Lutz Hachmeister: Rozhovory s Hitlerom (preložila Elena Grohová, Ikar 2026)
S tyranmi sa netreba rozprávať
Kto si chce postaviť pomníček žurnalistickej slávy na rozhovore s diktátorom, skončí ponížený, zneužitý a oklamaný. Už desaťročia takýto márny pokus podnikajú stovky novinárov.
Z rozhovorov sa stal Hitlerov monológ
Lutzovi Hachmeisterovi, autorovi Rozhovorov s Hitlerom, niet čo závidieť. Podáva totiž ucelený prehľad interview s nemeckým diktátorom. Adolf Hitler počas politickej kariéry poskytol zahraničnej tlači viac ako sto rozhovorov.
Vo väčšine z nich vidno sebastredného vodcu, ktorý stratil kontakt s realitou, a utopil sa vo vlastných bludoch. Ak náhodou otázkam načúval, rýchlo sa zmenil na agresívneho muža neschopného ani len najmenšieho kúska sebareflexie. Čítať dnes tieto rozhovory znamená opäť sa brodiť v Hitlerovej antisemitskej či rasovej nenávisti a jeho šialenstvách.
Pre Hitlera bolo rečnenie (pred masami sfanatizovaných prívržencov alebo pred zahraničným novinárom) základom jeho existencie. Skúmanie interview s Hitlerom ukázalo veľmi názorne jeho priority a ciele. Zoznamu dominuje okolo 60 rozhovorov s angloamerickými novinármi, nasleduje sedemnásť rozhovorov s talianskymi a len osem s francúzskymi žurnalistami.
V rozhovoroch zreteľne vidno jednotlivé fázy Hitlerovho mocenského príbehu. V prvej fáze „bavorský Mussolini“ fascinoval svet ako veľký politický talent budúcnosti. Hovoril nekorektne o tom, čo ostatní ignorovali alebo sa báli povedať nahlas.
Od roku 1930 sa nacistické hnutie už reálne začalo uchádzať o moc. Posledná, diktátorská fáza je dnes známa každému – Hitler ako führer Tretej ríše spáchal zločiny, aké dovtedy ľudstvo nepoznalo.
Hitler novinárov nemal rád. A najmenej tých z demokratických krajín. Do rozhovorov ho (kvôli vylepšovaniu imidžu) nútili ľudia z odboru propagandy NSDAP, predovšetkým „Putzi” Hanfstaengl. Do roku 1933 dokonca žiadal za rozhovory honorár. Trval na vopred zaslaných otázkach a určoval hlavný smer každého interview.
Varovania pred naivitou
Pre novinárov bol Hitler trofejou. Žiaľ, väčšinou neboli dobre pripravení, a tak nechali svojho zaťatého partnera hovoriť, len aby rýchlo získali pútavé titulky.
Profily žurnalistov, ktorí sa pre rozhovor dostali do Hitlerovej blízkosti, sú veľmi rozmanité. Nechýbali novinári zo starej školy vyzerajúci ako diplomati (napríklad Pierre J. Huss). Pre zmenu George Sylvester Viereck patril k najpozoruhodnejším publicistom 20. storočia. Bol PR poradcom takých rozdielnych osobností, ako bol židovský berlínsky sexuológ Magnus Hirschfeld a antisemitský automobilový magnát Henry Ford. Za pronacistické aktivity strávil dokonca štyri roky v americkom väzení.
Doroty Thompsonová, manželka nositeľa Nobelovej ceny Sinclaira Lewisa, podporovala emigrantov z nacistického Nemecka a svoje interview s Hitlerom z roku 1932 využila na to, aby vydala knihu, v ktorej sa po svojom s nacizmom vyrovnala. Francúzsky novinár a diplomat Fernand de Brinon sa neskôr stal kolaborantom a dokonca predsedom vichistickej vlády.
Prišlo aj na novinárov v utajení a podvodníkov, ktorí si interview s Hitlerom rovno vymysleli. Novinári pri rozhovoroch s Hitlerom predvádzali vlastné pravicové priority či fascináciu až servilnosť voči masovému vrahovi. Alebo sebaklam. „Nikto nechcel vojnu a všetci chceli Hitlerovi veriť, keď hovoril o mieri.“ Pripomína vám to niekoho zo súčasného sveta?
Otázka novinárskeho postoja voči diktátorom nezhasla. Aj v ostatných rokoch viacerí špičkoví novinári neodolali pokušeniu presláviť sa rozhovorom s Castrom, Pol Potom, Maom, Lukašenkom, Asadom, Husajnom alebo najnovšie s Putinom.
Najhoršie dopadli opäť tí zle pripravení a bez kúska asertivity. Kým Megyn Kellyová z NBC Putinovi vzdorovala, Tucker Carlson z Fox News sa vo februári 2024 pri Putinovi strápnil a zahral na jeho hovorcu. Rozhovor sa zmenil na blowjob interview – „hodinu rozprávok“.
Moderní diktátori disponujú dokonalým mediálnym tréningom. Málokto s nimi dokáže hrať vyrovnanú partiu. V horšom prípade sa novinári stanú súčasťou propagandistickej kampane nebezpečného vládcu. Hachmeisterova faktograficky nabitá kniha je vážnym varovaním pred naivitou a hlúposťou.
Ľubomír Jaško
Lutz Hachmeister: Rozhovory s Hitlerom (preložila Elena Grohová, Ikar 2026)