Martin Posch: Jozef Gabčík – človek, vojak, legenda (Mamaš 2026)
Odvaha je sériou rozhodnutí
Knižné pomníky hrdinom sú háklivou záležitosťou. Niektorí autori dajú prednosť obdivu pred faktmi alebo pátosu pred triezvym hodnotením.
Martin Posch, talentovaný odborník na protinacistický odboj, sa sústredil na kontext Gabčíkovho príbehu. Tak sa mu podarilo vyvarovať banálnych statí o hrdinstve, výroby nových mýtov aj neprimeraného preháňania.
Zlo musí niekto zastaviť
Atentát na Heydricha na križovatke v pražských Holešovičkách trval niekoľko sekúnd. Jeho aktéri však nespadli do útoku na ríšskeho protektora z neba. Mali za sebou vlastnú cestu, po ktorej doputovali k odvážnemu hrdinstvu.
Autor knihy o Gabčíkovi vie, že sa na jeho postavu stihli nalepiť mýty a legendy. Spisovateľka Veronika Homolová Tóthová hneď v úvode vyslovuje Poschovi pochvalu za ochotu osvetľovať súvislosti – „poznať súvislosti nám totiž dovoľuje lepšie pochopiť okolnosti, na základe ktorých Gabčík svoje rozhodnutia robil“.
Toto rozprávanie o Gabčíkovi je výnimočné aj pozornosťou venovanou ďalším ľuďom. Keď sa Gabčík s Kubišom po atentáte na Heydricha stratili v pražských uliciach, stovky mužov začali prehľadávať mesto. Mnohí stáli proti nemeckej pomste neochvejní. Lebo zlo predsa musí niekto zastaviť…
Rekonštrukcia Gabčíkovho príbehu nebola jednoduchá. Nezostali po ňom žiadne rukopisné záznamy, listy či denníky. A ústny prenos spomienok je riskantný. Polopravdy sa potom rýchlo šíria v tlači aj v populárnej literatúre. V Gabčíkovom rodnom Poluvsí (v priestoroch železničnej stanice) je dnes Malá izba veľkej odvahy. Na takomto mieste sa vážne historické skúmanie prepája s regionálnou históriou. Tak môže dnes vyzerať nové odkrývanie toho, čo mnohí považovali za uzavretú vec.
Jozef Gabčík sa nedožil ani tridsiatych prvých narodenín. Zomrel v krypte pražského pravoslávneho chrámu v Resslovej ulici 18. júna 1942. Napriek krátkej životnej dráhe sa chlapec z malej obce v Rajeckej doline stihol zapojiť do bojov v Afrike ako príslušník francúzskej cudzineckej légie a absolvovať výcvik v škótskych horských oblastiach ako agent Special Operations Executive.
Nič v jeho mladosti nebolo bombastické. Syn Františka Gabčíka, ktorý sa staral o rodinu prácou v Spojených štátoch, nosil zo školy dobré známky, ale pravidelne ukazoval búrlivácku povahu. Počas vojenskej služby v medzivojnovej československej armáde bol hodnotený ako „ukáznený, dobrý, snaživý, pilný a priemerných schopností“.
Hrdinovia vz. kolaboranti
Gabčík v roku 1937 armádu opustil, ale neskôr sa zamestnal v žilinskej fabrike na výrobu bojových plynov. Počas tejto práce sa Európa ocitla na prahu novej vojny. Britská spravodajská služba sa ešte pred začiatkom veľkého konfliktu snažila o vybudovanie spravodajskej siete na území Československa.
Práve v tejto súvislosti historik Posch ponúka zaujímavý príbeh britských agentov rozbiehajúcich budúce štruktúry. Ďalším nemenej dôležitým kontextom je vznik ľudáckeho štátu na Slovensku, ktorý sa rýchlo stal ochotným partnerom Hitlerovho Nemecka. Kým jedni s nadšením prijali kolaborantskú mentalitu, časť mladých mužov (vrátane Gabčíka) odišla zo Slovenska a zapojila sa do odboja.
Obraz doby dotvára Protektorát Čiech a Moravy, kde boli formy kolaborácie s Nemcami aj odboja špecifické. Nemci chceli niekoľkými symbolickými gestami deklarovať relatívnu českú nezávislosť, ale nakoniec ich podmanenie si Čiech bolo brutálne a nekompromisné.
Ríšsky protektor Heydrich bol po diplomatickom Neurathovi veľmi zreteľným dôkazom tejto ambície. Český protektorátny kontext sa v súvislosti s akciou Anthropoid ukázal v oboch polohách – niektorí preukázali obdivuhodné hrdinstvo a iní bez morálneho kompasu udávali a zrádzali.
Od chvíle, keď sa Gabčík začal pripravovať na tajnú akciu, je jeho príbeh napínavý. Žiaľ, nezriedka prichádzali rozličné chyby a zlyhania. Na druhej strane to všetko bolo vyrovnávané nečakanou statočnosťou ľudí, ktorí výsadkárom pomáhali.
Okolnosti od atentátu cez obkľúčenie výsadkárov v pražskom chráme, ich smrť a nemeckú pomstu na obyvateľoch Lidíc sú všeobecne známe. Posch si dáva záležať, aby poukázal na vymyslené legendy alebo povrchné interpretácie. Všíma si aj spracovanie operácie Anthropoid v povojnových filmoch.
Odvaha Jozefa Gabčíka podporuje ozajstnú národnú hrdosť a vyrovnáva hanbu z kolaborácie s Treťou ríšou. Podobnú pozornosť si zaslúžia aj ďalší, ktorí doteraz zostávajú neodkrytí.
Ľubomír Jaško
Martin Posch: Jozef Gabčík – človek, vojak, legenda (Mamaš 2026)