Pozdravy zo sveta: Stuttgartská mestská knižnica je dnes ikonou mesta a sociálnych sietí
Knižnice ma sprevádzajú odmalička. Najprv som bol len ich členom, dva roky aj zamestnancom a dnes dobrovoľne pomáham s vrátenými knihami v mieste môjho bavorského bydliska. Vždy som ich považoval za niečo viac ako len sklad kníh, ktoré doma nemám. Človek totiž potrebuje aj pocit krásy. Preto do tých najkrajších nechodíme len čítať knihy, ale opájame sa aj veľkoleposťou architektúry, v ktorých sú uskladnené.
Stammheim II
Mestská knižnica v Stuttgarte sa síce nemôže rovnať svojim starodávnym kláštorným kolegyniam, ale svojím jednoduchým dizajnom patrí k modernej špičke a najkrajším v Nemecku. Hoci je dnes ikonou mesta, nebola od začiatku prijatá s nadšením. Svedčí o tom napokon aj prezývka Stammheim II, ktorá je odvodená od miestneho väzenia na opačnej strane mesta. Fakt je ten, že keď bola dokončená, nachádzala sa uprostred betónového staveniska bez duše na Milánskom námestí v centre štvrte pretkanej ulicami s názvami európskych miest. Na prvý pohľad pôsobí štyridsať metrov vysoký biely štvorcový blok na ploche dvadsaťtisíc štvorcových metrov rovnako neatraktívne ako jeho bezprostredné okolie.
Základný kameň stavby, ktorú navrhol kórejský architekt Eun Young Yi, bol po rokoch plánovania a právnych sporov položený 5. júna 2009 a v jeho vnútri sa nachádza kniha, na ktorej spolupracovalo približne šesťsto ľudí. Hoci by s ohľadom na svoje poslanie mala byť protipólom bankových a obchodných budov, pre mnohých obyvateľov mesta je najmä symbolom toho, že si Stuttgart môže dovoliť stavbu za 79 miliónov eur. Ak chcete vedieť o architektúre a knižnici viac, na prízemí v info centre sa dá vypožičať audiosprievodca.
Priestor na meditáciu aj na sobáš
Do budovy je voľný vstup pre všetkých a to zo všetkých svetových strán. Uprostred nej sa nachádza veľká štvorcová miestnosť bez akéhokoľvek vybavenia len s modrým vodotryskom v podlahe, malými oknami okolo a stropnými presklenými kockami navrchu, ťahajúca sa do výšky tretieho poschodia. Toto „Srdce“, ako sa oficiálne nazýva, má podľa architekta slúžiť na meditáciu, ale návštevník sa tam málokedy ocitne sám, a tak neprecíti veľkosť priestoru, v ktorom sa ocitol.
Najkrajšou časťou knižnice je obrovská galerijná hala, ktorá sa smerom nahor rozširuje a je pretkaná schodiskami a ostrovčekmi na sedenie. Pozdĺž stien sú regály s knihami, ktorých chrbty geniálnym spôsobom „zafarbujú“ celý priestor.
Čo môže byť pre knihomoľov romantickejšie ako svadba v knižnom chráme? V Stuttgarte je aj toto možné a práve galerijná hala patrí medzi mimoriadne obľúbené sobášne miesta. Čo knihy spojili, človek nerozdeľuj, počas obradu nezaznieva, ale mohlo by!
V knižniciach by sme mali knihy objavovať
Umberto Eco v eseji o knižniciach hovorí, že správna knižnica by nemala byť taká, do ktorej si ideme po konkrétny titul ukrytý v sklade, ale naopak, ľudia by si mohli prezerať ponuku priamo na policiach a objavovať príbuzné tituly, o ktorých pred návštevou nemali ani potuchy. Taliansky semiotik síce pripúšťal, že aj listovanie v katalógoch môže túto funkciu splniť, ale nijako sa to nedá zrovnať s lezením po regáloch. Postarší z nás, čo si ešte pamätajú vyhľadávanie v papierových kartotékach a tŕpnutie, či mu knihovníci donesú všetko potrebné, veľmi ocenia takýto priamy prístup ku knižnému fondu.
Nemecké knižnice používajú väčšinou jednotný informačný systém. Ak si návštevník z Augsburgu nestihol vo svojej knižnici pozrieť sprievodcu po Stuttgarte, môže ich nájsť na poličke medzi cestopismi pod signatúrou CFR 23 rovnako tak ako doma.
Pozoruhodné je, že sa nezabúda ani na bezpečnosť, a tak pri poličke s rezervovanými knihami sa nachádza aj obrovský hasiaci prístroj. Či by reálne zabránil pohrome, hádam nebude treba nikdy empiricky overiť.
Obraz do bytu alebo kancelárie za pár drobných
Skutočnosť, že má človek po zaplatení ročného poplatku 20 eur prístup k elektronickým výpožičkám alebo do streamovacích platforiem Naxos Music Library a Filmfriend, nie je ničím výnimočným. Ani dva knižné autobusy určené pre deti v škôlkach a družinách Max a Moritz, pomenované podľa obľúbených výmyselníkov nemeckého spisovateľa Wilhema Buscha, nevybočujú z rámca služieb v rámci Nemecka. Trochu nadštandardné je zverejňovanie podcastov a záznamov z čítačiek a iných aktivít, ktorých počet už atakuje hranicu osemsto záznamov.
Avšak naozaj výnimočný servis, poskytovaný už od roku 1976, nájdete v Grafotéke na 8. poschodí. V jej ponuke je vyše 2500 pôvodných obrazov, koláží, akvarelov, grafík, kresieb a fotografií od viac ako 1100 umelcov. Výpožička je jednoduchá. V databáze si vyberiete želané dielo, zabalíte a za poistný poplatok vo výške 2,50 eura je vaše na osem týždňov. Ak sa s ním po uplynutí tejto lehoty nebudete vedieť rozlúčiť, dá sa predĺžiť až šesťkrát za predpokladu, že nebolo rezervované.
Grafotéka je mimoriadne obľúbená medzi právnikmi a lekármi, ktorí ju využívajú ako dekoráciu v kanceláriách a ambulanciách. Rozsiahly archív umožňuje aj organizáciu malých tematických výstav s kurátorskou pomocou knižnice.
Niekoľko varovaní pre fotografov
Žijeme v čase, keď sociálne médiá hrajú dôležitú úlohu v živote mnohých ľudí. Títo sa chcú prezentovať peknými fotografiami zo známych miest a keď prídu do Suttgartu, nemôžu vynechať jeho knižnicu. Ak patríte medzi takýchto návštevníkov, majte na pamäti, že sa nenachádzate v turistickej atrakcii, ale v plne funkčnom priestore. Fotografovanie je povolené, ale mali by ste sa správať ohľaduplne, nepoužívať statív alebo brániť ľuďom v pohybe. Ak sa do budovy nestihnete dostať do 21.00, keď sa v pracovných dňoch zatvára, určite oceníte modré večerné osvetlenie, ktoré knižnicu mení na sochu.
Bezpečný, ale trochu bezútešný výhľad
Poslednou, ale žiaľ nie dych vyrážajúcou atrakciou knižnice je vyhliadka z jej strešnej terasy. Chodník sa nachádza niekoľko metrov od okraja a lemuje solárne panely s plochou 300 štvorcových metrov. Priamy pohľad dole z bezpečnostných dôvodov nečakajte. Pád z budovy, či už úmyselný, alebo náhodný, nie je určite nič, po čom by tu niekto túžil. Na rovinu však treba povedať, že hoci má návštevník výhľad na všetky strany, okrem stavieb toho veľa neuvidí. Stuttgart 21, ako sa volá veľkolepý projekt železničnej stanice a jej okolia, je totiž stále v nedohľadne. Časovom aj optickom.
Róbert Dyda
Autor je spisovateľ a publicista, žije v nemeckom Augsburgu