Nevšedný príbeh o písaní, literárnej vášni a spojení svetov čitateľa a autorky
Nie každá kniha je dobrá. Dobrou sa stáva napríklad vtedy, keď dokáže upútať čitateľskú pozornosť, zaujať dialógmi, presvedčivými postavami či očariť bohatými opismi. A čo ak knihu prečítame za jednu hodinu – znamená to, že je dobrá? Stačí nám šesťdesiat minút na to, aby sme spoznali knihu alebo trebárs človeka? Práve táto úvaha je vstupnou bránou do románu Jána Spišiaka Jedna hodina (Sundaywalk2025). „Kniha nemá prinášať oddych, ale povzbudenie alebo ešte lepšie: poučenie,“ píše sa v prvej kapitole. A o to viac platí, že prostredníctvom dobrej knihy, rovnako ako počas jednej zmysluplne prežitej hodiny, môžeme lepšie porozumieť nielen svetu, ale aj sebe samému.
Najnovšia próza Jána Spišiaka rozhodne nie je ľahkou romancou s predvídateľnou zápletkou. Vystavaná je na prelínajúcich sa dejových rovinách, ktoré postupne odhaľujú svet knižného redaktora Romana, ktorý má na starosti hľadanie domácich literárnych talentov, osud mladej autorky Alexy a napokon aj jej rukopisu, ktorý sa po vydaní dostáva do rúk Romana ako čitateľa. Autor pritom dokáže s ľahkosťou prepínať medzi líniami, čím publikum udržiava v neustálom napätí.
Dejové línie
Roman navonok pôsobí ako typický štyridsiatnik súčasnosti. Je slobodný, bezdetný a zapálený do svojej práce. Vnútorne je však citlivým a rozvážnym mužom odhodlaným pátrať po zmysle vecí. Jeho ironický, často pesimistický pohľad naruší až Alexina kniha. V nej nielenže nachádza útočisko, ale i pochopenie posolstva skrytého medzi riadkami a kvetnatými opismi. Ďalší rozmer príbehu dodáva Alexa, ktorá po ťažkej skúsenosti s prvou publikáciou opúšťa domov, a spolu so synom hľadá nový začiatok na opačnej strane sveta. K Romanovi ju privedie náhoda, a hoci ich oddeľujú tisícky kilometrov aj spočiatku rozdielne predstavy o tom druhom, ich cesty sa nakoniec stretnú v jednom konkrétnom bode, v jednej hodine.
Príliš skutočné, aby to bolo vymyslené
Sila Spišiakovho románu spočíva najmä v jeho jedinečnom štýle písania. Dej rozvíja pokojne, bez dramatických zvratov, no s vycibreným zmyslom pre detail. Tým postupne stiera hranice medzi fikciou a realitou. V knihe sa dotýka tém lásky, priateľstva, straty a sklamania, ale aj hľadania zmyslu života a seba ako ústrednej postavy v ňom. Zvláštnym paradoxom je, že dej zasadil do existujúceho vydavateľstva Sundaywalk v Banskej Bystrici. A práve toto vydavateľstvo knihu aj vydalo.
Autorov rukopis je osobitý, píše poeticky s láskou k slovám a literatúre. Hĺbku obsahu dodávajú filozofické úvahy, a to nielen tie na papieri, ale i v mysli čitateľa. Popri nich text osviežuje jemný situačný humor a nenásilná romantika, ktorá príbehu pridáva na ľudskom a citovom faktore. Jedným zo špecifík románu je originálne rozvinutý motív „príbehu v príbehu “, a tiež citlivé skúmanie vzťahu medzi autorom a čitateľom.
Život je najväčší impulz
Je zrejmé, že Ján Spišiak, rodák z Tisovca, nie je na literárnej scéne nováčikom. Pred Jednou hodinou publikoval napríklad rozprávku pre dospelých Zabudnutý príbeh, či zatiaľ dvojdielnu sériu Stíhači z hokejového prostredia. V súčasnosti žije a pracuje v Banskej Bystrici, kde sa odohráva aj prevažná časť deja jeho najnovšieho románu.
Jedna hodina je písanie o písaní. Je to príbeh o vzniku kníh a tvorbe inšpirovanej životom samotným. „My sami sme témami,“ vystihla v knihe jedna z postáv. Vhodná je pre každého, kto si popri nápaditej a nevšednej zápletke rád dopraje i chvíľu na hlbšie zamyslenie. Je dôkazom toho, že aj román s dejom na pohľad nekomplikovaným dokáže osloviť i náročnejšieho čitateľa.
Tereza Nemcová