Karin Smirnoff: Dievča v orlích pazúroch (prel. Jozef Zelizňák, Ikar 2024)

Švédska spisovateľka Karin Smirnoff rozbila bank vo svojej rodnej krajine temnou trilógiou o Jane Kippovej (dve z nich, Môj brat a Moja matka, už vyšli aj v slovenčine vo vydavateľstve Albatros Media) – a upútala nimi čitateľov a odbornú verejnosť až do takej miery, že jej ponúkli siedme pokračovanie série Millennium. Série, ktorá sa stala svetovým fenoménom vďaka autorovi jej úvodnej trilógie Stiegovi Larssonovi (a určite aj vďaka vydarenému filmového spracovaniu aj americkému remaku).

Ako pokračovať?

Medzi Larssonovými knihami (Muži, ktorí nenávidia ženy, Dievča, ktoré sa hralo s ohňom a Vzdušný zámok, ktorý vybuchol) a práve vydanou knihou od Karin Smirnoffovej (Dievča v orlích pazúroch) vyšla trilógia od Davida Lagercrantza (Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti, Muž, ktorý hľadal svoj tieň a Dievča, ktoré musí zomrieť), ktorá nie celkom naplnila očakávania vydavateľa aj čitateľov.

Niet sa čo čudovať, že hľadali iného autora a rozhodli sa pre Karin Smirnoffovú, ktorá neváhala ani chvíľu a ponuku ihneď prijala, lebo chcela „vytvoriť niečo nové, založené na jedinečnom fiktívnom vesmíre, ktorý je známy po celom svete“. Smirnoff si takisto uvedomovala, že pre Larssonovo Millennium bola typická kombinácia nezabudnuteľných postáv a silného politického a spoločenského angažovania, kľúčové témy násilia, zneužívania moci a súčasných politických prúdov a na tomto literárnom dedičstve chcela aj stavať.

Pri podobných projektoch je asi najťažšou úlohou skĺbiť pokračovanie v tom, na čo si Larssonovi čitatelia zvykli a čo od nových textov očakávajú, s novým vkladom ďalšieho autora, ktorý sa od Larssona odlišuje. A kto čítal Môjho brata či Moju matku, vie, že obaja autori sú výrazne inak nastavení a že Smirnoff bude musieť vyriešiť tú dilemu – ako ostať skvelou autorkou a pritom sa čo najviac podobať Larssonovi.

Mikael a Lisbeth opäť na scéne

Každý pokračovateľ Millennia má aj vopred určené niektoré limity – prinajmenej sú nimi výrazné osobnosti Mikaela Blomkvista a Lisbeth Salanderovej a mimoriadne komplikovaný vzťah medzi nimi. Na jednej strane si autor síce nemusí vymýšľať charakteristiky ústredných protagonistov, musí však zvládnuť nástrahy nového príbehu, v ktorom aj tento vzťah nájde svoju prirodzenú podobu. Aj Mikael, aj Lisbeth sú v novej pozícii, na sever Švédska idú za svojimi príbuznými, Mikael na svadbu dcéry, ktorú zanedbával, a Lisbeth sa má postarať o svoju neter Svaly, o ktorej dovtedy nič nevedela.

Na severe Švédska sa však hrá aj veľký zápas o prírodné bohatstvo a záujemcovia oň majú blízko ku kriminálnym metódam či priamo podsvetiu. Ani Mikael, ani Lisbeth nemôžu ostať bokom.

Róbert Kotian