Svet je bezohľadný, krutý a krvavý
Z detí mafiánov vyrastajú noví bosovia, vek temnoty a bezprávia sa vracia
Od kníh Jozefa Kariku neočakávate, že v nich budú poskakovať roztopašné zajačiky (aj tie sú v knihe), koníky budú radostne cválať horskými lúkami (veru, cválajú), či budete pozorovať dychberúcu prácu umeleckých sochárov premieňajúcich kameň na skulptúry antických hrdinov (sú tam!). To ostatné – rozbité ľudské telá, boj smrti so zlom a zla so smrťou a riavy krvi môžete brať v najnovšom románe Kruté leto (Ikar, 2026) ako „karikovské“ komiksové kulisy.
Tentoraz v prípade Karikovej novinky nečakajte žiadne mysteriózne prvky, temné hmly ukrývajúce nepozemské sily silnejšie ako ľudstvo, aj keď hrdinovia na obidvoch stranách zla sa hlásia ku germánskej mystike. Ale len pro forma, aby sa nepovedalo, chrániť zlo rozprávkami býva nevyhnutné. Lebo silu, smrť a krutosť si nejako treba ospravedlňovať. Mafiánske praktiky však v najnovšom románe sprevádza viac divoký nietzscheovský nihilizmus, brutálne využitie sily je len nástroj a nad všetkým sa rozprestiera nepochybne dezilúzia, ktorá sprevádza súčasnosť. Vy sa máte dobre?
Vitajte v mafiánskom svete roku 2024, v čase, keď sa samotné deti mafiánov stali bosmi ovládajúcimi nielen svoje impériá, ale aj políciu, súdy, medzinárodný pašerácky obchod a neváhajú sa cítiť ešte beztrestnejší a ešte božskejší než ich otcovia.
Na jednom ranči
Do Krutého leta vstupujeme priamo, bez okrás, tak, ako to vie Jozef Karika napísať. Píše sa rok 2024, horúce leto sledujeme na rozsiahlej farme kdesi medzi horami na stratenej Orave. Ranč riadi jeden zo synov mafiánskeho bosa Pjonteka, pričom ovečky, kone a kravy sú obchodno-podnikateľskou zásterkou. To hlavné sa odohráva v hale, do ktorej okrem vyvolených nemá nikto prístup. A ak sa niekde niečo šuchne, Pjontekova gerila neváha vinníkov odviesť do lesa a ukončiť ich zvedavosť veľmi krátkym procesom. Čo už, sú len ľudský materiál.
Lenže pracovnú silu treba aj dopĺňať, a tak chodia po nových slúžiacich medzi bezdomovcov na stanicu do Bratislavy, odkiaľ privážajú „bezcenných“ ľudí na prácu za bývanie a jedlo. A tak sa na farmu dostane aj čudný, starecky pôsobiaci Valter.
Karika postupne odhaľuje Pjontekove legálne aj nelegálne obchodné praktiky, a tak sa dozvedáme, že hlavou gangu je jeho starší brat, ktorý vedie súkromnú vojenskú jednotku na Ukrajine, odkiaľ sa pašujú zbrane práve do prekladiska v areáli na Orave. A zároveň sa o Valterovi, človeku akoby bez minulosti, dozvedáme, že na jeho rukách je krv a v jeho srdci smútok.
Karika ukazuje bezohľadné zaobchádzanie mafiánov s „pešiakmi“, ľuďmi, ktorí svojou prácou kryjú nekalé obchody. Sedemdesiatnička Ema a jej dospelý vnuk Peter pracujú pre Pjonteka presne v tomto formáte, robia svoju prácu, Ema ešte pri hospodárstve, Peter zasa vedie firmu opravujúcu elektrické vedenia. Keď sa Valter dostane ako bezdomovec na farmu a Ema s Petrom do konfliktu s mafiánskymi bosmi, pretože náhodou zistia viac o pašovaní zbraní a stanú sa tak nebezpečnými, začína sa krutá hra. Pjontekova gerila má odstrániť nepohodlných, avšak zo zanedbaného Valtera sa vykľuje nebezpečný element.
Kruté leto sa premieňa na desivú naháňačku, v ktorej sa do súboja dostávajú krvilačnosť, pomsta, zlo, smrť a zvyšky cti a pocitu ochrany pred najhorším. Nie všetky z vyššie menovaných postáv sa dožijú posledných strán knihy.
Návrat mafiánskeho realizmu
Príbeh dnešných mafiánov, ktorí kombinujú viditeľné podnikateľské aktivity s nelegálnym obchodom, je zaujímavý z dvoch iných pohľadov než len primárne „dobrodružného“ vybavovania si účtov.
Prvá rovina vracia Kariku k jeho autorským začiatkom. Ešte pred horormi a mysterióznymi románmi ako Trhlina či Strach sa ružomberský autor presadil sériou kníh o organizovanom zločine na Slovensku. V tieni mafie, Čierny rok: Vojna mafie či Čierna hra: Vláda mafie kombinovali realistické pohľady na slovenskú scénu organizovaného zločinu prepojeného so silovými štátnymi zložkami i politiku s brutálnymi príbehmi. Prostredie si Karika ani nemusel veľmi prikrášľovať, autenticita jeho príbehov bola priam
dokumentárna. Žili sme predsa v deväťdesiatych rokoch, smrť bola súčasťou denných správ.
Práve táto dokumentárna a chladná stránka opisujúca život našskej mafie je v románe Kruté leto znova prítomná. Žiadna mysterióznosť, prosto ľudia, ktorí nemajú súcit, zabíjajú nepohodlných a kryjú sa spoluprácou s úplatnou políciou a mocibažnými politikmi. Duch deväťdesiatych rokov sa znova objavil a nová generácia mafiánskych bosov pokračuje tam, kde ich otcovia skončili. A možno ešte krutejšie. Karikove opisy dnešného Slovenska sú drsné, presne opisujú moc, ktorá tu roztiahla svoje mafiánske chápadlá a bezohľadne nivočí ľudí vlastnej krajiny. Táto Karikova dokumentárnosť je vskutku silná a presvedčivá, dokonca nechýbajú ani odkazy na dnešnú politickú scénu, v ktorej si poslanci bez hanby podávajú tetované ruky s Alom Caponem pod strážnou vežou pozornej tajnej služby.
Druhá rovina môže byť o čosi problematickejšia – nie obsahom, ten sedí, ale skôr spôsobom rozprávania. Bratia Pjontekovci sa ukážu nielen ako krvavo chladní pragmatici, ktorí riadia svoju firmu a ľudí bez ohľadu na iných, a vražda je pre nich bežnou súčasťou podnikania. Vykľujú sa z nich aj znalci Nietzscheho a Schopenhauera nielen vo výkone vôle a moci, ale aj vo filozofických dišputách, ktoré síce sedia pre tému románu ako vyšité, len akosi sa vymykajú predstave o „mudrujúcich“ mafiánoch. Karika chce z Romana Pjonteka urobiť miestami až pochybujúceho „intelektuála“ so záujmom o umenie a filozofiu nemeckého nihilistického okruhu.
Samozrejme, snaha o vysvetlenie zla a zakomponovanie Nietzscheho do diela dodáva knihe snahu o vysvetlenie a vnútorné ospravedlnenie správania mladšieho z bratov Pjontekovcov pred samým sebou. A toto filozofovanie o zle je vskutku desivé, keďže nás vedie k možnosti obhájiť v záujme vyšších cieľov (je vlastná moc a pocit „nadľudskosti“ vyšší cieľ?) vlastne čokoľvek, aj vlastné zlo.
Komiks dneška
Kruté leto môžeme čítať ako temný komiks dnešných dní s hyperbolizovanými vraždami, krvavými scénami a dramatickým príbehom. Karika je v tomto smere skúsený majster a hromadenie krutých scén s efektne opísanými súbojmi a brutálnymi opismi naozaj pripomína neskutočnosť typu Sin City Franka Millera, ikonického tvorcu noir komiksu či komiksovú brutalitu filmov Quentina Tarantina. Z násilia sa stáva estetický spektakulárny prvok, ktorý môže miestami pôsobiť až zámerne groteskne.
Karika takýmto spôsobom prenáša verbalizovaný nietzscheovský nihilizmus do „praktických“ ukážok vnímania dnešného sveta. V kruhoch mafie sveta krutého, bezohľadného a budujúceho cez silu a arogantnú beztrestnosť impérium moci nad životmi iných. Áno, žijeme v časoch, keď si niektorí môžu dovoliť byť nad právom a zákonom.
Kruté letoJozefa Kariku je román, ktorý sa nekončí šťastne, napokon, život nie je rozprávka. Dokonca v epilógu Karika naznačuje, že svet zla sa odstránením pár mafiánikov a ich žoldnierov nestiahne. Karikov opis súčasného mafiánskeho prostredia a temnej strany Slovenska nie je ani príliš hyperbolizovaný, prosto tak si tu žijeme. O to viac je čitateľsky príťažlivý. A tým, že Karika zbavil zlo mysterióznosti a vložil ho do rúk krvilačným ľuďom, spravil toto zlo prítomnejším a strašidelnejším. Dobrá kniha o zlom svete.
Martin Kasarda