Vlky, ako ich nepoznáme
V polovici novembra sa objavila správa o navrhovanej kvóte na odstrel vlka a jeho vyradení zo zoznamu chránených živočíchov. Týmto krokom sa nespustí len odborná diskusia, ale aj stigmatizovanie tejto veľkej šelmy a nenávistné príspevky od ľudí, ktorí vlka nikdy nestretli. Nie je totiž vôbec jednoduché takéto stretnutie zažiť. Vedia o tom svoje aj tvorcovia dokumentárneho komiksu Vlky, ktorý vyšiel veľmi príhodne práve v čase, keď sa bude rozhodovať o zabíjaní tohto mimoriadne dôležitého ohnivka vo fungovaní ekosystémov.
Príťažlivosť dokumentárneho komiksu
Tak ako iné médiá, aj komiks pokrýva rôzne žánre, nie všetkým sa však dostáva rovnakej pozornosti. Je to tak aj pri dokumentárnej tvorbe, preto treba oceniť, ak sa objaví čitateľsky prístupné a hodnotné dielo, akým sú Vlky od trojice poľských autorov. Odborník na vlky a rysy Michał Figura, ilustrátori a dizajnéri Aleksandra Mizielińska a Daniel Mizieliński vytvorili rozsiahlu knihu o stvoreniach, ktorých život takmer nepoznáme, hoci tvoria dôležitú súčasť našej prírody.
Zatiaľ čo Michał Figura má vedecké poznanie založené na dlhoročnej praxi v teréne, Aleksandra Mizielińska a Daniel Mizieliński vytvorili pôsobivé diela zamerané predovšetkým na deti, viaceré už vyšli v slovenských prekladoch. Spomenúť môžeme veľmi obľúbenú knihu o rôznych krajinách sveta Mapy (Slovart 2022), objavovanie divokých zvierat v Ceste do divočiny (Slovart 2021) alebo encyklopédiu vesmíru Tu žijeme (Slovart 2019). Vlkov do slovenčiny pre vydavateľstvo Slovart preložil Alexander Horák.
Nezvyčajnosť diela si uvedomíme už po prvých stranách. Vizuálne pôsobivé ilustrácie zvierat sú totiž často prekreslenými nahrávkami, ktoré zaznamenali fotopasce umiestnené v prirodzenom prostredí pohybu vlkov, a dodávajú komiksu autenticitu. Na konci knihy sú aj fotky hlavných hrdinov, ľudských aj zvieracích. Okrem toho počas čítania objavíme rôzne mapy, prekreslené fotografie, exkurzie do dejín, dokonca schémy fyzikálnych javov, na základe ktorých oveľa lepšie pochopíme, ako napríklad fungujú spomínané fotopasce. Dokumentárny komiks sa ukazuje ako životaschopné a atraktívne médium, pričom si ho určite užijú nielen deti, ale aj dospelí. Otvorene treba totiž priznať, že o opisovaných javoch bežne toho veľa nevieme. Veď koľkí ľudia, hoci aj pravidelne navštevujúci prírodu, videli živého vlka?
Nádherné spoločenské zvieratá
Z charakteru témy je zrejmé, že aj hlavné postavy budú pomerne nezvyčajné. Szelina, Luna, Kampinos, Jung, Mika. Každý z nich dostal sledovací obojok, prostredníctvom ktorého sa sledujú migračné trasy a zároveň sa dokáže aj zistiť, ak niektorý z nich uhynie.
Vlkom dávajú výskumníci mená, lenže v určitých situáciách sa mená prisudzujú aj celým vlčím rodinám. Pomenovanie svorka sa, mimochodom, už veľmi nepoužíva, v komikse sa stretneme s pomenovaním rodina alebo rodinná skupina. Rozprávačom je Michał Figura, no jeho prítomnosť je skôr na úrovni sprievodcu, ako osoba sa vyskytuje príležitostne, nestrháva na seba pozornosť, tú venuje plachým šelmám. Okrem neho sú tu aj ďalší výskumníci, vedci pracujúci v teréne, občas sa objavia poľovníci, turisti a, žiaľ, aj pytliaci.
Život v rodinných skupinách má svoju dynamiku aj usporiadanie, je zároveň nevyhnutnou podmienkou pre lov alebo výchovu mláďat. Panely zachytávajú pohyb rodín, väzby medzi jednotlivými členmi, aj náklonnosť medzi párom, na ktorom je rodina založená. Dospievajúce vlky rodinu opúšťajú, hľadajú si partnera, s ktorým založia ďalšiu rodinu na novom území. Ako vidieť, sú to mimoriadne spoločenské zvieratá, problém nastáva vtedy, ak natrafia na jedinca z inej rodiny, vtedy si ho málokedy dokážu osvojiť.
Ďalším problémom sú ľudia, ak natrafia napríklad na mláďa a pomýlia si ho so psom. Mláďa si vie veľmi rýchlo na ľudí navyknúť, a ak k návyku dôjde, musí zvyšok života stráviť v zajatí, pretože by sa mohlo vracať k ľudským obydliam a dokonca na to naučiť aj ostatných členov rodiny. Podobne, aj pri rehabilitácii poraneného dospelého jedinca sa vyvíja snaha vrátiť ho do prírody čo najskôr po zotavení.
Dôležitosť výskumu
Nemalý priestor v komikse získava vysvetľovanie, ako prebieha zber dát a ich vyhodnocovanie. Tvorcovia idú do pomerne veľkej hĺbky, keď opisujú, ako funguje infračervené žiarenie, na ktorom sú založené fotopasce, a dozvieme sa tu aj dôvod čudne sfarbených očí zvierat, ak sa snímka vytvorí v noci.
Prečo je výskum šeliem dôležitý? V spoločnosti existuje veľa mýtov vytvorených populárnou kultúrou, filmami, knihami a úplne vymyslenými príbehmi, napríklad o krvilačnosti, alfa samcoch, zabíjaní chorých jedincov a každý z týchto mýtov je v texte aj ilustráciách postupne jeden po druhom vyvracaný a na základe faktov uvedený na pravú mieru. Zároveň sa objavujú vo verejnosti hlasy stigmatizujúce vlka ako škodcu na hospodárskych zvieratách, pričom sa ignoruje fakt, že významne prispieva k regulovaniu populácie vysokej zveri, ktorá dokáže spôsobiť mnohonásobne väčšie hospodárske škody.
Bez výskumu by sa tiež nevedel zmapovať pohyb pytliakov a ich svojvoľné zabíjanie zvierat. Tu sa tiež graficky názorne dozvieme, ako taká pasca vyzerá a funguje. Ak bude ohrozená populácia vlka kombináciou odstrelu a pytliactvom, môže postupne vyhynúť a na ekosystéme sa to prejaví negatívne a možno nezvratne. V neposlednom rade tak výskum môže prispieť k návrhom na prevenciu napríklad pre chovateľov oviec. Aj táto téma v komikse nájde priestor, sú tu konkrétne dáta a odporúčania, ako zabrániť napádaniu oviec vlkmi. V Poľsku je nateraz vlk prísne chráneným živočíchom, je to tak aj na Slovensku, no devastačné nápady z ministerstva životného prostredia vyvolávajú obavy, dokedy to tak ostane.
Dať vlkom šancu
V jednej z kapitol sa objavuje v Poľsku obľúbená historka o hubárovi hrdinovi, ktorého počas pohybu v lese napadol vlk a on sa ubránil. Vlastne to boli dva vlky. Možno tri. A každý mal inú farbu. Boli zúrivé. Hubár sa statočne ubránil, neváhal neskôr ukázať zranenia. Autori veľmi vhodne uvádzajú, že ak sa s podobným príbehom niekto stretne, mal by trvať na detailoch. Pretože vlky sú plaché a ľuďom sa zásadne vyhýbajú. Ich sfarbenie nebýva v príbehoch také, aké majú v realite. A zranenia vyzerajúce ako modriny sú pravdepodobne skôr výsledkom pádu po alkoholickom záťahu.
Ako vidieť, na mnohých úrovniach je kniha Michała Figuru prínosná, informačne bohatá, v niektorých príbehoch smutná, pri iných zase vtipná. V nemalej miere prispeli k atraktívnosti kapitol ilustrátori, ich stvárnenia sú mimoriadne dynamické, dokonca sa v niektorých kresbách objavuje silná expresivita na zvýraznenie situácií. Obrovskou výhodou komiksu je, že sa veľmi názorne môžeme dozvedieť vyslovene vizuálne javy, napríklad hľadanie stôp, ich rozlišovanie medzi živočíšnymi druhmi, fungovanie prístrojov zachytávajúcich pohyb zvierat, mapy ukazujúce, aké rozsiahle vedia byť teritóriá rodín. A keďže sa jednotlivé epizódy odohrávajú v rôznych obdobiach roka, využíva sa aj celá škála farieb.
Bonusom komiksu sú záverečné strany, kde vidíme fotografie hlavných postáv, prostredie, o ktorom sme čítali, a aj ukážky výskumných metód. Počas čítania sa dá ľahko zabudnúť na to, že ide o dokument a na viacerých miestach pripomína dobrodružný príbeh, sú tu aj napínavé pasáže, autor však vždy všetko dokladá zdrojmi. Tie sú v knihe tiež v závere uvedené.
Ak by po knihe siahli deti (určite je to pre ne vhodný titul), nemusia sa nechať odradiť jej hrúbkou. Na viacerých stranách nenájdeme text, len výtvarné stvárnenie vytvárajúce určitú atmosféru. Kapitoly sú pomerne krátke a dajú sa postupne dávkovať, čítanie tak nezaberá v skutočnosti veľa času. Skôr je dôležitá kvalita informácií a porozumenie dôležitosti ochrany prírody. Už v krátkom čase sa totiž dozvieme, či najväčším problémom vlka nie je na Slovensku človek so svojimi pochybnými zámermi.
Ján Blažovský