Silvester Lavrík: Predpoveď na zajtra.Hľadanie rovnováhy románom (Dixit 2024)
Hľadanie rovnováhy mimoriadne netradičným románom
„Na chvíľu si predstavme, povedzme pracovne, že človek nie je korunou tvorstva, navrhla Cvitočok… Huby tu boli pred nami a budú tu aj po nás, vyviedli život z vody na súš, trvalo im to miliardy rokov a neexistuje taký kút Zeme, v ktorom by neboli doma… Človek so svojou schopnosťou sebadeštrukcie zvládne vrátiť planétu do stavu, v akom bola, keď tu boli jedinou rozhodujúcou živou silou huby, za zlomok času oproti tomu, koľko by to trvalo… prirodzene,“ znie na prednáške vedkyne Cvitočok v zdevastovanom kaštieli 24. novembra 2045 a čitateľ by si mal toto úvodné nastavenie knihy Silvestra Lavríka Predpoveď na zajtra vštepiť do pamäti. Lebo už o niekoľko strán sa vráti do 19. decembra 2020 a dostane k dispozícii množstvo textu od s. 34 po s. 534, ktoré mu lepšie charakterizujú zainteresované osoby a vzťahy medzi nimi a slovenskú spoločnosť v takmer najaktuálnejšom stave.
Kdesi v Chudej Lehote
Táto kvantitatívne najrozsiahlejšia časť Lavríkovho románu zaznamenáva osudy protagonistov od spomínaného 19. decembra 2020 do 17. januára 2023, keď v Chudej Lehote došlo k tragickej udalosti a obec bola zrovnaná so zemou. Možno prezrádzam viac ako treba, ale kompozične zložitá štruktúra Lavríkovho textu s množstvom postáv a viacerými presunmi do rôznych časopriestorov umožnia čitateľovi, aby na tento môj prehrešok rýchlo zabudol.
Lavrík totiž na rozdiel od predchádzajúcich textov Nedeľné šachy s Tisom či Posledná k. & k. barónka mimoriadne uvoľnil stavidlá svojej kompozičnej a štylistickej predstavivosti a postavil pred čitateľa náročnú štruktúru po formálnej aj obsahovej stránke. Výrazná časť textu je vystavaná vo forme až beckettovských dialógov, čo kládlo nesmierne nároky nielen na autora pri písaní, ale neuľahčuje ani reflexiu textu – povrchný čitateľ sa rýchlo stratí v celom príbehu a možno sa od neho aj odvráti.
V jednej časti románu dokonca autor vkladá do textu aj agentúrne spravodajstvo, občas aj mierne modifikované, čím vytvára ešte väčší kontrast medzi fiktívnym príbehom literárnych postáv a celospoločenskými reáliami. Líniu predpovedí počasia recenzent nepochopil, a tak to s ňou vzdal. Príbehu dominujú nevšedné, neštandardné postavy s nie veľmi bežným emocionálnym prežívaním skutočne hlbokej zamilovanosti Zoje a Vladimíra. Veľký vekový rozdiel oboch čorazviacmilencov však nie je prekážkou, aby to neskúsili spolu pánubohu za chrbtom v Chudej Lehote, dedinke ako vystrihnutej z najštandardnejších hrebendovských kalendárov (samozrejme, zasadenej do pokušení a ohrození 21. storočia, kde si svoje miesto nájde aj korona, aj vojna na Ukrajine, pašovanie utečencov, drobná vidiecka kriminalita, pytliactvo, rodinná či až klanová prepojenosť dedinčanov, ale príležitosť si nachádzajú aj pohrobkovia KGB a ŠtB…).
Kdesi medzi Beckettom a Márquezom
Lavrík v Predpovedi na zajtra literárne nie celkom štandardným spôsobom zachytáva realitu týchto čias ozvláštnenú rôznymi verziami milostných vzťahov, ktoré v prostredí Chudej Lehoty získavajú priam márquezovskú podobu. Sci-fi línia v závere knihy prenesie čitateľa až do roku 2065, do spoločnosti navidomoči vcelku normálnej, čo sa pri sledovaní súčasného marazmu globálneho aj lokálneho zdá až ako utópia. Hehe, ktovie, ako by písal takúto knihu Silvester Lavrík v januári 2025, pri vedomí obrazu sveta, kde spoločenskému diskurzu dominujú ľudia ako Musk a Bombic…
Róbert Kotian