Jelena Kosťučenko: Moja milovaná krajina. Reportáže z Ruska (prel. Kristína Karabová, Absynt 2024)
Aké je to žiť v Rusku 21. storočia
Jelena Kosťučenko je ruská novinárka a spisovateľka, ktorá svojimi skvelými reportážami o Rusku prispela aj do kedysi ešte nezávislých ruských novín Novaja Gazeta. Rovnako ako ruský novinár Michail Zygar, aj ona je veľkou kritičkou tejto východnej diktátorskej krajiny a svojou kvalitnou investigatívnou prácou prejavuje odpor proti cenzúre a politickým represáliám.
Vojna, chudoba, cenzúra…
Kniha Moja milovaná krajina obsahuje texty, ktoré odkrývajú rôzne vrstvy ruskej spoločnosti. Začína prvými zásahmi do (ne)slobody Ruska; spomína tajnú službu, vojenské zásahy v Čečensku, ktoré sú jednými z najzávažnejších a najkomplikovanejších konfliktov v postsovietskom priestore (komplexne o nich píše Irena Brežná v knihe Vlčice zo Sernovodska), či súčasné Rusko, ktoré napadlo svojho suseda a označuje ho za nepriateľský štát.
Autorkina perspektíva je osobná i objektívna, ale najmä veľmi analytická. Ponúka hlboký pohľad na krajinu, ktorú mnohí poznajú len povrchovo, či už cez politické a historické optiky, alebo prostredníctvom médií, ktoré sa často zameriavajú na zjednodušené obrazy nepokrývajúce ani zďaleka všetko podstatné. Jelena Kosťučenko ako novinárka a prísna pozorovateľka ruskej spoločnosti sa s nami delí o znepokojivé, no veľmi podstatné príbehy o tom, čo sa deje za hranicami tohto v mnohom nepochopiteľného ruského sveta.
V druhej časti knihy tvorí komplexnú skladačku reportáží, ktoré sú rozdelené do rôznych tém a miest, no majú spoločného menovateľa – sú zamerané na zobrazenie súčasného Ruska s dôrazom na jeho temné stránky. Kosťučenko sa dotýka kontroverzných a často tabuizovaných tém, ako sú politické represálie, rôzne formy cenzúry, chudoba a zneužívanie moci (nielen politickej). V jej reportážach však absentujú prehnané emócie, skôr sú informačne dôsledné a odvážne, pričom neuhýbajú pred kritikou ani pred samotnými Rusmi, ktorí sú často pasívni k zjavnej nespravodlivosti a útlaku.
Rusko, moja (ne)milovaná krajina
Autorka sa nevyhýba ani kritike ruského nacionalizmu, ktorý sa čoraz viac stáva nástrojom vládnej propagandy. Rovnako ako kedysi ruská novinárka a politická aktivistka Anna Politkovská či v súčasnosti oceňovaná po rusky píšuca bieloruská autorka Svetlana Alexijevič (obe sú v knihe spomenuté), ani Jelena Kosťučenko však na Rusko nehľadí iba z pozície novinárky. No aj osoby, ktorá sa s ním vyrovnáva na osobnej úrovni. Jej reportáže teda nie sú len nezaujatými pohľadmi na sociálne problémy, odľahlé mestá a ľudí na periférii, ale čiastočne aj osobnými reflexiami.
Pretože jeden z najväčších prínosov tejto knihy je náhľad do každodenného života tých, ktorí sú nútení žiť v krajine, kde politická realita často výrazne formuje a negatívne ovplyvňuje ich možnosti a životné podmienky. Tieto reportáže sa teda nestavajú len proti systému, ale často sa sústreďujú aj na jednotlivcov, ktorí bojujú za svoje práva, pretože sa stali obeťami tohto mechanizmu ruskej moci. Je to jedna z ďalších dôležitých kníh, ktoré ponúkajú skutočný obraz o tom, čo znamená žiť v Rusku 21. storočia – niečo, čo by ste si sami dobrovoľne nikdy nevybrali.
Hoci nás môže lákať k tomu robiť radikálne závery, treba si uvedomiť, že ide o kvalitnú hĺbkovú analýzu minulého i súčasného Ruska, nie o jednostranný súd. Kosťučenková je v tejto knihe nielen v pozícii novinárky, ale aj odvážnej rozprávačky, ktorá neustupuje pred náročnými a ťažko pochopiteľnými témami. Aj keď názov jej knihy môže zo začiatku vyvolávať vášne, treba si ju prečítať.
Alexandra Jurišová