V Prahe sa knihám nevyhnete, aj keby ste chceli ísť len na pivo
V českom hlavnom meste práve oslávili 900 rokov ich vlastnej najstaršej knihy, ktorá je zároveň aj ich prvým historickým dielom – Chronica Boemoru, ale známejšia ako Kosmasova kronika. Nebola to žiadna opulentná párty, falšovanie histórie, priam satanistické vatry a pečený vôl pre plebs a VIP párty pre politikov na Hrade. Jednoducho vzali najstaršiu kroniku, ktorú má na svedomí mních Kosmas, a vystavili ju.
Podľa všetkého ju vzdelaný kanovník svätovítskej kapituly a dómsky dekan Kosmas písal na sklonku svojho života v rokoch 1119 až 1125. V tom roku osemdesiatročný vydýchol aj naposledy. Výstava Kosmas 900 pripomenula knihu, v ktorej sa po prvýkrát objavili české mytologické dejiny, Libuše, Přemysl Oráč, Bořivoj. Ale nájdete tam aj klebety o milostných pletkách vládcov, ktorých Kosmas za svojho života zažil. A tiež celkom aktuálnu vetu: Napísaná pravda plodí v srdciach ublížených nenávisť.
Nuž, aj keď sa originálny latinský rukopis nezachoval, na výstave Kosmas 900 v pražskom Klementine, chráme kníh, ste si mohli to najlepšie z pätnástich stredovekých opisov pozrieť.
Najkrajšia knižnica
Už keď ste ako milovník kníh v Prahe, Klementinum by ste nemali obísť. Nájdete ho pár metrov od Karlovho mosta. Je to druhý najväčší historický komplex v meste po Pražskom hrade. A nachádza sa tu nádherná sieň barokovej knižnice. Stojí za pozretie, aj keď celkom dovnútra medzi knihy návštevníkov bežne nepúšťajú, sieň si pozrieť môžete. Uvidíte nielen knihy, ale aj zbierku dobových glóbusov nevyčísliteľnej hodnoty.
V týchto týždňoch možno budete môcť v priestoroch tejto pôvodne jezuitskej školy, neskôr prvej verejnej knižnice v Prahe, meteorologickej stanice, ktorá tu funguje od roku 1775 s krásnou astronomickou vežou, stretnúť asi viac fanúšikov Dana Browna než záujemcov o premenu katolíckej inštitúcie na vzdelanecké a vedecké centrum. Románový Robert Langdon tu totiž spustil protipožiarne zariadenie, aby svojej priateľke a sebe zachránil život pred rozzúreným policajtom českej tajnej služby.
Dnes Klementinum slúži ako hlavné sídlo českej Národní knihovny. To, čo znie ako prehliadka českých dejín, – spomínané prepisy Kosmasovej kroniky, ilustrovaná Velislavova biblia (tá je považovaná za prvý český komiks!), evanjeliár Vyšehradského kódexu, ale aj prvé vydania kníh Tycha de Brahe, Keplera či Kopernika – je síce lákavé, ale knihy si neohmatáte. Čo však môžete získať, ak na to pôjdete po novom, môžete vstúpiť do nekonečnej a nedávno krásne aktualizovanej digitálnej knižnice na webe manuscriptorium.com.
Švejk a Kafka
Možno poznáte pesničku skupiny Pražský výběr Pražákum těm je hej, ktorú nahrali ešte za čias hlbokého socializmu. Spievali v nej o tom, že naozajstní Pražáci do centra mesta ani nechodia, lebo centrum je preplnené, turistické. Ak sa v centre Prahy objavia protestné demonštrácie proti záľahe turistov, ako sa to objavilo v Barcelone, Benátkach či na Malorke, nebudeme sa čudovať. Praha je totiž nielen jedným z najkrajších historických miest, ale aj mesto preslávené relatívne lacným alkoholom (a inými veselosť vzbudzujúcimi látkami) či dosť benevolentným prístupom k nočnému životu. A to láka.
Turisti v centre mesta narazia na niekoľko pohostinstiev s usmievajúcim sa logom vojaka „c. und k.“ armády Josefa Švejka a mohli by ste dať spokojne malíček svojej ruky pod gilotínu a staviť sa, že počet ľudí v daných reštauráciách, ktorí budú tušiť, že Švejk nie je karikatúra českého domorodca, ale literárna postava, sa bude limitne blížiť k nule.
Nič to, nie knihami je človek živý. Aj úspech Švejka, ktorý sa stal ikonou pražských hospod, hovorí o tom, že domáci sú na literatúru vlastne hrdí. Aj keď z nej majú atrakciu.
Rovnako, ako sa stala atrakcia z rovesníka Jaroslava Haška a ďalšieho pražského rodáka Franza Kafku. Jeho otáčajúca sa mechanická hlava pri stanici metra na Národní třídě je nepokojná, mätúca, nevhodná pre epileptikov. Nakoniec, ako mnohé sochy Davida Černého.. A nie je to jediná pocta Kafkovi, veď pár ulíc odtiaľ priamo v Židovskom meste na Dušnej ulici je ďalšie mátožná surrealistická socha literáta, ktorý svojím dielom dokázal, že svet je absurdný.
Golem a Tonka Šibenice
Už keď sme v centre Židovského mesta, stačí pár krokov k Staronovej synagóge, v ktorej je na povale podľa príbehu schovaný Golem. Jediný človek, ktorý ho tam šiel hľadať, bol zúrivý reportér Egon Ervin Kisch (nakoniec, býval od synagógy len pár sto metrov). A vraj ho na povale nevidel – čo neznamená, že ak ho nevidel, nie je tam, pravda…
Ale ako veriť novinárovi, ktorý stvoril postavu prostitútky s menom Tonka Šibenice, ktorá bola taká uveriteľná, že mnohí verili, že je skutočná. Novinári predsa nemôžu klamať.
Tonka Šibenice bola prostitútka a keď jedného zlého vraha mali obesiť, povedal svoje posledné želanie, že chce mať ešte pred smrťou sex. Žiadna z ľahších dievčat sa nechcela zhodiť s vrahom, ale Tonke sa ho uľútilo a vyspala sa s ním pred popravou. A tak prišla k prezývke. Ale zároveň si pošpinila povesť počestnej prostitútky, lebo zaľahla s vrahom. A tak sa od nej kunčafti odvrátili a Tonka zahynula v biede. Jej dobro sa proti nej obrátilo.
Nuž, pražské legendy a rozprávky sú vyčerpávajúce, a tak si môžete zájsť cez Karlov most Na Kampu a tam nájsť vo Werichovom dome cukráreň s rozkošnými koláčmi a premýšľať nad umeleckou Prahou.
Alebo sa môžete vybrať na Vyšehrad a tamojší cintorín, ktorý je prehliadkou maturitných otázok z literatúry, stačí čítať mená na náhrobných kameňoch od Karla Hynka Máchu cez Boženu Němcovú, Karla Čapka až po Josefa Kainara.
Praha živo literárna
Samozrejme, po pražských ikonických literárnych miestach sa dá túlať aj niekoľko dní. Samotné informačné centrum hlavného mesta Prague City Turism ponúka osobitnú mapu Literárna Praha, ktorá vás povodí po dôležitých literárnych pamiatkach, sochách či domoch, kde spisovatelia žili od Kosmasa až po nositeľa Nobelovej ceny Jaroslava Seiferta či chvíľu aj nášho prezidenta a dramatika Václava Havla. A aby to nebolo také monštruózne mudrlantské, nechýbajú ani tipy na krčmy ako U zlatého tigra (kde sedával Hrabal) či poetická vináreň Viola, kde zanechali svoju stopu nielen českí básnici, ale aj mnohé svetové básnické hviezdy vrátane Allena Ginsberga a Lawrencea Ferlinghettiho.
Lenže správny literát nie je iba celebritomaniak, ale v prvom rade človek závislý od míňania peňazí na knihy. A Praha je v tomto asi najväčším mestom hriechu. Nemyslím teraz na najväčšie kníhkupectvo v strednej Európe, ktoré sídli pod značkou Luxor na Václavskom námestí, aj keď naplniť štyri poschodia knihami je úžasný počin a na svoje si prídu aj tí, čo kupujú komiksy alebo literatúru v angličtine. Je to rýdze popkníhkupectvo a ak chcete klebetníky o Gottovi, horory či romance a young adult, tu sa nasýtite.
Akademici isto radšej navštívia na Václaváku kníhkupectvo Academia, v ktorom sú tisíce dobrých kníh rozpitvávajúcich všetko možné od ľudského tela a duše až po české a československé dejiny. Praha je však aj mestom antikvariátov, aj keď je ich výrazne menej ako kedysi, predsa len tu nájdete skvosty. Mojím najobľúbenejším je 1. podzemní antikvariát v krásnych priestoroch v Hybernskej ulici, ktorý sa venuje primárne mysleniu, výtvarnému umeniu, estetike či histórii. Azda najtradičnejším je antikvariát spojený s kníhkupectvom v Spálenej ulici, tam nájdete najlepší výber beletrie.
A ak chcete nasadnúť na bláznivú jazdu komiksovej popkultúry, rozhodne nevynechajte Comics Point na Anglickej ulici, ktorý je asi základným východiskovým bodom a centrom pražskej postavičkovej a kreslenej popkultúry.
Nakoniec, tieto komiksové svety sú v Prahe tiež doma, veď o Kosmasovej kronike sa vďaka ilustráciám hovorí, že to bol prvý český komiks.
Martin Kasarda