M. L. Wangová: Krv nad Oázou svetla (prel. Saskia Kastl, Tatran 2025)
Krv nad Oázou svetla vás šokuje, očarí aj privedie k premýšľaniu
Takmer každý v živote čelil podceňovaniu svojich schopností, či nedostal šancu pre pohlavie či národnosť. Tieto aktuálne témy vo svojom románe Krv nad Oázou svetla citlivo, no realisticky spracovala aj M. L. Wangová.
Dvaja
Ona sa volá Sciona a je to kandidátka na veľmága. Doteraz tento titul nezískala žiadna žena. Sciona sa rozhodla, že bude prvou. Muži o ženách tvrdia, že sú precitlivené, bez logického myslenia, vytrvalosti, vhodné iba na úlohu učiteliek, matiek alebo gazdiniek. Sciona vie, že je inteligentnejšia a v praktickej mágii zbehlejšia než ktorýkoľvek iný kandidát a práve preto je im tŕňom v oku.
On sa volá Thomil, je Kwen z kmeňa Kaldoncov. Pred mnohými rokmi sa jemu jedinému z kmeňa podarilo dobehnúť do Tiranu, mesta chráneného obrovskou kupolou pred Skazou, zabíjajúcou všetko živé. Hoci úplne sám nebol. V náručí niesol svoju maličkú neter. Teraz upratuje na univerzite, žije vo štvrti prisťahovalcov a má priznané jediné právo. Drieť od rána do večera.
Môj a tvoj svet
Cesty Sciony a Thomila sa pretnú na pôde univerzity. Sú podceňovaní a vďačný terč posmechu a žartov ostatných veľmágov. Vytvoria však skvelý tím. Sciona, ovplyvnená tradičnou tiranskou výchovou, zisťuje, že Thomil nie je hlúpy a bezcitný Kwen. Jeho myšlienky jej pomáhajú prichádzať s nápadmi a takými odvážnymi riešeniami, aké by iným veľmágom ani na um nezišli. Avšak náhoda chce, že Sciona príde na to, aká je pravda o skutočnom zdroji magickej sily. Zistí, čo je podstatou Skazy, ktorá vyvraždila celé národy žijúce mimo Tiranu, chráneného kupolou. Toto zistenie je také šokujúce, že sa rozhodne zaútočiť na podstatu fungovania sveta, v ktorom žije. Podarí sa jej zmeniť myslenie obyvateľov Tiranu? Je možné, aby boj s tradíciami prežila?
Stále aktuálne otázky
Autorka sa sústreďuje na postavenie ženských hrdiniek. V príbehu sú vnímané tak, ako boli vnímané v našom reálnom svete počas mnohých storočí. Menejcenné, neschopné sa učiť, mať vlastný názor, prepadajúce hystérii, schopné starať sa len o ukojenie manželových pudov a jeho pohodlie, dbať o domácnosť a rodiť a vychovávať deti. Dnes je to vďaka mnohým odvážnym ženám lepšie, no stále je veľa mužov, ktorí sú presvedčení o podradnosti žien (napríklad v súčasnosti moderné hnutie mizogýnov, ktorých, žiaľ, obdivuje čoraz viac mladých mužov) a vyžadujú ich úplnú poslušnosť.
Pred sto rokmi boli inteligentné, vzdelané a schopné ženy, odmietajúce sa podriadiť predstave spoločnosti či rodiny a stať sa poslušnými tichými a poddajnými manželkami a matkami, zatvárané v blázincoch a často podstupovali bolestivé procedúry. To sa stáva aj ženám vo svete, do ktorého sa narodila Sciona.
Mnohí sa na prisťahovalcov pozerajú cez prsty. Sú obviňovaní zo všetkého zla, ktoré sa stane, vyhlasovaní za hrozbu a menejcenných. Napriek vzdelaniu, často nedostávajú prácu, na ktorú sú kvalifikovaní. Takýto osud pokorne prijíma aj Thomil. Jeho národ vymrel, verí, že inú možnosť nemá.
Keď je ONA schopnejšia
Sciona je žena, ktorá svojou inteligenciou a šikovnosťou prevyšuje väčšinu mužov. I keď sa stane veľmágom, musí neustále čeliť posmechu, podrazom a odmietaniu. Jej kolegovia veľmi ťažko znášajú najmä fakt, že Sciona je schopnejšia než oni. To, že ženy sa môžu uchádzať o titul veľmága len raz za desať rokov, sa pre ňu stalo silným hnacím motorom. Túžila dokázať, že ONA na to má a vydláždiť cestu ďalším dievčatám, ktoré sa neuspokoja s rolou, ktorú pre nich prichystala spoločnosť a jej tradície.
Thomil sa síce dostal do bezpečia mesta Tiran, pre Tirančanov však bol podradným druhom, menej než vzduch, vhodný iba na robotu. Za drinu mohol zostať v meste pod ochrannou mocou kupoly. Nikto sa nezaujímal o jeho schopnosti, bolesti, radosti. Považovali ho za barbara, nebezpečného, nepoučiteľného a neschopného vzdelávať sa. Stal sa neviditeľným.
Mladá žena postupne prejde veľkou premenou. Od sebeckého dievčaťa ovplyvneného výchovou a názormi spoločnosti cez bojovníčku ochotnú pre svoj sen spraviť čokoľvek až po ženu zamilovanú do prisťahovalca, ktorý mal byť podľa toho, čo jej vtĺkali do hlavy, celkom iný, než v skutočnosti bol. Autorka ukazuje krásu rozdielnosti. Sciona a Thomil sa navzájom dopĺňajú. Myšlienkovo, názorovo, povahovo. A to je podstata tejto knihy.
Nikoho nepodceňujte, nikomu nebráňte ísť za snom, prijmite ľudí takých, akí sú, spolupracujte a dopĺňajte sa. Týchto dvoch spojila náhoda. Kto iný ako Sciona by sa dokázal oprostiť od myslenia zošnurovaného tradíciami? Vďaka tomu v Thomilovi nevidela divocha. Mladý muž sa pre ňu stal mysliacou a cítiacou ľudskou bytosťou. Verila, že si nezaslúži osud, aký mu mesto Tiran, jeho zákony a obyvatelia pripravili.
Spracovanie
M. L. Wangová sa tém, ktorým sa v románe venuje, chopila razantne, no napriek tomu láskavo. Jej hlavné postavy žijú svoje životy v celkom iných svetoch, i keď sú ich štvrte od seba vzdialené doslova „kúsok“. Jeden je plnohodnotný človek a druhý otrok. Hoci… Sciona je žena, čo znamená, že úplne plnohodnotná nie je. Obidvaja majú niečo spoločné. Spoločnosť im určila roly a nezaujímala sa o to, akí sú, čo dokážu, o čom snívajú, po čom túžia. Kedysi dávno prijaté spoločenské normy z nich spravili osoby bez práva o sebe slobodne rozhodovať. Navonok sa pritom celá societa tvári, že slobodnou vôľou disponujú, a ak existuje nejaké obmedzenie, je tu len pre ich dobro.
Autorka občas opakovane skĺzava do prílišného rozoberania otázok svedomia, filozofovania či polemík. Čo by mohlo niektorým čitateľom pripadať nudné. Občas sa nedokáže ubrániť a je patetická, no vzápätí sa na svoj príbeh, zápletky a ich riešenia opäť pozerá realisticky.
Milovníkov romantiky uspokojí jemná línia sledujúca vzťah Sciony a Thomila. Ich vzájomné sympatie narastajú postupne, veľmi citlivo a nežne, nakoľko si obaja uvedomujú svoje postavenie a krehkosť puta, ktorým ich náhoda spojila. Pre vedkyňu je najskôr fascinujúca rýchlosť, akou sa mladý muž učí, akými skvelými nápadmi posúva jej výskum vpred. Thomil si je vedomý, že stojí na okraji spoločenského rebríčka, aj toho, že obaja tancujú na tenkom ľade. No puto medzi nimi je zo dňa na deň silnejšie.
Tí citlivejší budú ťažko prežívať osudy Thomila, rovnako ako osudy schopných žien, ktoré túžia byť akceptované. Každý deň je pre nich neustávajúcim a únavným bojom o zachovanie svojho ja, svojej vnútornej integrity.
Ak máte otvorenú myseľ, nemáte problém s tradičným, prípadne netradičným poňatím mužských a ženských rol v spoločnosti, Krv nad Oázou svetla vás šokuje, očarí, aj privedie k premýšľaniu.
Erika Ena Adamcová
M. L. Wangová: Krv nad Oázou svetla (prel. Saskia Kastl, Tatran 2025)