Postarať sa o najbližších je výzva
Starnutie najbližších je výzvou, skúškou lásky aj trenažérom nášho vlastného starnutia. Preto je výnimočne dôležité premyslieť praktické spôsoby, ako takúto situáciu zvládnuť.
Odprevádzanie praktické i láskavé
Často to prichádza nepozorovane a „po kúskoch“. V domácnosti rodičov už nie je tak čisto ako kedysi. Jeden z nich sa pri telefonickom rozhovore neustále opakuje, je zmätený a na jeho konci nevie, o čom bola reč. V schránke sa hromadia upomienky všetkého druhu. Rodičia sa postupne sťahujú do seba a prestanú sa zaujímať o vonkajší svet. Aj o životy svojich detí.
„Vitajte v klube“
V klube detí zábudlivých, roztržitých, zoslabnutých či až nevládnych rodičov. Po starostlivosti o deti prichádza čas na ďalšiu starostlivosť o najbližších, často komplikovanú ich tvrdohlavosťou a nespoluprácou.
Odprevádzanie rodičov je smutnou existenciálnou skúsenosťou. Praktické uvažovanie výrazne pomôže, predovšetkým ak je spojené s invenciou, komunikáciou a dobrou vôľou. Žiadny manuál však nedokáže nahradiť láskavú veľkorysosť a obetavosť.
Nemecká novinárka Peggy Elfmann neponúka teoretickú prácu z odboru paliatívnej starostlivosti alebo psychológie seniorov. Dvanásť rokov sa intenzívne starala o matku s Alzheimerovou chorobou. To ju inšpirovalo k založeniu oceňovaného blogu Alzheimer a my. Okrem toho pripravuje podcasty pre ľudí, ktorí opatrujú svojich rodinných príslušníkov.
Ani v tejto téme nemôže vzájomnosť ľudí v rovnakej situácii uškodiť. Autorka v niektorých pasážach tlmočí skúsenosti zo svojej vlasti čiastočne odlišné od našich. V blahobytnejších krajinách sa ľudia viac spoliehajú na pomoc profesionálov. Aj v bohatom Nemecku sa už ukazuje nedostatok opatrovateľov. Mnohí z nich sami odchádzajú na starobný dôchodok. Prichádza personálny bod zlomu. „Čoraz viac úloh ostane na príbuzenstve.“
Čo je naozaj dôležité
Päťdesiat nápadov Peggy Elfmann rozdelila do niekoľkých oblastí. Dôležité je udržiavať vzájomný kontakt, len tak sú potreby rodičov zrejmé. Nevyhnutné je zažívať spolu pekné veci, ale súbežne s tým sa postarať aj o praktické zmeny a nezanedbať dôležité dokumenty, aby budúce starosti (a bude ich naozaj dosť a mnohé z nich prekvapia) ľudí nezničili.
Je skvelé si občas vymeniť miesta, aby sa ešte životaschopné a aktívne deti dokázali empaticky vcítiť do pocitov svojich rodičov. Starnúci rodičia nemôžu byť bezmocnými bábkami, pripravení o dôstojnosť či možnosť rozhodovať. Vypýtať si od nich radu znamená preukázať im rešpekt. Čas, keď rodičia po kúskoch odchádzajú z tohto sveta, sa môže stať výnimočným časom spoločných spomienok, prezerania fotografií, zostavovania rodokmeňov či počúvania obľúbenej hudby.
Ani tí, ktorí očakávajú pomoc technického charakteru, nebudú sklamaní. Môžu si zostaviť vlastný program opatery, v ktorom preskúmajú schodiská, postarajú sa o bezpečný pohyb v noci alebo adaptáciu kúpeľne či kuchyne pre potreby oslabnutého seniora. Nezaškodí usporiadať módnu prehliadku, a tak upratať v skriniach. Pomôže poriadok v liekoch, peniazoch a kontaktoch na krízové linky.
Najväčším nepriateľom dobrej starostlivosti je hystéria, nedostatok citlivosti a stereotypné uvažovanie o rodičoch. Zbierka nápadov pre dobré spolužitie dokumentuje, že popri politických zmätkoch, veľkých medzinárodných témach a hrozbách je v osobnom živote nakoniec dôležitejšie zvládnuť chvíľu, keď sa u otca alebo mamy ukáže demencia a opäť sa treba naučiť vymeniť plienku.
Ľubomír Jaško