Carl Honoré: Chvála pomalosti
Túto knihu čítajte pomaly. Po kúskoch a bez náhlenia si vychutnávajte každú jej kapitolu či myšlienku. Takým spôsobom najlepšie podporíte hnutie pomalosti, ktorého manifestom aj dokumentom kniha kanadského novinára je.
Život ako márne naháňanie sa
Podstatné dielo o filozofii pomalosti dostalo nové akcenty (a dôvody záujmu) počas pandémie. Ľudia v nútenej izolácii a obmedzujúc bežné aktivity zrazu objavili kúzlo života bez stresu a neustáleho zápasu s ukazovateľmi času. Všetko plynulo pomalšie a nikomu sa preto nič hrozné nestalo. Viac času na oddych a koníčky, na blízkych, jedlo, potulky alebo premýšľanie sa dokonca stalo mannou z nebies.
V zrýchlenom svete je rozprávanie o životnej stratégii pomalosti nevyhnutné. Rýchlo nakupujeme (najlepšie vo virtuálnom svete) i rozmýšľame. Svoje očakávania a túžby chceme mať uspokojené v priebehu mikrosekúnd. Pracovný stres vedie k vyhoreniu a v extrémnom prípade k samovraždám. Dokonca existuje aj rýchla joga. Náhlenie si vyberá svoju daň, nepomáhajú umelé stimulanty. „Pozrite sa na krízu duševného zdravia alebo na škody, ktoré napáchalo na životnom prostredí.”
Spomaliť je skvelý trend propagovaný a praktizovaný predovšetkým mladými. Je to pôvabný paradox – spomalenie by sme predsa čakali najskôr od starnúcich a starých.
Autor Chvály pomalosti postupne prechádza jednotlivé oblasti života, ktoré už majú svoju slow verziu. Predstavuje aktérov tohto globálneho hnutia aj najzaujímavejšie príklady úspešných „spomalených“ projektov. Pravidelne opakuje, že snaha spomaliť nie je totálnou vzburou proti systému. Cieľom je dnešný ekonomický systém spraviť udržateľným, férovým a humánnym. „Autenticky pomalý svet znamená totiž revolúciu životného štýlu.”
Carl Honoré koriguje vlastný idealizmus, keď priebežne s veľkou dávkou realizmu upozorňuje na body, v ktorých je rýchlosť najrozličnejšieho druhu nevyhnutná.
Hnutie pomalosti vo všetkých podobách
V kúpeľnom mestečku Wagrain v rakúskych Alpách sa konajú ročné konferencie Spoločnosti pre spomalenie času. Nezúčastňujú sa ich profesionálni čudáci, ale ľudia, ktorí chcú žiť autenticky, a nechcú prísť o seba samých pod tlakom rýchlosti.
Hnutie slow foodu – teda pomalého jedenia – pôsobí na bazálnu ľudskú túžbu a má najsilnejšie zázemie v Taliansku. Je alternatívou k rýchlemu občerstveniu. Spája životnú pohodu, kvalitu, zdravý životný štýl aj náklonnosť k miestnym producentom potravín. Jednou z jeho podôb je spoločné rodinné stolovanie ako oslava vzťahov.
Svoje spomalené verzie má bývanie, keď ľudia nie sú odkázaní odviezť sa za každou hlúposťou obrovským autom. Všetko dôležité majú nablízku, dokonca sa môžu ulicami prechádzať stretajúc susedov. Vzorovým prototypom takejto humanizácie bývania je Kentlands na predmestí marylandského Gaithersburgu.
Iné podoby spomalenia ako alternatívy voči mainstreamu sú v starostlivosti o ľudské zdravie, v pohybových aktivitách či organizácii pracovného času. Trendovými sú kurzy tantrického sexu, pretože rýchlovky v partnerskom spolužití mnohých nebavia. Samostatnou témou je schopnosť prežívať voľný čas, pretože aj ten sa môže zvrhnúť na bohapusté naháňanie povrchných zážitkov.
Je dostatok dôvodov byť opatrným voči holistickej medicíne alebo ázijským spôsobom meditácie. Spirituálne zdroje môžu byť pochybné a alternatívy sa občas zvrhávajú na iný druh biznisu. V každom prípade je ambícia väčšiny týchto snažení spoločná: spomaliť, zintenzívniť prežívanie všetkého a uvedomiť si naše miesto v živote i vesmíre.
Hnutie pomalosti je pestré. Niektorým imponujú duchovné ambície a iní ich vôbec nemajú. A sú takí, ktorí ho považujú za výstrelok bohatých, pretože spomalenie je luxus. Pritom „odolať nutkaniu ponáhľať sa je zadarmo“.
Ľubomír Jaško