Košický Dóm sv. Alžbety je veľkolepá stavba, v ktorej človek cíti pokoru a obdiv. Ak si však Dóm sv. Alžbety chcete pozrieť naozaj pod drobnohľadom a odhaliť jeho tajomstvá, môžete dnes siahnuť po nádhernej výpravnej knihe s fotografiami Jana Williama Drneka, ktorej spoluautorkou je historička z Východoslovenskej galérie v Košiciach Katarína Nádaská.
Dominanta Košíc patrí medzi najvýchodnejšie gotické sakrálne stavby. Dá sa povedať, že hranica gotiky je aj hranicou katolíckeho kresťanstva a „západnej“ Európy?
Dóm sv. Alžbety býva často predmetom podobných úvah o hraniciach európskeho Západu a Východu. Košický archivár a historik Ondrej Halaga v jednom zo svojich článkov o Košiciach spomína, ako sa na zahraničnom odbornom sympóziu jeho „západní“ kolegovia veľmi čudovali, aká skvostná stavba kostola sa nachádza v centre mesta na vzdialenom východe Európy a ako je možné, že o ňom nevedeli.
Košice patrili v 14. a 15. storočí v čase výstavby dómu síce k okrajovej severovýchodnej oblasti Uhorského kráľovstva, no radili sa k najvyspelejším mestám a dôležitým aktérom uhorskej politiky a ekonomického rozvoja regiónu. Uhorsko definované ešte sv. Štefanom, prvým uhorským kráľom, si vybralo „západné“ smerovanie politiky, náboženstva a kultúry.
Gotický sloh sa na územie Uhorska postupne rozšíril, ale uplatnil sa v menej vyspelých formách oproti Západu. Dôkazom toho je aj košický dóm, ktorý postavili podľa vzorov kostola typu gotickej katedrály, ale katedrálou v zmysle historickej architektúry nie je.
Svojou monumentalitou a výzdobou sa vyníma spomedzi sakrálnych stavieb stredovekého Uhorska. Patrí k tomu najlepšiemu, čo sa podarilo postaviť komunite mešťanov z uhorských stredovekých miest a to až do tej miery, že to udivovalo zahraničných odborníkov. Nedosahuje však úroveň výstavby katedrály. Tú by aj napriek svojmu bohatstvu a kontaktom na kráľovský dvor nebolo mesto Košice zrejme schopné ekonomicky zabezpečiť.
Dóm je tak dielom ani nie západnej, ani nie východnej, ale „tretej“, a to strednej (stredovýchodnej) Európy. V tomto svetle možno vidieť aj otázku kultúrnych a náboženských hraníc Európy a toho, ako ich poznáme.
Čím je pre Košičanov táto sakrálna stavba dnes? Je to symbol, ikonické miesto, alebo centrum sily, viery a náboženského života mesta?
Pre mesto Košice je dóm neodmysliteľnou súčasťou historického centra. Je nielen jeho vonkajším symbolom, ale predovšetkým nesie výrazný podiel na vybudovaní vlastnej historickej pamäti mesta. Bez spoločenskej, ekonomickej, kultúrnej a duchovnej skúsenosti, ktorú Košice v priebehu dejín zakúsili prostredníctvom svojho farského kostola, by neboli tým istým mestom, akým sú dnes. Dodnes má dóm dôležitý podiel na oficiálnej prezentácii mesta, na podujatiach pre obyvateľov, nehovoriac o turistoch a návštevách mesta. Myslím, že máloktorý historický či farský kostol je so svojím mestom tak úzko spätý ako ten košický.
Z pohľadu domáceho mikrosveta by som sa podelila so situáciou v jednej kaviarni, kde v kamarátskom rozhovore zaznelo, že sa nikde nedá tak dobre vyplakať ako vo „veľkom kostole“ (pomenovanie pre dóm). Pripomenulo mi to Sándorom Máraiom, citované aj v knihe, literárne zachytené osobné spomienky na dóm, ktorý nazval svojím domovom a sediac v lavici pri kráľovských schodoch v kritických rokoch druhej svetovej vojny uvažoval o dóme ako o obraze Európy či dokonca lepšieho sveta.
Menia sa časy a menia sa ľudia, ale ten „veľký kostol“ pôsobí nadčasovo, akoby stále rovnakou tichou silou.
Každá katedrála, dóm, dokonca aj vidiecky kostolík je príbehom o ľuďoch, odhodlaní a viere. Čím vás pritiahol práve Dóm sv. Alžbety?
Košický dóm tvorí najdôležitejšie kapitoly „veľkých“ dejín mestskej kultúry stredovekého uhorského kráľovstva, dejín umenia a architektúry, ako aj politickej a cirkevnej reprezentácie od stredoveku po súčasnosť.
Rovnako výrazne je súčasťou „malých“ každodenných dejín mesta Košice a jeho obyvateľov. Ako sakrálna stavba využívaná prakticky nepretržite od svojho vzniku na liturgiu s doloženými prejavmi historického vývoja cirkevného života je dóm nositeľom dvoch identít, ktoré vzájomne splývajú do jedného celku. Je to dejinnosť a priebeh storočí, ktoré na ňom a o ňom zanechali svoje stopy. Zároveň je to mystérium viery, ktoré robí z dómu ako miesta kresťanského kultu a liturgie „nadčasový chrám nestvorený ľudskou rukou“. Veľkoleposť a kvalita stavby spoločne s jej duchovným rozmerom prejavujú stále schopnosť univerzálne prehovárať a svojím genius loci obohacovať aj súčasného človeka.
Podstatné z príbehu dómu je aj to, aby sa poznatky z výskumov dostali medzi verejnosť, aby sme ako spoločnosť mali hodnotný a nie povrchný vzťah k vlastným kultúrnym pamiatkam. Ten nemusí byť nutne založený na odborných poznatkoch, ale aj tie môžu sprostredkovať pozitívny zážitok a otvorenosť, ktorá nekriví výklad dejín v nijakom smere.
Pre mňa osobne je začiatkom príbehu najmä spomienka, ako pri ranných cestách do školy zaznievali cez múry dómu po Hlavnej ulici tóny organa počas spevu žalmu pri bohoslužbe. To ma pritiahlo dnu a dalo by sa povedať, že som z neho už nevyšla.
metropolita Bernard Bober
Poďme ku knihe. Najprv celkom ľudská otázka. Fotograf knihy Jan William Drnek, ktorý sa špecializuje na fotografie s veľmi vysokým rozlíšením a je autorom viacerých veľkolepých kníh, určite objavil v Dóme sv. Alžbety aj čosi, čo vás muselo prekvapiť, aj keď dóm isto dobre poznáte. Čo pre vás objavil? Čo jeho oko zachytilo?
Jeho fotografie sú pre mňa zaujímavé tým, že k fotografovanému objektu pristupuje na prvý pohľad stroho a dokumentačne, v základe tak ako naše oko, ale dokáže pritom majstrovsky zachytiť atmosféru a ducha daného objektu alebo miesta. Nepôsobí umeleckou interpretáciou, ale skôr čistým sprostredkovaním dojmu z toho, že sa človek nachádza presne tam, kde bol predtým aj fotograf.
Prejavilo sa to napríklad pri fotení krýpt, kde som mala obavu, ako bude tento priestor úcty k pochovaným na fotografii pôsobiť. Výsledné zábery však verne vystihujú pietnosť a dôstojnosť, aké daným miestam prináležia aj v živej realite kostola. Rovnako sa z nich dá vnímať efekt ocitnutia sa v prítmí podzemia.
Odovzdať fotografiou aj tieto vnemy je určite niečím výnimočným. Jeho oko zachytilo dokonca aj zrnká prachu na povrchoch predmetov. Zdokumentoval precíznym spôsobom súčasný stav dómskych artefaktov, čo môže byť nápomocné pri ich ďalšom výskume a odbornom ošetrení. Byť súčasťou procesu fotenia dómu bolo pre mňa novým a veľmi silným zážitkom.
Unikátom knihy je aj fakt, že pri príležitosti fotenia dómu sa otváral aj hlavný oltár, s ktorého bočnými krídlami sa z dôvodu ich technického stavu inak nepohybuje. Objavili ste pri tom niečo, čo ste doposiaľ nevedeli?
Objavili sme, že problémom už nie je len jeden pár krídel, ako sa čakalo, ale oba páry. Môže to byť však východisko pri hľadaní správneho riešenia opravy mechaniky otáčania bočných krídel. Hlavný oltár sv. Alžbety v roku 2024 slávi 550. výročie prvej písomnej zmienky. O to viac teší, že ho kniha dokumentuje vo všetkých troch pozíciách krídel, ktoré prezentujú alžbetínsky, pašiový a mariánsky cyklus tabuľových malieb. Podobné výpravné riešenie nemá žiadny iný gotický krídlový oltár na Slovensku.
Keďže pohyb bočných krídel počas liturgického roka nie je možný, knižnou formou fotografie sprístupňujú túto mimoriadne vzácnu pamiatku gotického umenia v celej jej kráse.
Podarilo sa tiež vydať názornú skladačku oltárneho retabula, ktorá je súčasťou zberateľskej verzie knihy.
Oltár sa fotil v noci. Momenty otvárania a zatvárania bočných krídel boli vypäté, pretože sme vedeli, že sa môže prejaviť ich zmienená technická kondícia. To ticho v dóme bolo neopísateľné. Všetko však prebiehalo štandardne po predošlých konzultáciách, pod odborným vedením reštaurátora a pod dohľadom pamiatkarov a zástupcov farského úradu. Bolo to podujatie, ktoré nás všetkých spojilo do jedného tímu a verím, že zistenia aktuálneho stavu hlavného oltára poslúžia aj pri jeho odbornom dokumentovaní a ochrane. Tiež touto cestou ďakujem profesionalite a nasadeniu všetkých zúčastnených.
Pracovali ste pri fotografovaní a výbere fotografií do knihy spoločne? Alebo jeho koncept doplnil váš text, či váš text určil jemu, čo bude fotiť? Ako vznikala kniha?
Kolekcia fotografií dómu začala vznikať ešte pre knižný projekt Metropolitné katedrály v roku 2021. Už vtedy vznikla myšlienka zostaviť samostatnú publikáciu pre košický dóm. Databáza fotografií bola veľmi bohatá a ponúkala samostatné knižné spracovanie. Štruktúra knihy vznikala interakciou medzi už nafoteným materiálom a zámerom celistvého podania témy dómu. Nasledovalo opätovné fotenie tých objektov interiéru a exteriéru, ktoré mali vyvážene doplniť výklad knihy.
Koncepcia knihy je rozdelená do štyroch tematických celkov. Cieľom bolo vytvoriť obrazovú prechádzku chrámom, aby vizuálne s textovým rozprávaním plynula súrodo a nadchla pokojnou atmosférou, aby pri pohľade na fotografiu čitateľ neostal iba pri tom viditeľnom na nej, ale porozumel aj hlbším významom a súvislostiam. Striedajú sa pohľady na celky a detaily tak, aby čitateľ vždy vedel, kde v dóme sa nachádza, čomu pomáha aj pôdorysný plán na konci knihy.
Publikácia má populárny a reprezentatívny charakter. Farebný koncept sa odvíja do farieb modrej a žltej (zlatej), ktoré sú okrem iného aj heraldickými farbami mesta Košice. Príznačným prvkom knihy je ruža ako atribút sv. Alžbety Uhorskej/Durínskej, patrónky kostola, použitá ako grafický akcent, akoby súčasná „iluminácia“ charakteristická pre túto knihu. Autorkou grafického dizajnu bola Jana Drnková ml. Kniha je teda výsledkom autorského vkladu fotografií, textu a grafiky. Bola to skvelá spolupráca ľudsky aj pracovne. Zároveň ďakujem vydavateľstvu Ikar, že nás prepojilo do vzájomnej spolupráce a umožnilo vzniknúť celému výpravnému knižnému projektu.
Vaše texty v knihe sú krásnou ukážkou prepájania histórie a snahy priblížiť čitateľom s dobovým aj súčasný kontext. Jedna vec sa v knihe síce spomína, ale len tak opatrne. Dá sa vyčísliť, koľko samotná stavba za tie storočia vlastne stála? Ako sa investovalo do dómu?
Je to naozaj špecifická otázka. Nemám vedomosť o výskume, ktorý by celkovo vyčísľoval v historickom vývoji výdavky na dóm. Bádatelia hodnotia skôr parciálne výsledky podľa obdobia alebo témy. Výstavbu riadila mestská rada Košíc s podporou kráľov, donácií mešťanov, pápežských odpustkov viažucich sa na budovanie kostola a pútnickú prax pri kulte sv. Krvi, ktorý priťahoval zástupy, čo pre stredoveké Košice a projekt stavby nového farského kostola znamenalo ekonomický profit.
Dóm následne „vzrastal a upadal“ spolu s dianím v meste podľa dejinného obdobia, čo sledujeme pri požiaroch alebo v konfliktných časoch obdobia novoveku a postupnej stabilizácii. Popri iných košických kostoloch a kaplnkách bol dóm najvýraznejšou vizitkou hrdosti mestského magistrátu. Založenie košického biskupstva v roku 1804 prinieslo dómu s titulom katedrály aj obohatenie jeho zariadenia. Pri rekonštrukciách a reštaurovaní sa dóm už vníma ako pamiatka, o ktorej zabezpečenie a ochranu má povinnosť postarať sa aj štát.
Teraz skúsim prebehnúť do košiara povestí, mýtov a legiend. Sú o košickom dóme nejaké mýty či legendy, ktoré sa s touto nádhernou stavbou spájajú?
Patrí to zrejme ku každej historickej pamiatke. Isteže aj o dóme kolujú rôzne legendy a príbehy. Viaceré vyšli knižne alebo ich zvečnili vo filme, niektoré sa podávajú medzi ľuďmi len ústne alebo sú súčasťou výkladu sprievodcov mestom. Hovorí sa o kameni, ktorý je dutý a spočíva na ňom stabilita celej stavby.
Najznámejšia je asi legenda o žene, údajne manželke jedného z kamenárov, ktorý ju na južnej veži stvárnil ako chrliča v podobe opitej grimasy. Pomerne nedávno vyšla ilustrovaná kniha pre deti inšpirovaná dómom s príbehmi o jeho oživených sochách a „tajných dejinách“.
Osobitou podobou legendy môžu byť aj pôvodné stredoveké kamenné články sňaté z dómu pri jeho regotizačnej prestavbe koncom 19. storočia, ktoré boli povolené k odpredaju (či odneseniu). Dodnes sa okrem tých známych a evidovaných objavujú aj tie, ktoré si obyvatelia domu či dvora pamätajú z rozprávania prastarých rodičov ako kameňov donesených z dómu.
Rovinu legiend v knihe veľmi nenájdete. Upriamili sme sa skôr na priblíženie pohľadov na dóm, kde sme sa dnešnému človeku pokúsili sprístupniť prehliadané detaily alebo historické pozadie sakrálneho umenia ako nie to, čomu nerozumie alebo, čo ho výhradne presahuje, ale ako cestu, ktorá ho môže obohatiť. Poznanie kultivuje a spája. Pomáha hlbšie oceniť priestor každodenne známy alebo objavovať nový. Ponúka dialóg naprieč dejinami, konfesiami, národnosťami či akýmikoľvek hranicami.
Aj to je pre Košice typické. Stredovekí Košičania hoci netušili, ako sa svet zmení, nepostavili dóm len pre seba, ale zanechali ho ako prejav svojej zbožnosti pre budúce generácie po nich, teda aj pre nás. Ak by sme sa vrátili k otázke kultúrneho dedičstva, dialógom viery a poznania súčasný človek pomáha dómu nie starnúť, ale dozrievať.
Martin Kasarda
Katarína Nádaská
pôsobí vo Východoslovenskej galérii v Košiciach. Venuje sa problematike výskumu kultúrneho dedičstva, pripravila viacero výstav týkajúcich sa reštaurovania a kultúrnej umeleckej minulosti Košíc a východu Slovenska. Kniha Dóm sv. Alžbety (Ikar, 2024) je poctou architektúre, umeniu a histórie jedného z najvýznamnejších kostolov z obdobia gotiky na území Slovenska. Kniha vyšla vo viacerých podobách tak v Luxusnej knižnici vydavateľstva Ikar, ako aj v menšom formáte pre širšiu verejnosť.
