Kevin Fedarko: Prechádzka v parku (prel. Ivana Božíková, Tatran 2025)
Stúpanie do priepastí
Grand Canyon v severnej Arizone znamená tajomstvo, pokušenie a dychberúcu krásu. Ohromuje opatrnejších a vábi dobrodruhov. Fedarkova kniha je dokumentom extrémnej turistiky doplneným o kapitoly z dejín jedinečného národného parku a profily ľudí, ktorí sa ho odvážili spoznávať.
Farebný i nebezpečný zázrak
Vo Veľkom kaňone je extrémne a fascinujúce všetko. Rozsah kaskádových stien po krajoch kaňonu je obrovský. Kaňon svojou štruktúrou vytvára neuveriteľné teplotné rozpätie.
Flóra a fauna navrchu sa vôbec nepodobá formám života na dne. Stále platí, že na tomto území sa vyskytujú doteraz neobjavené a nepomenované živočíšne druhy. Miešajú sa tu formy života zo všetkých severoamerických púští a teplota na povrchu skál sa môže vyšplhať až na 77 stupňov.
Hrubé steny po oboch stranách priepasti slúžia ako encyklopédia geologických období. Steny poskytujú najkrajší viditeľný prierez pozemským časom. „Nikde inde človek nemá možnosť pohybovať sa v rôznych dimenziách súčasne – dopredu v priestore, dozadu v čase a naprieč celou pologuľou životných zón, ekosystémov a biologických spoločenstiev.“
Fedarko (pracoval v časopise Time a viedol magazín Outsider) píše o tomto zázraku jedinečným spôsobom, pretože sa spolu so svojím priateľom – fotografom z National Geogaphic – odhodlal vstúpiť dovnútra územia, ktorého parametre oscilujú medzi peklom a rajom.
Najprv sa pridal k splavovačom rieky Colorado a pre svoju nešikovnosť skončil ako „správca“ lode voziacej v špeciálnych nádobách exkrementy účastníkov. V národnom parku totiž nemôže nič také zostať. Plavby na raftoch poskytujú luxusný zážitok. Nechýbajú steaky a vychladené nápoje. Pri snahe pešo prejsť kaňon od jedného konca po druhý je všetko inak. Odborníci hodnotia trasu ako najnáročnejšiu na svete.
Lekcia pokory
Fedarko to nakoniec skúsil na dvakrát. Prvý raz spolu s priateľom podcenili všetko, čo mohli. Nabalili sa zbytočnosťami, odignorovali prípravu a hoci sa pridali k skúseným dobrodruhom, po niekoľkých dňoch sa doničení, dehydrovaní a sklamaní vrátili domov.
Hojdajúc sa na terase pochopili, že tomuto pokušeniu opäť podľahnú. Pri druhom pokuse si všetko naštudovali a vybrali si najskúsenejších sprievodcov. Pochopili, že Grand Canyon pozýva človeka k minimalizmu. Bez ochoty odhodiť zbytočnosti nie je možné sa na takúto cestu vydať. „Prvou lekciou je naučiť sa pokore.“
Napriek všetkým prípravám zbierka bolestí, nepríjemností a rizík je bohatá: opuchnuté a hnisajúce nohy, horúčava aj mrazy, kaktusové pichliače v pätách aj v chrbtoch, možná otrava vodou, búrky a skalné lavíny, neprekonateľné úseky krovín, húšťav či nezdolateľných previsov. Autor popritom dostával satelitným telefónom správy o vážnom stave svojho otca podrobujúceho sa chemoterapii. Zásoby jeho húževnatosti sú však neuveriteľné.
Informačné intermezzá sú nemenej zaujímavé. Priamo v kaňone alebo v jeho blízkosti žilo najmenej jedenásť prehistorických kmeňov. Kým niektoré na piesočných poliach pestovali kukuricu, iné boli nesmierne mobilné. Každý kmeň „považuje kaňon za miesto úcty, za katedrálu pod holým nebom s vnútrom posvätenými spomienkami, príbehmi a silou času. Priepasť je domorodou svätou zemou.“
Grand Canyon má stovky obetí, ale v jeho priepastiach vyrástli aj hrdinovia. Legendou je Colin Fletcher – muž, ktorý putoval časom.
Jeho kniha je súčasne vášnivou obhajobou jedinečnosti tohto územia, ktoré je ohrozované developerskými plánmi či masovým turizmom.
Fedarko cíti sám na sebe, že toto putovanie ho mení. Všíma si maličkosti a otvára zmysly pre všetko živé. Ukazuje, čo znamená ochota plniť svoje sny a pripravenosť zmeniť banálny život na jedinečnú objavnú cestu. Každý potrebujeme svoj veľký kaňon, ale pre naplnenie tejto výzvy nemusíme letieť do Arizony.
Ľubomír Jaško