Do redakcie Aktualít nastúpila niekoľko dní po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Celý proces vyšetrovania tohto zločinu sleduje od samého začiatku, je spoluautorkou kníh Kuciak a Umlčaní, nedávno jej vyšla kniha Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie, v ktorej detailne popísala najmasívnejšie policajné vyšetrovanie dvojnásobnej vraždy v histórii samostatného Slovenska. Laura Kellö Kalinská.
Začnime od konca. V akom štádiu je súdny proces vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej? Vašu knihu končíte kapitolou Na ťahu je Najvyšší súd a píšete: „V čase vydania knihy mal už senát Najvyššieho súdu prípad na stole. Rozhodovať mali predseda senátu Peter Paluda, Dana Wänkeová a Beáta Javorková. Majú niekoľko možností.“
Najjednoduchšie sa to dá opísať tak, že čakáme, čo urobí Najvyšší súd – viac ako 39-tisíc strán spisu študujú traja sudcovia Najvyššieho súdu a majú rozhodnúť, čo ďalej. Majú viacero možností na výber – v máji 2023 súd už druhýkrát oslobodil Mariana Kočnera, ale prvýkrát uznal vinu Aleny Zsuzsovej a označil ju za konečnú objednávateľku vraždy Jána Kuciaka. Najvyšší súd bude predovšetkým rozhodovať o tom, či kauzu opäť vráti na Špecializovaný trestný súd, alebo či sa stotožňuje so záverom, že Kočner je nevinný a Zsuzsová vinná. Súd môže prípad vrátiť, môže rozhodnutie potvrdiť, alebo oddeliť obe tieto osoby a povedať, aby o Kočnerovi ďalej pojednával. Toto sú základné možnosti a čakáme čo bude ďalej.
V prípade rozsudkov o vykonávateľoch vraždy sa zrejme o ich úlohe nepochybuje.
Tu je situácia zjavná – vrah sa priznal, šofér sa priznal neskôr a priznal sa aj sprostredkovateľ. Traja ľudia sú právoplatne odsúdení, sú vo výkone trestu a vec je uzavretá.
Spomínate tri možnosti Najvyššieho súdu. Je to síce nekorektná otázku, ale ku ktorej sa prikláňate? V knihe ste na margo jedného rozhodnutia súdu napísali, že senát prijal asi „najmenej pravdepodobné rozhodnutie“.
Je veľmi ťažko predvídateľné, ako sa rozhodnú sudcovia, ale myslím si, že s prvostupňovým rozsudkom sa Najvyšší súd nebude vedieť stotožniť. Aj ja ako laička a ne-právnička som našla množstvo logických nejasností, nedostala som odpovede na otázky, ktoré by mal dostať každý občan v tomto štáte, aby pochopil, ako chcel prvostupňový súd uzavrieť túto kauzu. Naopak, dostali sme odpovede aj na otázky, ktoré sa takmer ani neprejednávali. Napríklad sme sa dozvedeli, že Zsuzsová mohla tajne pripraviť vraždu, aby sa zavďačila Kočnerovi. O takejto verzii sme do roku 2023 vôbec nepočuli.
Takto zmýšľali len dvaja z troch sudcov. Tretí člen senátu Jozef Pikna napísal odlišné stanovisko, lebo ani on celkom nesúhlasil s tým, ako rozhodol senát. Čiže pochybnosti nemáte len vy ako novinárka, prípadne verejnosť, ale ani sudca, ktorý spis poznal, sa nevedel fakticky stotožniť s tým, že Marian Kočner je nevinný.
Áno. Nedávno som dlhoročnému právnikovi, advokátovi a teraz prokurátorovi položila otázku, či môže senát Najvyššieho súdu akoby „usmerniť“, že jeden sudca to vidí celkom inak. On mi potvrdil, že ak Najvyšší súd vidí nejednotnosť senátu, môže ho prinajmenej posunúť k tomu, aby sa zamysleli nad tým, čo píše tretí sudca, ktorý to vidí inak.
Dosť ťažko sa verí, že konečným objednávateľom vraždy bola Alena Zsuzsová – odkiaľ mala peniaze, aký mala motív…?
Pripúšťam možnosť, že to mohlo byť aj takto, ale ak to prvostupňový súd tvrdí, musí nám napísať také vysvetlenie, ktoré bude mať logiku. Rozsudok, ktorému budeme rozumieť, a ktorý bude odpovedať na otázky, ktoré si kladieme. Pripúšťam rôzny záver tejto kauzy, ale nech je to zrozumiteľné.
Napokon možných potenciálnych objednávateľov vzhľadom na to, o čom všetkom Ján Kuciak písal, bolo iks, ale že ním má byť nezamestnaná z južného Slovenska, to sa mi nezdá.
Môžeme sa však na to pozerať aj celkom opačne – veľká časť verejnosti neverí, že to, čo bolo napísané v obžalobe, sa zakladá na pravde. Vidia za tým niečo iné, dokonca aj to, že si vraždu objednala redakcia Aktualít, aby sme spravili štátny prevrat.
Toto sa fakt hovorí?
Jestvuje množstvo konšpirácií, takže aj preto je dôležité, aby súdy dali jasnú bodku za prípadom, aby boli odsúdení všetci, ktorí sa o to pričinili, a aby to bolo zrozumiteľne napísané. Teraz si dovolím aj predbehnúť otázku a dodám, že vždy tu bude istá časť verejnosti, ktorá nebude veriť, ako sa tá vražda stala, hoci sa k nej viacero ľudí priznalo.
Teraz sa nebavíme na úrovni konšpirácií alebo hoaxov, niekto nám však tvrdí, že táto pani je konečný objednávateľ. Zrejme niet pochýb, že si vraždu aj objednala, ale na to, aby sa dalo veriť, že by práve ona mala byť konečným objednávateľom, to by musel súd veľmi presne a dôsledne a nepriestrelne vyargumentovať.
Preto píšem v závere knihy, že to bol najmenej očakávaný rozsudok, lebo zrazu sme sa dozvedeli novú verziu, o ktorej sa uvažovalo len minimálne a máločo jej nasvedčovalo. Počas súdneho procesu boli vždy Kočner a Zsuzsová vnímaní ako dvojica, ktorá spolupracovala.
Vráťme sa teraz na začiatok – pri mene Ján Kuciak je na Google 1,3 milióna odkazov. Spis má vyše 39-tisíc strán a človek si pred touto obrovskou sumou informácií a dát povie, čo nové môžete priniesť vo vašej knihe. Isto ste mali cieľ, čo chcete tou knihou povedať.
Cieľom nebolo odhaliť niečo nové, lebo ja sa nemôžem porovnávať s tímom desiatok policajtov a vyšetrovateľov a prokurátorov, s pomocou Europolu a medzinárodných organizácií. Mojím cieľom bolo opísať príbeh tak, ako sa udial, s faktami, ktoré boli zaznamenané, aj s chybami, ktoré urobili zdravotníci alebo policajti na mieste činu, aj so všetkými únikmi informácií, ktoré sprevádzali tento prípad. Predstaviť čitateľom ten obrovský kolos vyšetrovania, ktoré sa začalo 25. februára 2018 až po podanie obžaloby. Ešte stále nemáme k dispozícii finálne rozsudky. Cieľom bolo dať dokopy fakty namiesto konšpirácií, domnienok, chodbových rečí, dezinformácií, klamstiev, poloprávd, ktoré sprevádzajú tento prípad. A urobiť tak aj preto, že tieto konšpirácie a polopravdy si dovolili vyhlasovať aj politici na tlačovkách a mnoho ľudí od nich prebralo tieto argumenty aj s ich formuláciami.
Neviem, či ste počuli premiéra Roberta Fica, ktorý pred niekoľkými dňami spomínal nejakého neznámeho objednávateľa a vraj to ešte vyjde najavo. Čo vy na to? Fico vie, kto bol konečný objednávateľ?
Ja z môjho titulu nemôžem komentovať politikov, ale okomentujem situáciu, ktorá sa tu deje. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola vyšetrená a to vyšetrenie bolo ukončené ešte za vlády Smeru. Ak predseda Smeru zrazu hovorí, že to bolo celé inak, tak v prvom rade by zlyhali zložky, ktoré patrili pod jeho vládu, pod ich ministrov vnútra a zlyhali funkcionári v polícii. Ak sa pred rokmi chválili ľudia zo Smeru, že za ich vlády bola vyšetrená kauza Kuciak, tak neviem, či je to strata pamäti alebo snaha zaujať. Ak hovoria, že to bolo celé inak, niečo tu nesedí, niekto klame, alebo zabudol, alebo si úplne sprosto vymýšľa. Ak má niekto informácie, že vražda sa stala inak, ako je napísané v obžalobe, alebo že niekto niečo zanedbal, tak nech sa prihlási na polícii. Neviem, či sa Robert Fico posadil pred vyšetrovateľov. Ak vie, že to bolo inak, nech tú verziu povie orgánom činným v trestnom konaní.
Na základe akých kritérií ste selektovali v tom množstve informácií? Ktoré boli pre vás podstatné, čo ste považovali za slepé uličky, po ktorých sa nevydáte? Nájsť hlavnú líniu vo vašej knižke asi nebolo jednoduché.
Nebolo, ale dosť mi pomohlo, že prípadu vraždy Jána a Martiny som sa ako novinárka venovala už od roku 2018 a mala som pocit, že základné línie príbehu poznám.
Čiže pri písaní knihy ste spätne vedeli, ktoré stopy nebudete sledovať, napríklad taliansku alebo drogovú…
Ja ich však v knihe spomínam, aj to, prečo polícia opustila tieto a iné stopy, ktoré sa ponúkali. Nevedela som napríklad, čo vypovedali Mária Trošková alebo Antonino Vadala, teda hlavné postavy z posledného Kuciakovho článku. Poukázala som však na to, že hoci sa nám ako verejnosti zdala talianska stopa ako najhorúcejšia, polícia sa po výsluchu Talianov nemala čoho chytiť. Vyšetrovala viaceré verzie, až sa dopracovala k tej, že si vraždu Jána Kuciaka objednal Marian Kočner, tak bolo jej vyšetrovanie ukončené.
Keď to povedal Zoltán Andruskó, zrejme to bola dosť zreteľná stopa.
V knihe som poukázala aj na to, že začínať vyšetrovanie od toho, kto si asi mohol objednať vraždu, bolo v podstate nemožné. Polícia musela ísť opačným smerom, t. j. musela zistiť, kto bol na mieste činu, ktorí ľudia sa tam pohybovali v ten večer vraždy, na koho sú napojení… Preto sa polícia najprv dostala k vykonávateľom vraždy, od nich sa pobrala ďalej na sprostredkovateľov a objednávateľov vraždy. Keď Zoltán Andruskó krátko po zadržaní povedal, že chce spolupracovať, v úplne prvom výsluchu povedal, že si vraždu objednala Alena z Komárna, a že to bolo pre podnikateľa Mariana Kočnera. Polícia jednoducho išla opačne a informácie zisťovala z množstva kamerových záznamov a iných dôkazov a výsluchov.
Čo ste do vašej knihy nenapísali, lebo sa vám to nehodilo do hlavnej línie, alebo nemáte dostatočné dôkazy, aby ste to mohli napísať verejne?
Často dostávam otázku, aké je biele miesto vyšetrovania, čiže na čo neprišli ani policajti alebo prokurátori. Podľa mňa tým bielym miestom vyšetrovania, ktoré podľa mňa zostane navždy neznáme, je priamy dôkaz voči Marianovi Kočnerovi, že si tú vraždu objednal. Existuje množstvo nepriamych dôkazov, ktoré polícia a prokuratúra považujú za dostatočné, teraz hovorím o správach o pohybe, o kontaktoch, o motíve páchateľov, ale nejestvuje priamy dôkaz alebo správa v znení, že si objednáva vraždu Jána Kuciaka.
Faktúra medzi Kočnerom a Andruskóom alebo Zsuzsovou…
Takéto niečo neexistuje. Tak ako sa v 90. rokoch neobjednávali vraždy cez zmluvu a faktúru, také dohody sa nerobia ani v 21. storočí. Čiže preukazovať takúto trestnú činnosť, ak sprostredkovateľ neprehovorí, alebo sa neprizná, je o to náročnejšie, lebo nemáte priamy dôkaz voči konečnému objednávateľovi vraždy.
Sem by sa možno hodil príbeh z dejín, keď podľa jednej legendy si anglický kráľ Henrich II. počas sporu s canterburským biskupom Tomášom Becketom povzdychol, či sa nenájde niekto, kto by ho zbavil tohto otravného kňaza? A jeho služobníci to pochopili ako kráľovo želanie a arcibiskupa zavraždili priamo v canterburskej katedrále. Pokojne si viem predstaviť, že niekto veľmi vysoko povedal, či nás nikto nevie zbaviť tohto novinára.
Veď sám Marian Kočner v roku 2017 zavolal Jánovi Kuciakovi a povedal, „prestanete písať, idem na vás hľadať špinu a budem sa venovať vám a vašej rodine“. Ak hovoríme o nepriamych dôkazoch, tak v knihe spomínam, že Kočner sa ilegálne dostal do databázy Sociálnej poisťovne a našli sa stopy po lustrácii práve Jána Kuciaka, a okrem neho Daniela Lipšica, Maroša Žilinku a aj Martiny Kušnírovej. To je len jeden z množstva nepriamych dôkazov, že Marian Kočner sa o Jána Kuciaka naozaj zaujímal, čítal jeho články.
Vo vašej knihe je aj záznam telefonického rozhovoru, podľa ktorého Kuciakova zmienka o firme Midas Investments až neuveriteľne vytočila Mariana Kočnera, že sa vyhrážal Kuciakovi, že sa bude osobne venovať jemu aj jeho rodine.
Bolo evidentné, že sa mu vyhrážal telefonicky, hoci on to nepovažoval za vyhrážku, ale za akési upozornenie. Aj z viacerých správ, ktoré si písal so Zsuzsovou, vidno, že Jána Kuciaka naozaj nenávidí, a že ho považuje za niečo, čo mu prekáža v jeho živote.
Z viacerých vašich vyjadrení vyplýva, že sa s Marianom Kočnerom chcete osobne stretnúť. Čo od toho očakávate?
Mám záujem sa stretnúť nielen s ním, ale aj so všetkými obžalovanými či odsúdenými. Bola som v písomnej komunikácii s dvomi z nich a Marian Kočner tiež prejavil záujem sa stretnúť. Ďalej sme sa však zatiaľ nepohli. A čo od toho očakávam? Neočakávam, že..
…že sa zrúti a povie, bol som to ja.
Vôbec nemám nejaké obsahové očakávania, len prejavujem svoju ochotu a akúsi povinnosť dať mu priestor, aby povedal niečo, čo buď nemal možnosť povedať na súde alebo pred vyšetrovateľmi. Beriem to ako základné slušné správanie novinárky, a či to využije alebo nie, je absolútne na ňom.
Myslím, že priestoru, aby povedal svoju verziu, mal asi dosť.
Mal, ale paradoxne – keďže v tejto knihe píšem hlavne o časti vyšetrovanie -, tak počas neho až tak veľa priestoru na vysvetlenie tohto prípadu nevyužil, väčšinou povedal, že s tým nič nemá. Priestor využil najmä na spochybňovanie vyšetrovateľov, zákonnosti vyšetrovania a akoby sa nebavil o merite veci. Vypovedať a odpovedať na otázky, to Marian Kočner nevyužil.
To by bola dosť riskantná metóda.
Na súde však už bol ochotný vypovedať. Kým v prvom kole nedovolil klásť otázky prokurátorom a právnym zástupcom poškodených, mal rôzne podmienky, v závere druhého kola pojednávania umožnil klásť otázky prokurátorom, hoci to bolo iba na poslednú chvíľu. Pre nich to bolo dosť prekvapujúce, je to však jeho taktika a právo, akým spôsobom sa obhajuje.
Myslím, že teoreticky môžeme pripustiť, že objednávateľom vraždy je Marian Kočner alebo ešte niekto za ním. Ak sa s ním však stretnete, nebudete toto mať v podvedomí? Nepôjdete za ním ako za nepopísaným listom.
Ja by som to takto neohraničila. Kočner je v očiach verejnosti a pred zákonom v kauze vraždy stále nevinný človek, na to netreba zabúdať. Napriek tomu, že bol odsúdený za kauzu zmenky, napriek tomu, že sa už rozhodol niečo povedať o justičných kauzách Búrka a Víchrica.
Kočner patril k ľuďom, ktorí mali najviac informácií na Slovensku.
Je to možné, neviem, aký vplyv na neho má už niekoľkoročný pobyt za mrežami a či trochu nestratil kontakt s niektorými ľuďmi alebo situáciami. Ja by som ale za Marianom Kočnerom nešla za objednávateľom vraždy a nie to nie je o tom, čo si ja osobne myslím alebo nemyslím. Dokonca za celé tie roky, čo sledujem tento prípad, som nikdy nepovedala, že Kočnera považujem za objednávateľa vraždy
Nijako na vás táto potenciálna možnosť nezapôsobí?
Úprimne, oveľa viac na mňa zapôsobilo to, čo som videla vo vyšetrovacom spise. Prelistovala som sa cez pitevné správy, fotografie z miesta činu, a to na mňa zapôsobilo oveľa viac, pretože to boli reálne výsledky tragédie. Boli umlčaní dvaja ľudia a predovšetkým bol umlčaný náš kolega pre to, čo robil. Pretože písal a odhaľoval systém „našich ľudí“ na Slovensku. To na mňa zapôsobilo oveľa viac ako to, či by som sedela pred Marianom Kočnerom alebo kýmkoľvek iným.
Vo vašej knihe spomínate viacero pochybení, ktoré sa stali pri vyšetrovaní. Ako vnímate aktivity niektorých médií, ktoré predčasne prinášali niektoré informácie, čo možno nebolo pre priebeh vyšetrovania najšťastnejšie.
Určite boli aj také situácie, kde štandardné médiá v priebehu vyšetrovania urobili aj nejaké chyby. Určite som ich mohla urobiť aj ja. Mám síce vyštudovanú žurnalistiku, ale nikto nás neučí, ako sa zachovať, keď vám zavraždia kolegu. To vás nenaučia na žiadnej škole. Určite sme vnášali do niektorých otázok na tlačovkách alebo aj do textov vlastné prežívanie a emócie. Netreba zabúdať na to, že Jano Kuciak bol novinár, bol jeden z nás a toto veľmi ovplyvnilo, ako médiá pristupovali k tejto kauze. Zároveň si pripomeňme, v akých časoch sme vtedy žili, kto viedol policajný zbor, kto viedol inšpekciu, kto viedol dôležité zložky v našom štáte. Médiá a mnohí novinári, ktorí odhaľovali v tom čase kauzy podobne ako Ján Kuciak, nedôverovali nezávislému vyšetrovaniu. Niektoré momenty by sme dnes asi urobili inak.
Chystáte pokračovanie vašej knihy? Ten príbeh je neukončený.
Áno, ten príbeh je neukončený, ale ešte pred odpoveďou na vašu otázku by som chcela povedať, že túto kauzu by mohli ukončiť justičné orgány. Vôbec sa nevyhýbam tomu, aby som napísala, ako to vyzeralo počas súdnych pojednávaní, čo všetko sa tam dialo, ale rada by som videla posun na úrovni súdnych rozhodnutí. Teda či sú, alebo nie sú potrestaní všetci, ktorí boli obžalovaní, alebo či sa tam objaví niekto ďalší. Nevyhýbam sa tomu, rada napíšem pokračovanie, ak bude o čom a ak to bude mať nejaký výsledok a záver.
Róbert Kotian
Laura Kellö Kalinská
vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, pracovala ako redaktorka domáceho spravodajstva v Slovenskom rozhlase. Od marca 2018 je členkou investigatívneho tímu v redakcii Aktuality.sk. Venuje sa najmä témam z prostredia ekonomickej či násilnej kriminality, pracuje na trestných kauzách, pokrýva dianie na súdoch a mapuje fungovanie orgánov činných v trestnom konaní. Vo februári 2024 vydala knihu Vražda Jána a Martiny – Vyšetrovanie.