Mázen Maarúf: Vtipy pre snajperov (prel. Marek Brieška, BRAK 2026)
Keď je vojna každodennosťou a smiech poslednou obranou
Palestínsko-islandský autor, básnik, prekladateľ a novinár Mázen Maarúf vo svojej zbierke poviedok Vtipy pre snajperov vytvára svet, v ktorom sa vojna stala natoľko samozrejmou súčasťou každodennosti, až ju jeho postavy prijímajú ako ďalšiu vlastnosť sveta, v ktorom vyrastajú.
Svet, ako ho vidia deti
Dvanásť poviedok spája skúsenosť s násilím, detská predstavivosť, čierny humor a surrealistické situácie, ktoré môžu byť zároveň groteskné aj bolestivé. Autor pritom neponúka klasické vojnové príbehy. Namiesto bojov a politických súvislostí sleduje, čo násilie urobí s obyčajným životom a s ľuďmi, ktorí sa v ňom snažia nejako zorientovať. Aj táto zbierka priniesla Maarúfovi výrazné uznanie: v roku 2016 za ňu získal cenu Al-Multaqa, udeľovanú za arabskú poviedkovú tvorbu.
Mnohé príbehy sú rozprávané z detskej perspektívy. Deti v nich pozorujú svet dospelých, ktorému celkom nerozumejú, no zároveň sa mu musia prispôsobovať. Ich spôsob uvažovania je často úplne odlišný od toho, čo by očakával dospelý čitateľ. Nezmyselné situácie si vysvetľujú vlastnou logikou, vytvárajú si pravidlá a vymýšľajú príbehy, ktoré im umožňujú pochopiť niečo, čo pochopiť nedokážu. Práve preto je ich pohľad zároveň naivný aj znepokojivý.
Maarúf však nepracuje s vojnou ako s jednou konkrétnou udalosťou, ktorú by potreboval čitateľom vysvetliť. Dôležitejšie je, ako preniká do medziľudských vzťahov a každodennosti. Do rodín, susedských vzťahov, detských hier aj do predstáv o budúcnosti. Násilie nemusí byť priamo prítomné v každej scéne. Stačí vedomie, že môže kedykoľvek prísť. Svet jeho postáv je preto neustále narušený neistotou.
Smiech ako spôsob prežitia
Najvýraznejším prvkom zbierky je spojenie tragédie s humorom. Maarúf sa však nesnaží hrôzu zmierniť vtipom. Funguje to skôr opačne: smiech často spôsobí, že si čitateľ alebo čitateľka ešte intenzívnejšie uvedomia, aká desivá situácia sa pred nimi odohráva. Niektoré scény sú také absurdné, že vyvolajú úsmev, no vzápätí prichádza nepríjemné poznanie, že ich podstatou je strata, strach alebo smrť.
Názov knihy Vtipy pre snajperov túto poetiku vystihujú veľmi presne. Humor tu nie je iba vlastnosťou postáv, ale nástrojom, pomocou ktorého sa pokúšajú získať aspoň malú kontrolu nad svetom, v ktorom kontrola prakticky neexistuje. Vtip môže byť únikom, obranou aj spôsobom, ako sa vyrovnať s tým, čo by inak bolo neznesiteľné.
Rovnako dôležitá je autorova práca s realitou. V jeho poviedkach sa dejú veci, ktoré by v realistickom príbehu pôsobili nemožne. Mŕtvi sa môžu vracať, telo sa môže správať podľa vlastných pravidiel a detská fantázia môže nadobudnúť podobu skutočnosti. Autor však tieto momenty nevysvetľuje ani neoddeľuje od každodenného života. Nadprirodzené a absurdné jednoducho existujú vedľa seba s tým, čo je úplne obyčajné.
Práve vďaka tomu vzniká zvláštne napätie. Nikdy si nemôžeme byť úplne istí, kde sa končí realita a začína sa predstava, sen či detská interpretácia udalostí. Nie je to však hra pre hru samotnú. Pokrivená realita zodpovedá pokrivenému svetu postáv. Ak je skutočnosť sama osebe nepochopiteľná, možno ju rozprávať iba prostredníctvom absurdity.
Vtipy pre snajperov preto nie sú ľahkým čítaním napriek tomu, že v nich nechýba humor. Naopak. Smiech sa tu neustále stretáva s tým, čo by malo zostať nevysloviteľné. Maarúf ukazuje ľudí, ktorí si aj uprostred násilia vytvárajú vlastné malé svety, aby v nich mohli ďalej existovať. A práve predstavivosť, grotesknosť a humor im umožňujú zachovať si niečo, čo im vojna nedokáže vziať tak ľahko – schopnosť rozprávať, vymýšľať si a aspoň na chvíľu premeniť neznesiteľnú skutočnosť na príbeh.
Alexandra Jurišová
Mázen Maarúf: Vtipy pre snajperov (prel. Marek Brieška, BRAK 2026)