Martin Puchner: Príbeh kultúr: Od pravekého umenia po K-pop (prel. V. Balúchová, Eastonebooks 2024)
Kultúra je exotický koktail
To, že existuje čosi ako výlučne národná kultúra, je prosto klam. Kultúra takto nefunguje, nevytvára ju žiaden fiktívny národ. My si ako spoločenstvá prisvojujeme tvorivé akty rôznych jednotlivcov, skupín, umelcov známych aj neznámych, identifikujeme sa s nimi a inšpirujeme. A tieto inšpirácie majú zasa korene v rôznych tradíciách, ktoré v pestrých kombináciách fungujú doma, u susedov, prisťahovali sa na naše územie, či sme ich nebodaj vyviezli. To, čo sa spoločenstvu hodí, si privlastňuje, iné zasa zabúda či necháva tak.
Ako hra na telefón
Literárny vedec a harvardský profesor Martin Puchner vo svojej najnovšej knihe Príbeh kultúr: Od pravekého umenia po K-pop píše o tom, ako je ľudská história príbehom požičiavania si, inšpirovania, spoločného zdieľania kultúrnych statkov, ktoré prekračujú geografické hranice.
Kultúra ako celok rozhodne nie je majetkom národa. Je zbierkou nápadov, rôznych pohľadov na svet, príbehov, v ktorých sa fragmenty z minulosti recyklujú, spotrebúvajú a stávajú sa súčasťou identity spoločenstva. Navyše – ako vidieť aj z názvu knihy Príbeh kultúr, kultúra nie je jedna, je ich mnoho, vzájomne sa prepájajú, vyvíjajú, ovplyvňujú, odmietajú, koketujú.
Kultúra pripomína známu hru na telefónu. Na začiatku je nápad, idea, tá sa mení, modifikuje, obohacuje, čosi stráca zo svojho pôvodu a čosi priberá. Myšlienky sa pritom nešíria len geografickým priestorom, ale aj generačným časom. Ako ľudia migrujú, vytvárajú a pretvárajú kultúru, aby pomohli vysvetliť kontext, v ktorom sa aktuálne nachádzajú. S nostalgiou za minulým, ktoré by nikto nechcel žiť, s obavami pred budúcnosťou, ktorá neprichádza, ale my si ju tvoríme.
Niečo sa ujme, niečo zostáva ako pamiatka na minulé, niečo sa stráca.
Čo všetko je kultúra?
Kultúra v Puchnerovom ponímaní má vskutku široký záber a zahŕňa všetko od radikálneho rozchodu egyptskej kráľovnej Nefertiti so zavedenými náboženskými kultmi starovekého Egypta až po dôvtipné privlastnenie si euro-amerických vzorcov populárnej kultúry kórejskými popovými muzikantmi. Puchner rozpráva chronologický príbeh, v ktorom sú určité trópy ľudskej histórie – od technológie písma cez náboženstvo, divadlo, až po vojenské dobýjanie území – prepletené. Napriek fascinujúcej pestrosti sveta však nehovorí o chaose a konfrontácii, ale o požičiavaní si, ovplyvňovaní, získavaní nielen technológií, ale aj kultúrnych vzorcov.
Niektoré príbehy sú viac-menej známe, iné Puchnerove rozprávania sú zasa jedinečnou interpretáciou toho, prečo sa tak stalo, hoci to „logiku“ nemalo, ako napríklad prevzatie gréckej kultúry Rimanmi, hoci z vojenského hľadiska boli víťazmi Rimania. Z dobového kultúrneho kontextu zvíťazili Gréci. A vo výsledku my všetci, ktorí ani nevnímame, čo všetko vďaka starým Grékom berieme ako samozrejmosť.
Ako tvrdí Puchner, konfrontácie s minulosťou majú často formu adaptácie. Keď ľudia narazili na pozostatky zaniknutých civilizácií, preložili zachované texty starovekých filozofických tradícií, vybudovali nové ríše na infraštruktúre starých, alebo sa jednoducho stretli s cudzími vplyvmi, začlenili tento materiál do svojich vlastných kultúr a vytvorili hybridy.
Dobrodružstvo poznania
Puchner je zručný rozprávač. Používa rozprávanie, aby ukázal, že spoločnou črtou všetkých ľudských kultúr je šikovné požičiavanie si. A niekedy aj vnucovanie vzorcov, ktoré sa najmä dobyvateľom zdali ako užitočné.
Puchner múdro obchádza súčasné spory o rase a privlastňovaní si, vyhýbajúc sa slepým uličkám, ku ktorým často vedú. Svoju knihu končí výzvou k pochopeniu kultúr ako čohosi, čo môže a musí byť poučením aj pre našu existenciu do budúcnosti. Kultúra je neuchopiteľná entita, ktorá sa vyvíja v čase. A my sa na nej učíme kráse, poznaniu, chybám a omylom, príbehom, múdrosti a tolerancii.
Martin Kasarda