Alkohol môže byť viac ako obyčajný chľast
Chvála alkoholu môže byť pre milovníkov pitia inteligentnou obhajobou ich záľuby a pre abstinentov provokáciou až škandálom.
Nakoniec je to veľmi prosté. Bez ohľadu na naše preferencie je história alkoholu a pitia mixom antropológie, sociológie, histórie, ekonómie, politiky aj vedy. Pri skúmaní ľudského sveta sa ignorovať nedá.
Voda života aj liek psieho uhryznutia
Celkom malá a vlastne nezaujímavá chemická substancia alkoholu – bezfarebná prchavá tekutina a jedna z jednoduchších molekúl – spôsobuje mnohoraké ľudské tragédie. Autor je napriek tomu presvedčený, že jeho konzumácia spôsobuje aj intenzívne pocity radosti, príjemné predstavy a pozitívne emócie. Patrí k spoločenským príležitostiam či oslavám a napomáha priateľstvám.
Už len etymológia slova alkohol predznamenáva zaujímavé kultúrne kontexty. Názov pochádza z arabčiny a paradoxne napriek dnešnému odmietaniu alkoholu v arabskom svete práve tam sa objavili prvé zmienky o alkohole ako produkte destilácie vína.
Neskoršie sa destilácie ujali alchymisti s túžbou po „piatom elemente“. Špiritus odvodený od ducha získal povesť liečiva. A jeden z alchymistov, Taddeo Alderotti z Florencie v polovici 13. storočia zmienil „aqua vitae“, vodu života, ktorá sa tiež nazýva ohnivá voda. V názve poľskej vodky okowita to cítiť ešte aj dnes. V Nemecku v roku 1500 vyšla kniha o destilácii, podľa jej autora brandy (alebo gebrannt wein) mala zmierniť choroby z hladu, utíšiť srdce, liečiť staré i nové vredy na hlave a dokonca pomáhala liečiť psie uhryznutie.
„Keď si predstavíme ťažký a často bezútešný život našich predkov, tak euforický účinok alkoholu musel byť pre nich skutočne veľmi vítaným objavom.“ Na začiatku dejín alkoholu je „prapivo“, skvasená kaša z obilných zŕn. Nakoniec sa to skončilo tým, že dnes ľudstvo vyprodukuje až 30 miliárd litrov alkoholu ročne.
Namiesto obyčajnej konzumácie kultúra
Dejinný prehľad alkoholu nadchýna svojou rozmanitosťou: od dedičstva Keltov a Feničanov až po miesto alkoholu v kresťanstve a islame. Pivo bolo neoddeliteľnou súčasťou stravy v kláštoroch a tam dokonca patrilo k základným potravinám. Okrem toho bolo vítaným zdrojom príjmu.
Ani Arabi neboli abstinentmi odjakživa. Korán vo svojich veršoch víno nezatracuje. Nakoniec prevládla islamská prohibícia, ktorá má rozličnú intenzitu a výnimkou z nej sú dve postsovietske republiky Azerbajdžan a Tadžikistan. Iné pokusy o prohibíciu vrátane toho známeho v Spojených štátoch boli odsúdené na neúspech.
Zaujímavým spestrením rozprávania o alkohole sú príbehy whisky (alebo whiskey?), rumu, vodky a ginového ošiaľu. O ten sa postaral William Oranžský, bol to protestant z Holandska a do Londýna importoval genever, dodnes národný nápoj Belgičanov a Holanďanov. Angličania si genever zjednodušili a borievky pridali až do hotového nápoja. Výsledný produkt, lacnejší gin, sa stal veľmi populárnym a Angličania ho začali piť vo veľkom.
Ginový ošiaľ ukazuje napätie medzi potešením z nového nápadu a rizikami prehnanej konzumácie sociálnymi vrstvami, ktoré takéto riziká nedokážu zvládnuť.
Alkohol bol v histórii ľudstva potravinou, nápojom, liekom aj zdrojom náboženskej extázy. „Pijanská mapa“ Európy dnes delí kontinent na štáty, v ktorých sa bez vína nedá zjesť obed (Taliansko a Francúzsko) a ďalšie, kde je opitosť stále problémom, a potom tie na severe, tam ľudia pijú práve s cieľom poriadne sa opiť.
Alkohol pomáha socializovať sa. Pitie sa stáva rituálom, príjemné pocity vznikajú až na základe spojenia s kultúrou a so spoločenským prostredím. Nakoniec nejde o nič prekvapujúce. Samotné pitie alkoholu nemusí byť démonickou záležitosťou a rozkladom osobnosti. Katastrofou sa stáva až vtedy, keď je samoúčelné a bez náležitých vzťahov. Výzva adresovaná človeku je stále tá istá: od prostej konzumácie čohokoľvek ku kultúre, ktorá aj zdanlivým banalitám dáva zmysel.
Ľubomír Jaško