Príbehy o láske sú základom ľudských rozprávaní preto, že hoci ich prežíva každý z nás, vždy je to jedinečný zážitok. A hoci by sa mohlo zdať, čo už môže byť na iskre medzi dvoma ľuďmi nové, neustále ich chceme čítať a objavovať v nich to príťažlivé, čo z lásky a vzťahu robí zmysel života. A ak sa to okorení štipkou erotiky, máme o radosť postarané. S Jodi Ellen Malpasovou sme sa rozprávali počas jej návštevy Bratislavy.
Prečo ste začali písať? Chceli ste sa stať od detstva spisovateľkou?
Začala som písať, lebo som potrebovala uvoľniť uzdu svojej fantázii. Začala som písať do denníka vlastne ako terapiu zo stresu. Mala som po dvadsiatke, prácu v otcovej firme, deti, manželstvo a písala som si poznámky o ľuďoch na odreagovanie. A vyrastal z toho príbeh. Mala som asi 27 či 28 rokov, keď som zistila, že je to vlastne hotová kniha.
Čo ste čítali v dospievaní?
Bola som veľká čitateľka, mala som rada dobrodružné aj hororové príbehy a potom som objavila Dana Browna. Veľmi ma oslovil jeho dynamický štýl písania a prepájania kultúrnych symbolov a napätia. Fascinovalo ma aj jeho spisovateľské remeslo, Dan Brown píše disciplinovane, skoro ráno a to som obdivovala, lebo ja nedokážem ráno ani hovoriť, nieto písať a rozmýšľať.
Príbehy vo vašich knihách vytvárajú napätie medzi láskou a erotikou. Čítali ste aj vy erotické knihy?
Nečítala som ich ako tínedžerka, lebo by mi to mama nedovolila. Ani moje knihy nie sú celkom pre tých mladších tínedžerov. Ale, prirodzene, romance a knihy o láske patria do čitateľskej výbavy dospievajúceho dievčaťa a také sa na mojom nočnom stolíku určite vyskytli. Ale to neboli práve explicitne erotické knihy.
Britská literatúra má veľkú tradíciu ženskej literatúry, kde sa už pred dvesto rokmi u takej Jane Austenovej písalo o práve ženy na lásku, až do dnešných čias, kde je tá erotika absolútne samozrejmou súčasťou písania. Ako vnímate vývoj vzťahu k ženskosti a láske v literatúre?
Máte pravdu, že otázka žien a ich práva na lásku a rovnoprávnosť tvorí silnú líniu. Napísala som aj historickú knihu, ktorá sa odohrávala v 19. storočí. V tom čase sa od ženy očakávalo, že si zachová panenstvo až do svadby. Dynamika vzťahu bola iná, ženy nemohli byť samy v prítomnosti muža bez gardedámy, sex pred manželstvom bol nemysliteľný, lebo by im to zničilo život. Som veľmi rada, že tam už nie sme, súčasnosť dáva ženám podstatne väčšiu silu a slobodu.
Pomáha k tejto ženskej sile a slobode aj literatúra?
Jednoznačne áno. Čítanie vo všeobecnosti bolo čímsi, čo pomohlo ženám uvedomiť si viac možností, čo chcú a čo nechcú od vzťahu. Aby pochopili samy seba, aby boli odvážnejšie.
Vaše romány sú však okorenené erotikou. V akom veku by už dievča mohlo čítať erotiku? Máte dcéru?
Dcéru nemám, ale už mám malú vnučku. Ale určite by som jej do dospelosti svoje knihy nedávala. Keď bude mať moja vnučka možno 25 a ja budem mať nejakých 70, porozprávam jej, ako som písala erotické knihy, keď som bola mladšia. V tom čase to bude pre moju vnučku ťažké pochopiť, že jej stará mama písala takéto knihy. Teraz si odkladám všetky knihy či rozhovory, aby som jej ukázala, že jej stará mama bola kedysi mladá a trendy. Dnes ma vidí zatiaľ ako starú mamu.
Na vašich internetových stránkach máte k vašim knihám vytvorené playlisty s veľmi dobrou hudbou. Aký máte vzťah k hudbe?
Ďakujem, mnoho ľudí ocenilo môj hudobný vkus a to ma teší. Nie som typ, ktorý preferuje povrchnú pop hudbu. Očakávam od hudby atmosféru, názor, napätie. Hudba tvorí pozadie k príbehom v mojej hlave. Vyberám skladby, pri ktorých cítim hnev, erotiku, silné emócie. Spotify je úžasný nástroj na to, aby ste nachádzali novú a novú hudbu a je to pre mňa aj relax. Potrebujem hudbu aj ako pozadie pri písaní.
A aké máte spisovateľské rituály?
Nie som ranné vtáča. Keď vstanem, potrebujem veľa čaju, prechádzku so psom, potom sa rozprávam so svojou asistentkou o tom, čo je potrebné, a potom sa zatváram, aby som pár hodín písala. Nemám však žiadnu mierku, koľko musím napísať, snažím sa, aby som sústredne pracovala tak, aby som popoludní či podvečer mohla byť spokojná. Zvyčajne popoludní venujem istý čas komunikácii s vydavateľom, médiami, fanúšikmi, ale určite potrebujem štyri-päť hodín na sústredenú prácu bez vyrušovania.
Vaša najnovšia kniha v slovenčine Rafinované klamstvá sa odohráva v prostredí veľmi luxusnom a mimoriadnom, v prostredí obchodu so starožitnosťami a umením. Máte rada starožitnosti? Bolo pre vás náročné naštudovať si kopec informácií o obchode s nimi?
Umenie a starožitnosti ma fascinujú. V samotnom príbehu sú všetky starožitnosti a informácie o nich skutočné, vrátane príbehov o tých stratených, ukradnutých či tých, ktoré možno existujú na čiernom trhu. Pre mňa bolo veľmi zábavné a vzrušujúce robiť si výskum pre túto knihu. Hlava klauna, okolo ktorej sa krúti príbeh, je jeden z tých kúskov, ktoré patria k legendárnym dielam obchodu so starožitnosťami. Neviem, či to dielo ešte existuje. Tu som si mohla dovoliť popustiť uzdu fantázie a vystavať okolo toho príbeh. V rámci prípravy príbehu som chodievala do aukčných siení, rozprávala som sa s obchodníkmi so starožitnosťami, študovala katalógy. Učila som sa, ako rozoznávať falošné diela, ako funguje kradnuté umenie a jeho predaj. Zaujímavé je, že aj v tomto odvrátenom svete fungujú isté pravidlá, o ktorých sa, nakoniec, dočítate aj v knihe.
Bolo vzrušujúcejšie písať o umení alebo o arogantnom obchodníkovi BeckeroviHuntovi, ktorý viedol svoj obchod s umením a bol pritom sexi a krásny?
Becker Hunt nie je hrozný, je to chlap, ktorý je alfa samec. Ale, smejem sa, áno, je to ten arogantný a priebojný chlapík, ktorý si myslí, že môže viac ako iní. Ale bavilo ma oboje. Umenie aj budovanie príbehu. Keď píšem román, píšem romantickú erotickú story, ktorá musí byť aj sexy, vzrušujúca a vášnivá. Becker Hunt taký je. Na druhej strane, nemôže to byť plochý človek, preto je obchodníkom, ktorý je aj mysteriózny, tajomný. Nepíšem však len o vzťahoch, ale v tomto prípade je to aj o love pokladu, o príbehu umeleckého diela. Ako obidve postavy vlastne fungujú spolu nielen pri vzťahu a erotike, ale aj pri tom samotnom pátraní a odhaľovaní tajomstiev.
Príbehy o láske budú večné a určite ich môžete variovať. Máte však nejaký spisovateľský sen, tému, ktorá vás priťahuje, ale ešte ste o nej nepísali?
Napriek tomu, že už mám vnučku, nebudem písať knihy pre deti. Chcem aj naďalej písať knihy, priťahuje ma písať a možno aj napíšem sériu temných románov s kriminálnou zápletkou či atmosférou trileru. Dôležité pre mňa však zostávajú vzťahy medzi ľuďmi, láska, ľúbostné príbehy. Láska lieči, láska je úžasná a je zmyslom života. Kým mi bude fungovať hlava, budem písať.
Martin Kasarda
JodiEllenMalpas
je obľúbená britská autorka románov s ľúbostnými, romantickými a erotickými zápletkami. V slovenčine vo vydavateľstve Ikar vyšla séria kníh Tento muž či romány Jedna noc, Kráľovská aféra a román Rafinované klamstvá (prel. A. Vargovčíková, Ikar 2024)
