Filmy Quentina Tarantina patria k legendárnym snímkam a po celom svete majú milióny fanúšikov. Analyzujú sa do každého detailu, pretože sú plné odkazov na kinematografiu a popkultúru. Ich tvorca je sám prvotriedny filmový fanatik vyžívajúci sa v komponovaní fiktívneho sveta, ktorý dostal aj vlastné pomenovanie so skratkou TCU: Tarantino Cinematic Universe. Komiks o ňom predstavuje ohromný kaleidoskop osobnej histórie, informácií o jednotlivých dielach, nevyhýba sa ani širším spoločenským trendom súvisiacim s násilím alebo rasizmom.

Génius béčkových filmov

Na začiatku 90. rokov 20. storočia si mohli diváci vybrať v podstate z troch médií: televízie, videokaziet alebo kina. V hlavnom vysielacom čase sa napríklad v televízii dlhodobo vysielali filmy veľkej produkcie a za nimi nasledovali filmy, od ktorých sa neočakávala až taká veľká sledovanosť, hoci mohli byť aj kvalitné. Vzniklo z toho pomenovanie béčkový film. Mladí autori, noví nezávislí filmári, ktorí vyrástli v kinách, na VHS kazetách a sledovaní televízie, hľadali spôsob, ako vyjadriť svoje nápady a niekoľkým z nich sa podarilo presadiť vo veľkých produkčných spoločnostiach. No začiatky boli ťažké, čo bol aj prípad Quentina Tarantina túžiaceho natáčať kvalitné béčkové filmy.

Komiks Quentin o Tarantinovi (Lindeni 2023, preklad Katarína Kvoriaková) ponúka chronologický prehľad nielen jeho filmov, ale všíma si aj detstvo a cestu mladého ambiciózneho znalca filmov do prostredia, v ktorom by mohol tvoriť a dať svojim víziám podobu, s akou by bol spokojný. Vizuálne intenzívne dielo zobrazil francúzsky autor tvoriaci pod pseudonymom Amazing Améziane, znalec populárnej kultúry a vynikajúci ilustrátor. Dokazuje to už obálka komiksu: na prvý pohľad fenomenálny neporiadok v izbe obsahuje desiatky väčších alebo menších obrázkov znázorňujúcich scény z filmov, slávne rekvizity alebo odkazy, ktoré je niekedy ľahšie, inokedy ťažšie odhaliť.

Svoj komiks poňal ako rozhovor s Tarantinom, kde nám takmer do samého konca ostáva ukrytá osoba kladúca otázky. Rozprávačom je dominantne sám slávny režisér, no slovo dostanú aj jeho spolupracovníci, priatelia alebo ďalšie osoby.

Mnohovesmír Tarantinových diel

Osobitnou témou Tarantinových filmov, filmových poviedok, scenárov, ale aj nerealizovaných nápadov je hľadanie hlbších významov ukrytých v správaní postáv a scénach. Už v Gauneroch (1992) a Pulp Fiction (1994) sa prejavila jeho schopnosť kódovať veľké množstvo popkultúrnych odkazov, ale zároveň sú tu aj hlbšie rozmery ukrývajúce sa vo vzťahoch postáv. Osobitne to platí o vzťahu otca a syna, vidíme tu aj typické prvky pre všetky jeho ďalšie filmy: neustálu prítomnosť násilia, neisté postavenie žien, postmoderné miešanie humoru a vážnych tém, prítomnosť zla, ktoré si razí cestu už aj tak skazeným svetom.

Trochu potom prekvapí, že hoci sa v Tarantinových filmoch používa mimoriadne veľa vulgarizmov, v samotnom komikse sa síce vyskytujú tiež, ale sú cenzurované čiernym pásikom. Je to zbytočné, pretože majú svoj význam. Sú prirodzenou súčasťou jazyka všetkých postáv vrátane režiséra a čitateľstvo si aj tak vie domyslieť, o aké slovo ide. Vzťahuje sa to aj ku kapitole, v ktorej sa rozoberajú obvinenia Tarantina z rasizmu. Vo filme Nespútaný Django (2012) sa totiž z pohľadu kritikov nadužíva „slovo začínajúce sa na N“, osobitne aj vo vzťahu k postave, ktorú hrá Samuel L. Jackson. Obidvaja nakreslení protagonisti vysvetľujú svoje postoje, aj aký to má význam k hlavnej postave žijúcej v čase otrokárstva, takže ani v tomto prípade cenzúra nebola nevyhnutná.

Celý komiks je zároveň komponovaný do prostredia TCU. Skratka Tarantino Cinematic Universe predstavuje vzájomné prepojenie osudov postáv cez množstvo filmov, ale aj nenaplnených režisérových snov. V pavučine vzájomných vzťahov uviazli aj viacerí herci. Opakovane totiž hrali v jednotlivých snímkach, niektoré roly boli napísané vyslovene pre nich a sám režisér nevynechal žiadnu príležitosť zahrať si sám.

Milé prekvapenie komiksu pre fanúšikov spočíva v Amézianovej verzii odhalenia, čo sa nachádzalo v legendárnom kufríku v Pulp Fiction, ktorý po otvorení zvláštne žiaril žltou farbou a privádzal do úžasu každého, kto doň nazrel.

Láska k príbehom

Tarantinova vášeň k tvorbe bola taká silná, že si pre ňu odmietal aj založiť rodinu. Stalo sa tak až v roku 2018, keď sa oženil s izraelskou speváčkou Daniellou Pick. Pandémia ho zastihla v Tel Avive, a keďže nemohol natáčať, začal sa venovať písaniu. Vzniklo z toho románové spracovanie Vtedy v Hollywoode (slovenský preklad Tatran 2022) a Filmové špekulácie (český preklad Universum 2023) venované filmom zo 70. rokov, ktoré zásadne formovali jeho vkus ako mladého diváka.

Spôsob, akým vnímal silu príbehov, vidíme aj v jednotlivých kapitolách komiksu. Azda ku každej postave sa tu viaže jedna alebo viac historiek, a treba zdôrazniť, že postáv tu vystupujú desiatky. Či už ide o herečky, hercov, režisérov, spisovateľov, ľudí v pozadí filmových spoločností, priateľov, všetci majú svoj priestor a autor komiksu im venoval kresbu, niekedy v menšom rozsahu, inokedy väčší portrét a v prípade Salmy Hayekovej dokonca dvojstranu.

Kresba sa pritom dynamicky mení, autor strieda štýly tak rýchlo, že to pôsobí, akoby svojimi nápadmi až mrhal. Úplne inak nakreslil detstvo, inak sekvencie z filmov, občas využíva tému noir, niekedy majú kresby charakter plagátov, občas karikatúr, vždy však pôsobivo vystihujú vybraný okamih a posolstvo. Intenzitu zážitkov umocňuje aj to, že ilustrátorské štýly sú citáciami odkazujúcimi na iných autorov – oplatí sa pozorne prečítať zoznam umelcov, ktorým na konci Améziane ďakuje a potom čítať od začiatku a porovnávať si, kde asi tak mohol použiť ich štýl. Za všetky spomeňme Franka Millera, ktorého geniálne parafrázoval pri celostranovej démonickej tvári Harveyho Weinsteina, obžalovaného z množstva sexuálnych útokov na ženy.

Celou knihou sa vinie interview, striedajú ho však explózie iných obrazov, scény z filmov, až je čitateľ niekedy zavalený a doslova fyzicky môžeme vnímať hĺbku Tarantinových znalostí o kinematografii a aj Amézianovu oboznámenosť s témami.

9 alebo 10 filmov?

Tarantino vravieval, že chce natočiť desať filmov, z toho deväť má za sebou. Aj keby už nenatočil žiadny ďalší film, jeho prínos do svetovej kinematografie ostáva nespochybniteľný. Komiks Quentin o Tarantinovi vytvoril oddaný fanúšik pre ďalších oddaných fanúšikov, no pravdou je, že dominantnou témou sú filmy a nie súkromie. Ostávajú tu aj viaceré biele miesta, napríklad kontroverzné správanie sa Tarantina k herečkám. Nájdeme tu však historku, ako prinútil hrať Umu Thurmanovú v Kill Bill scénu bez kaskadérky, hoci si ju žiadala, a spôsobil jej tak vážne zranenie.

Na druhej strane sa v komikse objavia aj niektoré názory na spoločnosť, resp. na rasizmus a brutálne zásahy polície v USA proti černochom. Tarantino odsudzuje násilie, odmieta, že by jeho filmy k násiliu podnecovali, upriamuje pozornosť skôr k téme vlastníctva a dostupnosti zbraní. Akékoľvek ďalšie príspevky v diskusiách si čitatelia dokážu dohľadať sami, v komikse už pre ne nebol priestor. Je však zrejmé, že priaznivci slávneho režiséra by určite radi privítali aj desiaty film a je veľký predpoklad, že jeho pôsobenie neostane ani potom v úzadí, len sa prenesie do iného média a rozšíri tak vlastný vesmír o ďalšiu dimenziu.