Marcel Dirsus: Ako končia tyrani a prežívajú národy (prel. Marián Hamada, NPress 2025)
Dokonalý tyran našťastie neexistuje
Začiatky diktatúr (neraz nenápadné) sú častou témou múdrych kníh o dejinách či súčasnej politike. Hádam ešte zaujímavejšie je čítanie o ich koncoch. Žiaľ, tomuto rozprávaniu chýba jednoznačná nádej. Koniec jedného nešťastia nezriedka znamená začiatok iného.
Diktátori nevyhynuli
Nedávna štúdia skúmala koniec vlády takmer 2790 vládcov krajín. Dvadsaťtri percent z nich skončilo v exile, vo väzení alebo bolo zabitých. V prípade diktátorov, ktorí sústredili vo svojich rukách všetku moc, je vyhliadka oveľa horšia. Takmer 70 percent z nich končí zle. „Šanca na pokojné dožitie je nižšia než pri hodení mincou.“
Nemecký politológ a spisovateľ Marcel Dirsus sa už roky venuje nestabilite režimov, politickému násiliu a zahraničnej politike. Jeho skúmanie konca tyranov je dôkladné aj informačne bohaté. Vo svojej knihe prináša desiatky známych aj menej známych príbehov, dávnych i súčasných. Všíma si koniec nedemokratických vládcov zo všetkých možných pohľadov – „naštartovanie“ konca, jeho priebeh, aktérov aj riziká. Žiadny politický líder totiž nemá v rukách absolútnu moc. „Ak chce diktátor zostať na vrchole, musí kontrolovať svojich najbližších. Ak sa mu to nedarí, je okamžite v nebezpečenstve.“
Tyrani majú rozmanitú podobu. Jeden je kráľom, druhý vodcom vojenskej junty alebo doživotným generálnym tajomníkom strany či božou vôľou určeným panovníkom teokratického režimu.
V našej skúsenosti je napriek všetkým ťažkostiam demokracia so slobodnými voľbami už samozrejmosťou. Dirsusova kniha prekvapí množstvom vyšinutých diktátorov (nie, nie je to iba severokórejský Kim Čong-un), ktorí si nerobia ťažkosti so získavaním hlasov vo voľbách. Po druhej svetovej vojne netvorili demokracie ani desať percent krajín sveta.
Na druhej strane diktátori zostávajú pri moci desaťročia, a tak ich koncov nie je tak veľa ako bežne fungujúcich lídrov, ktorí sa v pravidelných intervaloch porúčajú a uvoľňujú miesto ďalším.
Najväčšou slabinou autokracií je to, že sa sústreďujú okolo silného jedinca alebo malej elitnej skupiny. „Keď príde úder a režim musí čeliť hodenej rukavici, dôsledky môžu byť zničujúce, môžu viesť k potýčkam, hladu či vojne“
Boj so zlom je nevyspytateľný
Tyrani sú pri vládnutí ako na bežiacom páse. Stále sa musia držať vo vzpriamenej polohe. Ak sa nechajú rozptýliť, padnú a zrania sa, potom je už ťažké sa na pás vrátiť. Diktátori zásluhou nefunkčných pravidiel ľahko bohatnú, ale súčasne ich nerešpektovanie pravidiel môže o moc pripraviť. Nemôžu len tak odstúpiť, a tak „pokračujú v behu“ alebo sa obzerajú okolo seba, kto by im ponúkol exil.
Získať exil nie je také ľahké ako kedysi. Nájsť krajinu, ktorá sa poskytnutím útočišťa diktátorovi skompromituje, je čoraz ťažšie. Jednou z príčin je fungovanie Medzinárodného trestného súdu. Utiecť do inej nedemokratickej krajiny zase prináša iné riziko, pretože aj nová vlasť sa raz môže zdemokratizovať. A nepriatelia, agenti a potenciálni atentátnici číhajú dokonca aj v krajine exilu…
Odborník na diktátorské pády venuje pozornosť ďalším aspektom: ako sa vyrovnať s vnútorným nepriateľom – najväčšou bezprostrednou hrozbou, ako oslabiť vzbúrencov a autorov prevratov. Podstatnou otázkou je, kto vystrelí ako prvý. Ak režim obráti zbraň proti vlastnému ľudu, hrozí mu oslabenie. Mimoriadne zaujímavou témou s morálnym presahom je oprávnenosť atentátu. Skryté konanie na rozdiel od otvoreného boja pôsobí ako zbabelosť, ale vražda tyrana je v hraničnej situácii oprávnená. Za ostatných šesťdesiat rokov bolo spáchaných 136 pokusov o atentát, o život prišlo 33 diktátorov.
Rozprávanie o tom, čo nastáva po odstránení diktátora, nie je povzbudzujúce. Pád tyranov často prináša katastrofické následky. Stačí si spomenúť na odstránenie Saddáma Husajna a všetko, čo nasledovalo. Stojí vôbec odstránenie tyrana za to, keď tyrania len dostane nové meno?
Konfrontovať sa so zlom je vždy komplikované a spojené s rizikami. Niekedy však iná možnosť neexistuje. Dirsusova kniha upozorňuje na to, že priatelia slobody (a teda protivníci diktátorov) musia na nich vyzrieť svojou múdrosťou, rozvahou aj odvahou.
Ľubomír Jaško
Marcel Dirsus: Ako končia tyrani a prežívajú národy (prel. Marián Hamada, NPress 2025)