Dušan Dušek: Deti v daždi (Slovart 2023)

Najnovšia kniha Dušana Dušeka Deti v daždi má podnázov Kalendár na roky 2020 – 2021 po narodení Krista, ktorý sa rovnako ako titul dá vyložiť rôznymi spôsobmi. Nech ho však chápeme akokoľvek, pravdou ostane, že texty v knihe – hoci často práve o čase – sú nadčasové. Tak ako všetky dobré starodávne kalendáre, na ktoré kniha odkazuje nielen svojou grafickou úpravou. Tá upúta pozornosť aj farebnými papiermi, vďaka ktorým zboku pripomína dúhu (po daždi), ale aj množstvom naivných kresieb – ilustrácií z Veľkého

poučno-zábavného kalendára pre každodennú potrebu z roku 1910 a rôznych ponášok na ne. V neposlednom rade formálna úprava knihy pomáha čitateľovi v lepšej orientácii vďaka nápadnej a rôznorodej typografii.

O kôprovej omáčke

Deti v daždi nám ponúkajú okrem pútavého grafického stvárnenia v zásade tri rôzne typy textov – najväčší priestor majú denníkové zápisky a úvahy, ktoré dopĺňajú spomienkové kapitoly, napríklad na štúdium či na detstvo v Piešťanoch. Tretím typom textov sú akési poetické miniatúry, ktoré spracúvajú rôzne témy, niekedy smutne, niekedy vtipne, vždy však výstižne. Ako napríklad v časti s názvom Kôpor: „Aj holá veta má šaty. Košeľou podmetu je napríklad dĺžka podstatného mena, gombíkmi počet písmen, motýlikom mäkčeň alebo vokáň, vôňou samotné slovo, ak je ním napríklad kôpor… Pokiaľ ide o kôpor, môže byť takou rozvitou vetou kôprová omáčka.“ (s. 250)

O prezývkach

Kniha je pretkaná odkazmi na (aj pre) slovenských spisovateľov a slovenské spisovateľky a čitateľ môže skúsiť pristať na pomyselnú autorovu hru a pokúšať sa dekódovať iniciály tej-ktorej osobnosti. Viem si predstaviť, že by z toho mohla byť aj spoločenská hra… Kým niektoré iniciály Dušek odhalí skôr či neskôr sám, niektoré zostávajú záhadou. Ak teda náhodou nepíše o vás, prípadne nie ste extra znalcom našej literatúry. Potenciálna hra by bola zaujímavá aj pri snahe odhaliť krycie mená spisovateľov pri spomienkach na udalosti zo zaniknutého spisovateľského klubu v časti Deň po deň, rok po rok 1971 – 1985. Kým pri Modrákovi a Stromovi je to relatívne ľahké, iné pomenovania môžu potrápiť. Prezývky Dušan Dušek používa aj na označovanie politikov, ktoré pôsobí často tragikomicky, ako napríklad pri Sputnikovi a Balónikovi. Celkovo je však využívanie prezývok príjemné – nielen preto, že je osviežujúce a núti vás trochu si ponamáhať mozog, ale aj preto, že z knihy autor očividne nechcel spraviť bulvárne ladené rozprávanie a snaží sa i verbálne zjemniť aj svoj hnev či rozladenie z negatívnych vecí, ktorých (nielen) v rokoch 2020 a 2021 bolo v našej spoločnosti nadostač.

O slovách a znakoch

Okrem iniciálok a prezývok v knihe Dušan Dušek uvažuje nad slovom a nad azda všetkými jeho variantmi, funkciami, možnosťami či obmedzeniami. Označovanie javov, vecí, ľudí – táto téma je viac či menej prítomná v celom texte. Najčastejšie pochopiteľne v súvislosti s časom a láskou, a tak slová ako dieťa, rodič, staroba, mladosť v knihe nadobúdajú najrozličnejšie významové odtienky. Napríklad: „Staroba: už aj najmladším kamarátom sa rodia vnučky. Teda ich synom a dcéram. Teda deťom. Deti deťom. A tí všetci mojej starobe. Sme deti staroby.“ (s. 74)

O čase a nečase

Ak sa na knihu Deti v daždi pozrieme s odstupom, zbadáme v nej krásu každodenného života – ktorá však spočíva aj v tých menej pekných až hnusných veciach. A tak si na jednej strane môžeme čítať o rozhovoroch s Nadinou či malou Vilmou, o tom, ako protagonista chodí nakupovať knihy či platiť zloženky, o strastiach so zubárom a inými lekármi, no na druhej strane sa to všetko deje vo vyprázdnených uliciach, v časoch lockdownov, nechutných politických agitácií a klamstiev. V časoch, keď aj blízki priatelia sa môžu stať konšpirátormi a keď sa kúsok od našich východných hraníc pomaly, ale isto schyľovalo k vojne.

O vojne

Hoci Deti v daždi sú kalendárom na roky 2020 a 2021, kniha sa nekončí Silvestrom 2021. Obsahuje stručné, no informačne aj emóciami nasýtené texty v kapitole Prídavok. To, čo v predchádzajúcich častiach hralo akoby druhé husle a na povrch sa dostalo len občas – politika a ľudská hlúposť, v pridaných textoch, bohužiaľ, dominuje. Dušek v nich totiž píše aj o ruskej invázii na Ukrajinu. S Nadinou napríklad uvažujú o tom, že možno nie sú len povojnovou generáciou, ale počnúc rokom 2022 aj generáciou predvojnovou…

O DD

Rozprávač knihy na viacerých miestach poznamenáva, že mu už písanie veľmi nejde. Je však dobrá správa, že Deti v daždi toto tvrdenie vyvracajú. Kniha s podtitulom Kalendár na roky 2020 a 2021 od narodenia Ježiša Krista čitateľovi opakovane pripomína, že čas a láska sú jediné nevyhnutnosti v našich životoch. Nepripomína nám to vždy pohladením, ako by sme možno od Dušana Dušeka čakali, ale niekedy aj riadnou fackou. No treba. Veď ako inak by sa dalo písať o rokoch, v ktorých svet ovládla pandémia covidu-19 a ľudskej hlúposti?