Daniel Šmihula: Zabudnuté vojny (Artis Omnis 2024)

Už od biblického príbehu Dávida a Goliáša sú ľudia pravidelne prekvapovaní víťazstvami menších nad veľkými. Zabudnuté vojny sú väčšinou spojené s touto záhadou.

Zbierka neznámych príbehov

Dejiny vojny by sme najradšej škrtli. Sú spojené s krvou nevinných, nevídanými krutosťami a zákernosťami mocných. Nemožno ich však ignorovať. Poznať ich históriu je dôležité pre pochopenie súvislostí. Vojnami (a ich výsledkami) sa lámali dejiny národov, prekresľovali hranice a boli zadefinované podmienky pre ďalšie storočia. A bez ohľadu na nesympatický charakter vojen práve v nich sa rodili hrdinovia, ktorí fascinujú (a dojímajú) aj súčasníkov.

Slovenský diplomat, akademik a odborník na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť Daniel Šmihula (v štyroch kapitolách spolu s Richardom Svitekom) v Zabudnutých vojnách opäť dokazuje vysokú úroveň mladej historickej vedy, ktorá je navyše schopná popularizovať výsledky svojich bádaní.

Kniha je zbierkou článkov publikovaných za ostatných viac ako dvadsať rokov v Pravde, Histórii, History Labe a iných časopisoch. Vďaka tomuto pôvodu sú napísané v štýle prístupnom čitateľovi. Sú faktograficky bohaté, ale nikoho nezničia ani neunavia.

Kronika zabudnutých vojen sa začína bitkou pri Maratóne. Päť storočí pred Kristom sa Aténčania pobili s armádou Perzskej ríše. Dnes sa obraz vojny zrekonštruoval na základe Herodotových zápiskov a ďalších zdrojov.

Ani prelomová európska bitka pri Kortrijku v belgickom Flámsku nie je bežne známa. Bitka pri Halmyre zase znamenala začiatok konca slávy rytierskej ťažkej jazdy a renesanciu pechoty zloženej z príslušníkov nižších vrstiev. Prvá totálna vojna zameraná na úplné zničenie protivníka s využitím všetkých síl bola spojená s revolučným Francúzskom a postavou Lazara Carnota, „organizátora víťazstva“.

Zabudnúť nestačí

Lin Ce-Su viedol v Číne úplne inú vojnu – proti drogám a drogovej závislosti. Kľúčovú úlohu zohral v prvej ópiovej vojne medzi Čínou a Veľkou Britániou v polovici 19. storočia. V New Yorku má dokonca pamätník s nápisom „Priekopník vo vojne proti drogám“.

Dnes, keď Ukrajina v ozbrojenom konflikte s agresorom háji právo na svoju existenciu, je extrémne zaujímavé čítanie o Nestorovi Machnovi, anarchistovi z Huľajpoľa. Jeho „Čierna armáda“ na začiatku minulého storočia kontrolovala štvrtinu dnešnej Ukrajiny. Machno vymyslel neuveriteľnú inováciu, keď presadil použitie tzv. tačanky, rýchleho koča ťahaného koňmi, na ktorom bol umiestnený guľomet. Anarchistický experiment „Machnovština“ sa skončil neslávne. Uprostred hnutia sa objavili nekontrolované sklony k násiliu a novým nerovnostiam. Obyvateľstvo nakoniec vítalo Červenú armádu ako predstaviteľov poriadku a akej-takej bezpečnosti…

Dejiny zabudnutých vojen vrcholia rozprávaním o tom, ako slobodní Francúzi uskutočnili prevrat v rovníkovej Afrike. Popri veľkom príbehu druhej svetovej vojny sa na súboj na čadsko-líbyjskom fronte zabúda, ale je poučný.

Niektoré z málo známych vojnových epizód sa odohrávali aj na našom území alebo sa na nich Slováci priamo, či nepriamo zúčastnili. Autor upozorňuje na bitky pri Šintave a Ilave, ale venuje sa aj známejšiemu nasadeniu česko-slovenských légií na Sibíri.

Každá z epizód disponuje vlastnými dôvodmi, prečo sa o ňu zaujímať. Nastupovali nové stratégie a technológie, boli predzvesťou či súčasťou väčších vojen, alebo umožnili sa predstaviť doteraz obdivovaným hrdinom.

Prosperita sa rodí v mierových časoch, a tak tie si vážime najviac. Spomínať na vojny nie je dôkazom masochizmu, ale túžby po tom, aby sme sa vyhli ďalším.

Ľubomír Jaško