenka snažiaca sa prekonať milovanú manželku, vegánka vs. všežravec a pod.).
Matky a deti (a otcovia)
Deti v knihe nerozumejú svojim rodičom – špeciálne matkám, ale ani obrazy otcov nevyznievajú omnoho lepšie. Zdá sa, že skutočnosť, že niekedy otcovia stoja v protipóle ku komplikovaným matkám, ich robí prijateľnejšími – nielen pre dieťa, ale aj pre čitateľky a čitateľov. Matky v knihe majú zas vo všeobecnosti rôzne názory, ktoré sú však v dnešnej spoločnosti čoraz bežnejšie a stávajú sa novou normou – povedzme, že sú to iné myšlienky, nejde len o ortorexiu, ale napríklad aj prejavy homofóbie v ustaraných myšlienkach o osud svojho jediného syna.
Zrkadielko, zrkadielko
Niekedy nie je ľahké vyhnúť sa klišé, pretože pokrivené zrkadlo patrí k označeniu, ktoré sa mi pri čítaní Dobrakovovej Iných myšlienok opakovane vynárali v mysli. Nejde o to, že nie ste vegán, alebo ste benevolentný v rôznych životných situáciách, ide o to, ako k tomu pristupujeme. A v zrkadle postáv tejto knihy to vyzerá tak, že k tomu proste nevieme pristúpiť zo správnej strany. Nikdy. A nikde.
Mara Stanková