Prípad, keď advokát úplne logicky zastupuje obeť aj jej vraha
V čase, keď už aj Netflix chápe, že má zmysel sústrediť sa na kvalitu a nezaplavovať divákov kvantitou priemerných až podpriemerných filmových snímok, ktoré nezanechajú v náročnejších divákoch takmer žiadnu estetickú brázdičku, je dobré si pripomenúť, že vo svete detektívok a trilerov je autor, na ktorého sa môžete spoľahnúť, že svojou produkciou (takmer!) nikdy nepodlezie vysoko nastavenú latku.
A pritom je to autor, ktorého debut v roku 1992 (!) pod názvom Temná ozvena priniesol postavu detektíva Harryho Boscha, ktorý predtým pôsobil vo Vietname ako príslušník jednotky špecializovanej na boj v podzemných tuneloch, a ktorého posledný román Aréna z roku 2025 rieši otázku zodpovednosti najmodernejších technológií a ich tvorcov v ére umelej inteligencie.
Haller a McEvoy v jednom príbehu
Michael Connelly aj vo svojich posledných knihách naďalej drží prst na tepe moderných čias a kráča s dobou v otázkach súčasnej kriminality, vývoja zločinu aj schopnosti vyšetrovateľov reagovať na razantný progres v zločineckých metódach.
Napriek tomu, že Harry Bosch sa od vstupu na literárnu scénu stal akýmsi pokračovateľom drsných mužov americkej detektívky typu Phila Marlowa či Steva Carellu, Connelly sa vo svojej literárnej produkcii nekoncentroval len na postavu detektíva v L. A., ale priniesol aj ďalších pozoruhodných protagonistov ako „advokáta zo zadného sedadla“ Mickeyho Hallera či novinára a spisovateľa Jacka McEvoya (napríklad v románoch Básnik smrti alebo Strašiak).
A keďže Connelly (zrejme) zistil, že zaujímavým bonusom jeho kníh je, ak spojí do jedného príbehu Harryho Boscha a jeho nevlastného brata Mickeyho Hallera, v ostatnom románe dal dokopy advokáta Hallera s novinárom McEvoyom – a výsledok v románe Aréna bol podobne povzbudivý. Pre úplnosť dodajme, že na niekoľkých miestach sa spomenie aj Harry, ale v takej submisívnej pozícii, že Arénu v žiadnom prípade nemožno zaradiť do boschovskej série ako 26. diel.
Haller ako žalobca
V najnovšom románe Michaela Connellyho zažívame Hallera ako advokáta žalujúcej strany (Mickey totiž prešiel na druhú stranu barikády a jeho minulosť dlhoročného obhajcu sa stala veľkou výhodou) – zastupuje matku zavraždeného dievčaťa, ktorú zabil jej spolužiak zo strednej školy aj pod vplyvom četbotu AI. Žalovaná je technologická firma, ktorá nezabezpečila svoj AI produkt pred kriminálnym navádzaním na zločin. Connelly teda v poslednom románe – slovami vydavateľa – otvára otázku, ktorá ešte donedávna patrila len do žánru sci-fi: môže byť technologická spoločnosť právne zodpovedná za rozhodnutia, ktoré ovplyvní jej algoritmický produkt?
Sám Connelly priznáva motiváciu reálnymi prípadmi a umeleckým produktom sa zapája do diskusie o vplyve umelej inteligencie na spoločnosť a o nebezpečenstvách spojených s týmto procesom. Tým skôr, ak koexistencia človeka a AI denne vytvára nové situácie, na ktoré nie je pripravená nielen väčšina spoločnosti, ale ani jej legislatívne prostredie.
Connellymu slúži ku cti, že tento výsostne aktuálny problém zobrazuje literárne príťažlivým a kompozične vygradovaným textom – a nápad, že Mickey v spore s technologickou firmou zastupuje obeť a následne aj jej vraha, lebo aj on je sekundárne obeťou četbota, je jednoducho brilantný.
Róbert Kotian