Rutger Bregman: Morálna revolúcia (prel. Samo Marec, NPress 2026)
Ako zvládnuť čas príšer
Holandský odborník na ľudskosť a optimizmus to dnes nemá ľahké. Krízy sa rozvíjajú v nevídanej intenzite a svetovým lídrom sa zrazu môže stať doslova hocikto. Napriek tomu je Bregman presvedčený, že krása je stále prítomná v každom odvážnom čine, v každej iskričke pravdy a celistvom živote.
Od mizérie k vďačnosti
Morálna revolúcia je kolekciou štyroch prednášok v rámci prestížneho cyklu The BBC Reith Lectures. Predniesol ich na rozličných miestach. Nutnosť získať si publikum Bregmanovi evidentne pomohla. Je zrozumiteľný, presvedčivý i vášnivý, stručný aj odhodlaný. Nezabúda na konkrétne životné príbehy tých, ktorí v rozličných obdobiach a v rôznych okolnostiach pracovali na zlepšení sveta.
Hoci sa dnes autor hlási k sekulárnemu agnosticizmu, od otca kazateľa odpozeral osvedčenú schému posolstva ponúknutého publiku: mizéria – vykúpenie – vďačnosť.
Pri rozprávaní o súčasnej mizérii má materiálu, žiaľ, najviac. Nastal čas príšer. Dnešných lídrov najviac definujú nemorálnosť a neserióznosť. „Dnes sa na vrchol neprebojujú najschopnejší ľudia, ale tí, ktorí majú najmenej škrupúľ.“
Táto zvrátená logika sa najviac presadila v Spojených štátoch amerických. Americký prezident vystupuje ako moderný Caligula. Morálny rozklad zasiahol aj inštitúcie. Kríza nie je vyhradená len pre jednu časť politického spektra. Pravica je skorumpovaná a liberáli odpovedajú paralyzujúcou zbabelosťou.
Na najvychýrenejších univerzitách dorastajú stovky lojálnych poskokov. V najväčších baštách vedy študujú budúci zamestnanci poradenských a právnických firiem či finančných spoločností. „Ohromná čierna diera pohlcujúca množstvo tých, ktorých označuje za najlepšie mozgy.“ Pred polstoročím 80 – 90 percent študentov uviedlo ako životný cieľ rozvoj zmysluplnej životnej filozofie. Dnes rovnako výrazná väčšina hovorí, že najdôležitejšie je zbohatnúť.
Kým Amerika pripomína pád Ríma, Európa prežíva pomalú smrť Benátok. Hlavné európske firmy sa venujú móde a excelujeme v regulovaní samých seba. Z Európy sa stáva krásne múzeum pod holým nebom a máme formu, nie výsledky.
V krízach je svet tvárny
Ako bude vyzerať vykúpenie alebo povedané Bregmanovým slovníkom morálna revolúcia? Vždy existovali skupiny tvrdohlavých ľudí, ktorí zmenili chod dejín. Leninovi prívrženci v roku 1917 to tiež dokázali. Teraz však ide o to, aby sa podobné odhodlanie nasmerovalo k humanistickým pozitívnym cieľom.
„Dejiny nemenia tí, čo stoja bokom.“ Nemenia ich cynici, ale tí, ktorí sa dokážu oddať veci presahujúcej ich pohodlie. Často zlyhajú, aj tak dosiahnu viac ako tí, ktorí to nikdy neskúsili.
Bláznivá súčasnosť a kríza nevídaných rozmerov sú v istom zmysle nádejou. V krízových časoch je svet tvárny. Nebezpečné obdobia sú plné možností. „Železo dejín je najmäkšie vtedy, keď je stred najslabší.“
Z týchto nenápadných stôp svetla sa opäť vynára Bregmanov optimizmus. Po sklamaní z neoliberálneho fanatizmu vidí budúcnosť vľavo. Nehlási sa k zbytočným reguláciám, ale k odvážnemu štátu, ktorý bude búrať bariéry. Aj každodenný život ľudí môže predsa pôsobiť luxusne. Voľný čas, krása a bezpečnosť budú právom, nie výsadou.
Bregman sa rozlúčil s náboženskou vierou, ale nie s presvedčením o posvätnosti lásky, priateľstva a smiechu. Posvätné sú radosť z hry aj zázrak umenia, krása prírody aj dar pozornosti. „Nie sme padlí hriešnici, sme opice na vzostupe.“
Tento druh vášnivej obhajoby všetkého, čo je ušľachtilé, krásne a nádejné, mení Bregmana na výnimočne dôležitého proroka. Bez nich sa nezaobídeme. Alebo sa definitívne utopíme v cynizme a beznádeji.
Konečne sa našiel niekto, kto primerane nahlas upozornil, že čas príšer sa môže zásluhou našej odvahy zmeniť na čas pozitívnych zmien. Len nesmieme príšerám dovoliť, aby ovládli (a úplne otrávili) mysle milujúcich optimistov.
Ľubomír Jaško
Rutger Bregman: Morálna revolúcia (prel. Samo Marec, NPress 2026)