Strach je najhorší, keď nevieme, odkiaľ temnota prichádza a akú má podobu
Bojíte sa radi pri čítaní? A bojíte sa viac pri pozeraní hororu, alebo keď máte v rukách hororovú knihu? Strach z nepoznaného, neznámeho, neistého ľudstvo sprevádza tisícročia. Preto sme si vymysleli spoločenstvá viery, preto si rozprávame príbehy, ktoré temnú stránku bytia prekrývajú nádejou, že smrť raz nepríde.
Príde, je to jediná istota.
Ale rozkoš z bátia sa je zároveň pevnou súčasťou nášho ľudského prežívania. Ako dobre, že to zlo je niekde vo fantázii, ako dobre, že sú to len príbehy, hovoríme si pri čítaní či pri sledovaní filmov. Strach je súčasťou umenia.
Alebo to nie sú len príbehy a my si zatvárame pred skutočnosťou oči? Nepočuli ste práve teraz hrdelný šepot z útrob skrine, ktorú ste dávno neotvorili? Prebehli vám zimomriavky po chrbte? V horách šialenstva počujete šepoty v tme. To vás volá tajomná entita Cthulhu…
Howard Phillips Lovecraft je dnes hororový klasik. Samozrejme, je z rodu tých spisovateľov, ktorí si svoju slávu nestihli užiť. Rovnako ako napríklad Bram Stoker alebo Franz Kafka. Nie náhodou som zvolil porovnanie s autormi, s ktorými by sa pri troche chcenia mohol Howard Phillips Lovecraft (1890 – 1937) osobne stretnúť a rozhodne porovnávať.
Ten Dracula by prešiel, ale prečo do vôd pokleslej žánrovej literatúry hororu, preboha, ťahám Franza Kafku? Pre ten pocit ničotnosti, absurdnosti, ľudskej maličkosti proti desivému systému. Pre ten pocit absurdity bytia. Lovecraftovská príšera Cthulhu by spokojne mohla bývať na nedostupnom zámku a vysávať život spolu s nemŕtvym kniežaťom Nosferatu, teda grófom Draculom.
Cthulhu po slovensky
Pred dvoma rokmi sa objavila v slovenskom preklade prvá kniha Howarda Phillipa Lovecrafta Volanie Cthuhlu a iné hrôzostrašné príbehy (prel. I. Šebesta, Sol Noctis 2023), o rok nasledovala zbierka Šepot v tme a iné nezemské príbehy (prel. I. Šebesta, Sol Noctis 2024) a tretím zväzkom plánovaného vydania všetkých Lovecraftových príbehov je kniha V horách šialenstva a iné monštruozity (prel. I. Šebesta, Sol Noctis 2025).
Štatisticky: doteraz je to spolu tridsať textov poviedok a noviel, ktoré tvoria približne polovicu Lovecraftovho prozaického diela. Už teraz si môžeme v slovenčine prečítať príbehy, ktoré nás vovedú do sveta tajomnej knihy Necronomicon, zoznámia nás s tajomnými Prastarými, ktorí sa prebúdzajú, aby si vzali svoj svet späť. Už teraz môžeme mať pocit ničotnosti a bezmocného strachu, už teraz vieme, že medzi nami žijú podivíni, ktorí ani po storočiach svojho pobytu na tomto svete neodchádzajú a živia sa napríklad pocestnými.
Dodajme, že všetky tri knihy sú veľmi pekne pripravené, temer na úrovni kritického vydania. Každý príbeh je uvedený stručným textom o jej publikovaní a na záver nájdeme poctivý poznámkový aparát ku každej poviedke. V každom vydaní knihu dopĺňa krátka esej – v prvom zväzku životopis H. P. Lovecrafta z pera Sebastiána Jahiča (čo je pseudonym samotného prekladateľa I. Šebestu), v druhom zväzku sa text venuje Lovecraftovmu kozmicizmu a v treťom politickej filozofii, obidva tieto texty pripravil Adam Hambálek. A nechýba ani magický obrazový sprievodca. Prosto – poctivo vydaný literárny súbor, v ktorom vydavateľstvo podľa vlastných slov chce pokračovať, kým nebude v slovenčine Lovecraft v kompletnom preklade. Držíme palce.
Klasik strachu
Howard Phillips Lovecraft (1890 – 1937) sa narodil v meste Providence v oblasti nazývanej Nové Anglicko. Pre geografickú zaujímavosť dodajme, že len osemdesiat kilometrov od Providence je Boston, kde sa narodil Edgar Allan Poe (1809 – 1849), praotec amerického hororu, a necelých dvesto kilometrov odtiaľ je Portland, rodisko kráľa súčasného hororu Stephena Kinga (1947). Pri troche ochoty môžete navštíviť všetky tri tieto miesta len za jeden deň a vzdať tak úctu majstrom temnoty. Náhoda geografie?
Podobne ako už spomínaný otec Draculu Bram Stoker či Franz Kafka, písali proste inak, mimo dobového kánonu. Dnes je rodák z Providence považovaný za otca tzv. weird fiction – zvláštnej, temnej a často kozmickej hororovej literatúry. H. P. Lovecraft počas života nikdy nezískal žiadnu veľkú literárnu slávu. Takmer celý život prežil v rodnom meste s výnimkou krátkeho obdobia, keď žil v New Yorku, kde sa aj oženil, avšak jeho manželstvo s podnikateľkou a spisovateľkou Soniou H. Greenovou sa skončilo v troskách (nikdy sa nerozviedli, ale žili oddelene) a nešťastný Lovecraft sa vrátil chudobný do rodného mesta.
Snažil sa živiť písaním, ghostwritingom, pracoval aj ako redaktor, ale vždy sa motal okolo časopisov, ktoré publikovali obskúrnu pulp literatúru, horory, fantasy a temné sci-fi príbehy, takže s dolármi si v tom čase steny netapetoval. Hoci časť jeho poviedok vyšla časopisecky už za jeho života, prvá kniha mu vyšla až dva roky po smrti.
Sme nepodstatné bytosti
Lovecraftovský svet sa pohybuje zväčša v oblasti fiktívnych miest zasadených do hmlistého pobrežného sveta pripomínajúceho jeho Nové Anglicko. Cthulhu je temná mýtická postava, monštrum prichádzajúce zo vzdialenej minulosti, temnota, ktorá sa nedá poraziť. Objavuje sa vo viacerých Lovecraftových poviedkach, rovnako ako ďalšia temná rekvizita, tajomná a magická kniha Necronomicon, ktorej obsah je taký nebezpečný, že jej čítanie spôsobuje šialenstvo, smrť a skazu.
Tajomstvo Lovecraftovho čitateľského úspechu je v jeho jazykovej hre s neznámom a temnotou. Oproti filmovej opisnosti a prvoplánovosti hororu s dôrazom na vizuálnu strašidelnosť je ten literárny horor omnoho viac zvnútornený. Nevidíme, teda nevieme, čo sa vlastne okolo nás deje. Slová sú len inšpirácia k našim vlastným predstavám, k tomu, čo sa deje v hlave. Práve tento strach z neznámeho využíva Lovecraft pri konštruovaní príbehov, kde často nie je jasné, čo je zlo, len vnímame a čítame, ako sa prejavuje, ako presakuje z inej dimenzie do ľudských životov.
Lovecraft pritom zdôrazňuje bezvýznamnosť ľudstva v porovnaní s nekonečným vesmírom a jeho nepochopiteľnými silami. Sme len akési o čosi viac premýšľajúce, ale aj tak zbytočné bytosti, ktoré – ak uvidia pravdu o tomto svete – stávajú sa obeťami šialenstva. Poznanie pravdy je v Lovecraftovom vnímaní nemožné alebo aspoň zakázané. A ak sa aj ocitneme zoči-voči pravde, vlastne to už pre nás nemá význam, keďže nás čaká nevyhnutná skaza. Sme osamelými jedincami, sme zraniteľní proti nadprirodzeným silám. A žiť môžeme len v nevedomosti.
Isto, takto napísané to nepôsobí zábavne, ale práve v tom je majstrovstvo Lovecrafta, že svoje fóbie a mizantropiu pretavil do príťažlivých textov, v ktorých sa stretávame s tajomnými silami i nečakanými rekvizitami. K hororovej atmosfére nepotrebuje priamočiare opisy, ale vnútorné prežívanie. V tomto smere je dôležité pochváliť aj slovenský preklad Ivana Šebestu, ktorý zachováva Lovecraftovu tajomnosť, ozdobnú a symbolickú monumentálnosť. A výsledkom je text, ktorý vás priam vtiahne dovnútra a zabáva svojou temnotou.
Lovecraft dnes
Nihilizmus a mizantropia, ktoré sú základom Lovecraftových poviedok, vychádzajú z jeho vnútorného presvedčenia o ľudskej bezvýznamnosti a zároveň ohromujúcej veľkosti Kozmu, o ktorom netušíme, čo všetko môže skrývať. Sám autor bol svojím spôsobom duchovným odchovancom Oswalda Spenglera, ktorého knihu Zánik Západu obdivoval.
Lovecraft vo svojej dobe – v Amerike dvadsiatych a tridsiatych rokov – bol skôr prívržencom politického konzervativizmu a elitarizmu, pričom jeho názory boli dobovo rasistické. Na druhej strane, jeho existenciálny nihilizmus, kozmický materializmus a mizantropický pohľad na ľudstvo ho posunuli na okraj spoločenského diania. Sám považoval za dôležité podstatne viac estetický prístup k svetu než malichernú ekonomickú každodennosť.
Lovecraft napriek niektorým politickým názorom, ktoré sú známe z jeho korešpondencie, sa dnes považuje za jedného z najdôležitejších autorov hororovej literatúry. Inšpiroval mnohých nasledovníkov (ale klasik je len jeden), a stal sa podkladom pre viaceré filmové spracovania. Jeho schopnosť vytvárať atmosféru strachu, osamelosti, pocit neistoty a obáv je stále čarovným spôsobom, ako odstúpiť od každodennosti a vydať sa v ústrety temnej fantázii.
Martin Kasarda