Príbeh prekopanej slobody
Príbeh jednej z najdramatickejších záchranných akcií z čias studenej vojny ukazuje silu ľudskej túžby po slobode. V čase, keď sú sloboda a podobne ušľachtilé slová zneucťované, je čítanie o hrdinstve a ľudskosti mimoriadne prospešnou terapiou.
Rozdelené životy
Autorka populárneho podcastu BBC Radio 4 spojila beletristickú príťažlivosť s historicky zdokumentovanými pokusmi o prekonanie Berlínskeho múru. Centrálnym hrdinom je Joachim Rudolph. Po ťaživých skúsenostiach z konca druhej svetovej vojny, keď bolo Nemecko porazené a následne rozdelené, nie je ochotný zmieriť sa s rozdeleným Berlínom.
Lokaji sovietskej moci sa o múr postarali v priebehu jednej noci – Berlínčania vo východnej časti sa ráno prebudili do novej reality. Prekonávanie tohto nešťastného múru trvalo následne celé desaťročia. A doteraz je múr prítomný nielen v spomienkach Nemcov a v príbehoch ich rodín. Múr aj dnes „reže“ na dve časti vnútorné svety a hodnoty obyvateľov už zjednotenej krajiny.
V roku 1962 vyzerala snaha prekonať múr veľmi jednoznačne. Išlo o schopnosť prejsť cez fyzickú prekážku a zvládnuť kontrolné stanoviská pohraničníkov. Príbeh 135-metrov dlhého tunela, cez ktorý sa partia západoberlínskych odvážlivcov snažila dostať do slobodnej časti mesta priateľov z východného Berlína, je miestami neuveriteľný. Zoznam prekážok sa každú chvíľu rozširoval.
Bolo dôležité tunel naplánovať a potom vykopať tak, aby neústil napríklad priamo do stredu frekventovanej cesty. Okrem trasovania výkopu, závalov, tmy či priesakov vody problémy prinášala logistika, financovanie a spolupráca zúčastnených. Tunel sa nemohol kopať dlho, aby nebola odhalená jeho existencia. Okrem toho adeptom na útek z východného Berlína hrozila povinná vojenská služba alebo iné okolnosti, kvôli ktorým by neskoršie utiecť už nemohli.
Z pasce do náročného slobodného sveta
Najmenej viditeľným (o to vážnejším) nebezpečenstvom boli agenti nasadení východonemeckou tajnou službou Stasi na oboch stranách múru. Sídlo vnútornej armády východného Nemecka sa príznačne nazývalo Domom tisícov očí. Komunistická moc nemala v obrane svojej predstavy raja žiadne zábrany, z raja sa postupne stala krutá pasca.
Legendárny tunel sa stal výnimočným ešte jednou súvislosťou. Jeho príbeh je príbehom moderného televízneho spravodajstva. Americká stanica NBC prispela na kopanie tunela, za odmenu jej reportéri mohli exkluzívne asistovať pri výkope tunela až do chvíle, keď z neho v západnej časti Berlína vyšli prví šťastlivci. Výsledkom práce filmárov bol dokument, ktorý vo vypätých rokoch studenej vojny pôsobil ako rozbuška. Čo múr rozdelil, tunel čiastočne spojil. Umožnil zaľúbeným spoločný život a mnohým ďalším pomohol k slobodnému životu s novými výzvami a ambíciami.
V závere televízneho dokumentu NBC utečenci z východného Berlína oslavujú na spoločnom žúre nový začiatok. Chvíľami v ich očiach vidno obavy aj kúsky dezilúzií a sklamaní. Život v slobodnej spoločnosti nie je ani náhodou jednoduchý.
Táto dilema bude vždy patriť k „staviteľom tunelov“, azylantom či disidentom. Nemali radšej zostať v akom-takom pohodlí na druhej strane? Malo to celé vôbec zmysel, keď nová realita znamená toľko komplikácií a rizík?
Dnes je pri dome číslo 7 na Schonholzer Strasse pamätná tabuľa. Pripomína 29 ľudí, ktorí vďaka tunelu ušli. Joachim Rudolph po rokoch učenia matematiky v Nigérii spolu s manželkou stále žije v Berlíne.
Neľudské rozdelenie prináša zúfalstvo, ale našťastie aj krásne príbehy ľudskosti a odvahy.
Ľubomír Jaško
Helena Merriman: Tunel 29 (prel. Igor Otčenáš, Ikar 2023)