David Grann: Posledná plavba lode Wager (prel. Samuel Marec, Absynt2024)

Skutok sa nestal

Čitateľ, ktorého zaujala iná kniha Davida Granna, dokumentárny román Vrahovia mesiaca kvetov (Absynt 2020), určite viac-menej tuší, čo môže očakávať od autora Grannovho typu. Príbeh indiánskeho kmeňa Osagov, vysídleného na neúrodné územie na severe Oklahomy, sa dramaticky zmenil, keď v tejto rezervácii bola objavená ropa a z osažských Indiánov sa stali najbohatší ľudia na svete. Dôsledky boli tragické – „biely muž“ to nenechal tak, vyvolal sériu vrážd indiánskych milionárov a s prípadmi si neporadila ani novovzniknutá FBI na čele s Edgarom J. Hooverom. Sieť korupcie, strachu a násilia bola priveľkou prekážkou aj pre agentov FBI (napokon, bol o tom nakrútený aj film – scenár a réžia Martin Scorsese, v hlavných rolách o. i. Leonardo DiCaprio či Robert De Niro – ak poznáte knihu, filmu budete lepšie rozumieť).

Príbeh o stroskotaní, vzbure a vražde

Kniha Posledná plavba lode Wager(Absynt 2024) je v kombinácii s menom autora zjavným ťahákom – ak teda oceňujete precíznu prácu s archívnymi zdrojmi, citlivé narábanie s bibliografiou, pútavý príbeh v príťažlivom dobovom kontexte aj s množstvom detailov pri opise „veľkých aj malých“ dejín. Napokon, zámer britskej flotily lodí, ktorá v roku 1740 počas imperiálnej vojny so Španielskom mala zajať španielsku galeónu plnú pokladov, je pútavý aj sám osebe.

Mimoriadne zaujímavé na tomto príbehu však nie je len to, ako prebiehala a dopadla výprava flotily lodí Jej Veličenstva, s maximálnou koncentráciou na osudy námornej posádky lode Wager najmä po jej stroskotaní po preplávaní Hornského prielivu, ale aj jej vyústenie pred britským súdom: „V priebehu niekoľkých dní od Cheapovho návratu do Anglicka vydala admiralita predvolanie, ktoré vyšlo aj v novinách. Všetkým žijúcim dôstojníkom, nižším dôstojníkom a námorníkom v ňom nariaďovala, aby sa dostavili do Portsmouthu pred vojenský súd. Súdny proces sa mal začať už o niekoľko týždňov a jeho úlohou bolo zorientovať sa v hmle rôznych rozprávaní – protirečivých, nejasných, dokonca aj vymyslených –, rozlúsknuť, čo presne sa stalo, a učiniť spravodlivosti zadosť.“

David Cheap verzus John Bulkeley

Verzií toho, čo sa dialo na opustenom ostrove pri pobreží Patagónie, bolo totiž viac – jednu predostrel po návrate do Británie vodca skupiny vzbúrencov, delostrelec lode Wager John Bulkeley. Po opustení ostrova, kde po vzbure zanechali kapitána Cheapa, sa plavili viac ako sto dní a prešli takmer 4000 kilometrov naprieč búrkami zmietaným morom až k pobrežiu Brazílie (to sa stalo v januári 1742). O niekoľko mesiacov na pobreží Čile pristálo chatrné plavidlo s troma členmi posádky na čele s kapitánom lode Wager Davidom Cheapom. Jeho verzia udalostí sa odlišovala od tej od Johna Bulkeleyho. Spoločným prienikom, ktorý nespochybňovala ani jedna strana sporu, boli dva fakty: „Ani jedna strana sporu nespochybňovala, že Bulkeley spolu s Baynesom a ďalšími spútali svojho kapitána a nechali ho na ostrove, alebo že Cheap bez súdu, dokonca aj bez varovania, postrelil neozbrojeného muža“ (ktorý na následky poranenia zomrel). Istotu, že nebude visieť, nemal teda nikto.

Prezrádzať, aký rozsudok vyniesol súd, by som zrejme nemal – v záujme britskej admirality však určite nebolo spochybnenie tézy, „ktorou sa Britské impérium snažilo ospravedlniť svoju nadvládu nad inými národmi: a to, že jeho imperiálne sily, jeho civilizácia je inherentne nadradená. Že jeho dôstojníci sú džentlmeni a nie surovci“ – a skutky ako lúpeže, krádeže, bičovanie či vražda sú im cudzie.

Róbert Kotian