Môže to byť akýkoľvek predmet, ktorý vlastníte chvíľu či celé desaťročia, nachádzajúci sa na akomkoľvek mieste a vzniknutý v ktoromkoľvek čase. Malý aj veľký, rôznych tvarov, štruktúry a materiálov. Či už veríte na kliatby alebo nie, všetky bizarné príbehy stojace za týmito predmetmi vás budú zaručene fascinovať.
Niektoré z nich dokonca súvisia s najvýznamnejšími udalosťami a ľuďmi v histórii. Mnohé sú známe, teda aspoň pre čitateľov a čitateľky, ktorí majú radi záhady a tajomno, no o iných ste zrejme nikdy predtým nepočuli.
Zlovestné a nevysvetliteľné sily
Ako tieto prekliate predmety fungujú? Keďže boli svedkami veľkých ľudských tragédií, teraz slúžia predovšetkým ako mechanizmy na zapamätanie a prerozprávanie príbehov z rôznych kultúr naprieč celým svetom. Nemusíte im hneď veriť, no sú príťažlivé rovnako pre veriacich, ako aj pre milovníkov histórie, rozprávok či chýrov. Sú úzko späté s ľudskými osudmi a miestami. Žijeme s nimi, dokonca sme s nimi pochovávaní, a to, že sú označované za prekliate, nie je náhoda.
J. W. Ocker, autor tohto dlhého zoznamu prekliatych artefaktov, však ide do hĺbky ich poznania a zahráva sa aj s „koncepciou o pôsobení iných, ťažšie vysvetliteľných a zlovestnejších síl“. Na jednotlivých príkladoch vám vysvetlí rozdiel medzi termínmi ako prekliaty, strašidelný či posadnutý. „Rozdiel z nášho uhla pohľadu spočíva v prítomnosti či absencii inteligencie. Prekliate artefakty žiadnu nemajú. Sú to predmety, ktoré sa stali zdrojom nešťastia prostredníctvom niekoho, kto ich preklial úmyselne alebo nešťastnou zhodou okolností.“
Autor knihu rozdelil do kapitol podľa prekliatia artefaktov na: Prekliatie pod sklom, Prekliatie na cintorínoch, Prekliatie na povale, Prekliatie v kameni, Obchodovanie s prekliatymi predmetmi, Prečo nie sú tieto predmety prekliate?, Prekliatie v stroji. Objavíte v nich Shakespearov hrob, kreslo smrti Baleroy, známu bábiku Annabelle a Warrenovu zbierku či knihu viazanú v koži Jamesa Allena.
Úvod každého artefaktu sa začína tabuľkou, v ktorej nájdete napríklad dátum prekliatia, miesto jeho pôvodu, rok objavu, vek, príčinu smrti, ktorú spôsobuje, súčasnú lokáciu alebo počet jeho obetí. Znie to strašidelne, no v skutočnosti je ich objavovanie pútavé a jazyk, ktorý autor používa na ich prezentáciu, je miestami zábavný (hádam nie iba na odľahčenie kvôli prípadným detským čitateľom a čitateľkám).
Radšej ich nechajme na pokoji
Na svoje obete číhajú v múzeách, v opustených aj preľudnených domoch či na cintorínoch. Ich často tragické a nevšedné príbehy inšpirovali i nespočetné množstvo hororových filmov a knižných románov. Autor navyše v epilógu knihy tvrdí, že keď dostal nápad napísať tento zoznam prekliatych predmetov, mal aj trochu obavy, či sa mu niečo nestane a nepripíše svoju smrť k tomu dlhočiznému radu bizarných smrtí pred ním.
Našťastie sa mu nič nestalo a mnoho z predmetov, o ktorých píše, aj sám navštívil. „Povesti, legendy, táborové príbehy sú krátkodobé, sú to zvuky, ktoré vychádzajú z úst a strácajú sa vo vzduchu. No prekliate predmety môžete držať v ruke, poťažkať si ich a preskúmať. Môžete ich vystaviť na obdiv.“ Teda aspoň do chvíle, kým vám nevezmú život. (vtipkujem)
Zoznam, ktorý teraz máte možnosť čítať, je zrejme jeden z mála najúplnejších zoznamov vôbec. J. W. Ocker, cestopisec, románopisec a bloger, si ním nič nevymýšľa. Siahodlhá vybraná literatúra a register je toho dôkazom rovnako, ako jeho blog a podcast s názvom OTIS: Odd Things I´ve Seen, kde podrobne zaznamenáva všetky svoje návštevy prekliatych predmetov po celom svete. On sám navyše manipuloval s desiatkami týchto artefaktov a akoby zázrakom to prežil. Nazdávam sa, že práve preto, aby nás vystríhal, že my sami to robiť nemáme a máme ich radšej nechať na pokoji (ďalej páchať zlo).
Alexandra Jurišová