Babaríkovo cestovanie v čase – do roku 1938 a na Kysuce
Predstavte si situáciu, že ste zrazu vyššou mocou premiestnení z Bratislavy v roku 2001 do kysuckej dediny v roku 1938 – a postupne zistíte, že je vám súdené v tomto novom časopriestore ostať. A hoci ste na dejepise nedávali veľký pozor a o slovenské vojnové dejiny ste nemali nikdy enormný záujem, fakty ako Hitler, Tiso, holokaust, povstanie aj jeho potlačenie vám signalizujú, že pobyt v tomto čase nebude vôbec príjemný.
Ján Babarík to urobil a čitatelia budú zrejme viac ako spokojní. Napokon, cestovanie v čase je Babaríkovou obľúbenou témou a jej kombinácie s detektívnym žánrom už priniesli viacero pozoruhodných textov (Jumper, Posledný revenant, Zabiť sa je málo).
Mobil v hrobe zo 70. rokov
Štart Babaríkovej ostatnej knihy je sľubný – pri výstavbe nového lyžiarskeho strediska na Kysuciach stavbári po vykopaní ostatkov zo starého cintorína, kde sa naposledy pochovávalo pred takmer päťdesiatimi rokmi, objavia rozpadnutú kovovú skrinku a v nej mobilný telefón z roku 2001. Záhadu má rozpliesť detektív Bauer, netušiac, že bežná policajná logika sa otrasie v základoch.
Keď sedemdesiatnička Ľudmila Hatalová povedala štyridsiatničke Viere Slezákovej, že „váš Milan Macek bol môj otec“, docvaklo aj detektívovi Bauerovi, že to, čo odmietal pripustiť, je fakt. Milan Macek sa totiž v roku 2001 záhadnou hrou vyššej moci prepadol do roku 1938 a v tomto čase strávil zvyšok života ako Jakub Hatala.
Takto štruktúrované udalosti dávali zmysel a vysvetľovali nevysvetliteľné, ak ste to ako čitatelia boli ochotní akceptovať. Mobil z roku 2001 objavený v hrobe zo sedemdesiatych rokov 20. storočia patril Milanovi Macekovi, ktorý sa stratil v kysuckých horách počas výletu so svojou priateľkou Vierou Slezákovou. Dramatické udalosti spojené s touto záhadou (starý Čižmár chcel v roku 1938 pozabíjať svoju rodinu a výletník Milan Macek sa mu v tom snažil zabrániť v roku 2001) si vybral Ján Babarík ako kľúčový bod cestovania v čase v románe Statočný chlapík.
Napokon, ako sám autor poznamenal, pôvodná poviedka Statočný chlapík, ktorá uspela v súťaži Martinus Cena Fantázie 2018, „mala otvorený koniec – turista zmizol nevedno kam. A keďže som chcel vedieť, čo sa s ním stalo, tak som napísal celý román“. Spolu s autorom si určite vydýchli všetci čitatelia spomínanej poviedky, lebo jej otvorený koniec si jednoducho žiadal pokračovanie v tomto zvláštnom príbehu.
Keď téma posúva žáner
Výber (pred)vojnového (česko)slovenského štátu kladie na autora a jeho postavy veľké nároky (dôkladné rešeršovanie je nevyhnutnou podmienkou, čo priznal aj Babarík), keď chcel, aby jeho neuveriteľný príbeh bol zasadený do uveriteľných a presvedčivých reálií tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia – ale aj vďaka tomuto extrémnemu časopriestoru do dramatických historických dejín Slovenska zaznamenáva Babaríkov román významný žánrový posun. Už nejde len o akokoľvek zaujímavý fantasy príbeh s detektívnou zápletkou, ale aj o významný literárny obraz o človeku v dejinách, o jeho mieste v časoch, keď sa lámu charaktery a ukazuje sa, kto je kto.
Babaríkov Statočný chlapík Milan Macek sa usiluje prežiť vojnové a povojnové časy s istým morálnym kompasom a hoci sa dlho nedokáže zmieriť so skutočnosťou, že do pôvodného života v 21. storočí sa nikdy nevráti, napokon si nájde svoje miesto aj v realite vojnového Slovenského štátu a v desaťročiach po vojne.
Ďalší nezanedbateľný rozmer románu dodáva fakt, že okrem Milana Maceka sa do minulosti z ešte vzdialenejšej budúcnosti (z roku 2018) prepadla aj učiteľka fyziky a matematiky Lucia Vargová, ktorá o prírodných zákonoch vesmíru a o zasahovaní do diania v minulosti vie oveľa viac ako jej okolie a zásadne sa vystríha akéhokoľvek ovplyvňovania dobových udalostí.
Práve kontrast medzi Luciiným a Milanovým vnímaním prítomnosti je napokon etickým vygradovaním textu. Rozdielne správanie Lucie a Milana počas odsunu židovských spoluobčanov je jedným z vrcholných odkazov Babaríkovho príbehu – aj keď asi treba dodať, že Luciina motivácia je zjemnenou verziou motivácie množstva obyvateľov Slovenska, ktorí sa nielen prizerali arizáciám a krutému zaobchádzaniu s tisíckami slovenskými Židov, ale z toho aj profitovali. Čo je aktuálny až akútny postreh aj o Slovensku v roku 2026.
Róbert Kotian