Šéfredaktor spravodajského portálu aktuality.sk Peter Bardy spracoval príbeh Zuzany Čaputovej aj ako pohľad do duše slovenskej politiky. Kniha Odvaha k ľudskosti je príbehom o snahe dobra nevzdať sa ani v tých najhorších situáciách.
Vaša kniha je komentovaným príbehom. Sám v jednej chvíli hovoríte o istej miere až patetického pohľadu, ktorému ste sa chceli vyhnúť, ale občas sa to prosto nedalo. Prečo v nás podľa vás ostáva s odchodom prezidentky pocit neistoty a smútku?
Už zvolenie prezidentky Čaputovej bola pre mnohých akási vôľa z nebies, keď teda budem veľmi patetický. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej nahnevala a prebrala občiansku spoločnosť, aj ľudí, ktorí sa nikdy neangažovali vo verejnom záujme. Zrazu si pýtali úplne elementárnu vec – žiť v slušnom štáte. Nič viac, nič menej. Ale pritom niečo, čo im neposkytovali predchádzajúce vlády Smeru.
Zuzana Čaputová predstavovala slušný štát, slušnosť vo verejnom priestore. A ostala tomu verná aj po tých piatich rokoch, ktoré boli mimoriadne turbulentné a krízové. Stále sa snažila zmierlivým hlasom aj slovníkom prihovárať všetkým občanom bez rozdielu politickej príslušnosti. V časom radikalizujúcich politických lídrov, ktorí viedli dlhoročné zákopové vojny a ničili verejný priestor a vieru v štát a systém, prinášala alternatívu zmieru a hľadania riešení. Jej odchodom bude tento hlas chýbať. Bola majákom, ku ktorému mohli smerovať tí, ktorí hľadali pokoj a rozvahu, slušnosť a úctu či rešpekt k zákonom a ústave.
S pani prezidentkou ste sa stretávali ako novinár. Vo vašej knihe je aj množstvo citátov ľudí, ktorí dianie okolo prezidentky komentovali. S kým všetkým ste pri príprave knihy viedli rozhovory?
Bolo to viac ľudí. Na prvom mieste Veronika Gulášová, ktorá viedla jej prezidentskú volebnú kampaň, a potom bola v paláci jej osobnou tajomníčkou. Martin Burgr, s ktorým sa rovnako spoznali počas kampane a ktorý jej radil v prezidentskom úrade. Martin je skvelý odborník na politiku. Robil kampaň českému prezidentovi Petrovi Pavlovi, preto bolo ohromne zaujímavé počúvať jeho spomienky a komentovanie udalostí, ktoré s prezidentkou zažili. Zaujímavé boli debaty s Mariánom Leškom, ktorý bol takisto prezidentkiným poradcom. Ako dlhoročný novinár a komentátor mal na mnoho vecí veľmi osobný, presný a pre neho typický názor, čo je veľmi dôležitou ingredienciou knihy. Som rád, že sa do nej vyjadrili sociológ Michal Vašečka alebo bývalá premiérka Iveta Radičová, alebo Roman Samotný, ktorý zažil s prezidentkou Čaputovou to hrozné obdobie po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave. Hovoril som s bývalými premiérmi Ľudovítom Ódorom a Eduardom Hegerom alebo s bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom. A, samozrejme, so Zuzanou Čaputovou. Okrem toho som mal aj ďalšie rozhovory, mnohé mimo záznamu. Veľmi mi záležalo, aby kniha zaznamenala čo najreálnejší obraz hlavy štátu.
Pani prezidentka prinášala do veľmi nepokojného až búrlivého obdobia veľkú mieru stability a ľudských, morálnych hodnôt. Prečo – prosím – sme to ako spoločnosť nechceli plnohodnotne akceptovať? Kde došlo k tej chybe v systéme, že akosi spoločnosť nechce prijať rozumnú, pokojnú, férovú a morálnu orientáciu, akú pani prezidentka reprezentovala?
Počas posledných rokov sa populisti a extrémisti zmobilizovali prostredníctvom sociálnych sietí a konšpiračných médií a podarilo sa im zradikalizovať „mainstreamovú“ politiku. Spolitizovali mnohé problémy – enviro, imigráciu, euroskepticizmus a hlboko pretvorili sociálne a politické konflikty.
Do politického mainstreamu sa dostali radikáli a extrémisti, ktorí sa podpísali pod postupný úpadok tradičnej politiky. Politika začala byť atraktívna pre protestných politikov a strany. Jej radikalizácia a hrubosť stále silnela. Už sa nehrá podľa pravidiel. Pravidlá sú pre účastníkov politického boja, nie politického zápasu, prejavom slabosti.
Mnohí ľudia sú takisto zneistení, nervózni a vystrašení dynamikou doby. Potrebujú spomaliť, zabrzdiť. A preto hľadajú lídrov, ktorí im sľubujú rýchle riešenia, ako sa vrátiť v čase. Do obdobia, ktoré všetci poznajú, ktoré si pamätajú a kde sa cítia bezpečne.
No a títo politici so sebou prinášajú len rastúcu radikalizáciu, zastrašovanie, postupne chcú ľudí oberať o ich práva a slobody, oslabovať občiansku spoločnosť, demokratické inštitúcie… Také je aj dnešné Slovensko.
Martin Kasarda