Literárne policajtky, detektívky a vyšetrovateľky berú streamovacie služby útokom
Podľa ponuky hlavných streamovacích spoločností by sa mohlo zdať, že najbežnejším ženským povolaním je ochrankyňa zákona, vyšetrovateľka, bojovníčka proti zločinu. Divácky atraktívna téma však nenachádza len podobu komerčnej zábavy. Najmä ak je námetom dobrá kniha.
Policajtka smutnej postavy
Modelka Amanda Seyfriedová, predstaviteľka vedľajších seriálových postáv, sa na prahu štyridsiatky rozhodla splniť si sen. Ako producentka investovala do adaptácie kriminálneho románu americkej spisovateľky Liz Moorovej Long Bright River z roku 2020 s cieľom stvárniť v ňom hlavnú rolu. Ďalšou z koproducentiek bola autorka projektu a scenáristka Liz Moorová. Podobne ako Kate Winsletová v sérii Mare z Easttownu vytvára aj Seyfriedová v Dlhej jasnej rieke napospol realistický psychologický portrét ženy, ktorá musí prestať s potláčaním pravdy o sebe i svojich blízkych. Teda dozrieť. Ak sa chce v živote pohnúť ďalej, musí spraviť veľké upratovanie v hlave aj vo vzťahoch.
Na rozdiel od množstva iných nie je detektívka ani kriminalistka, ale celkom obyčajná policajtka Mickey Fitzpatricková z hliadkového auta v uliciach schátraných filadelfských štvrtí. Postupne zisťujeme, prečo má slabosť pre ľudí bez domova a závislých od drog, ako s tým súvisí jej nezvestná mladšia sestra Kacey (Ashleigh Cummingsová), bývalý partner z policajnej hliadky, ale aj niekdajší manžel a autistický syn.
Na ôsmich zhruba hodinových častiach sa podieľali dve scenáristky a šesť režisérok. Zručne budujú paranoidné napätie i originálnu atmosféru plnú skrytých motívov, intímnych tajomstiev. Účinne využívajú Seyfriedovej vizáž. Na prvý pohľad plytká krásavica s naivným pohľadom sa postupne a celkom presvedčivo mení na komplexnú osobnosť bojujúcu s neistotou, ilúziami i vnútornými démonmi. Herečke slúži ku cti, že zámer tvorcov dokázala naplniť so suverénnou ľahkosťou. Rodinná vzťahová a psychologická dráma s kriminálnymi prvkami, ktorú uvádza HBO Max, nie je určená pre fanúšikov divokej akcie, ale tým, čo nedokážu len pasívne civieť na obrazovku.
Babylon nad Temžou
Po skončení štúdia v Cambridgei hľadala Kate Londonová uplatnenie v parížskych divadlách. V roku 2006 sa vrátila do Londýna a vstúpila do služieb Metropolitan Police Service. Po dvoch rokoch hliadkovania v uniforme povýšila na vyšetrovateľku a po krátkom návrate do Paríža, tentoraz ako príslušníčka Sûreté nationale, ukončila v roku 2014 policajnú kariéru na oddelení vrážd Metropolitnej polície, aby sa naplno venovala beletrii. V auguste 2015 debutovala kriminálnym románom Post Mortem, ktorý sa o šesť rokov stal predlohou pre prvé časti seriálu Veža (The Tower) a jeho nové vydania už vychádzajú pod týmto názvom.
Veža, konkrétne Portland Tower, je vežiak v juhovýchodnom Londýne, pod ktorým jedného dňa nájdu telá policajného dôstojníka a líbyjského dievčaťa. Jediná svedkyňa, policajtka Lizzie, tají pravdu o tom, čo sa na streche udialo. Detektívka Sarah Collinsová hľadá pravdu i napriek odporu kolegov. Hrá ju populárna britská komička Gemma Whelanová, známa rolou Yary Greyjoy z Hry o tróny. Tragédia z vežiaka a najmä prístup policajtov k nej, no i k pravde a spravodlivosti, hlboko ovplyvňuje všetkých.
Britský kriminálny seriál televízie ITV sa rozrástol na tri série podľa troch Londonovej kníh, ale dovedna má len jedenásť trištvrtehodinových častí. Ak pri jeho sledovaní nadobudnete pocit, že má blízko k britskej sociálnej filmovej dráme, nie je to náhoda. Ústredným režisérom je Jim Loach, syn svetoznámeho Kena Loacha, tvorcu filmov Kes, Volám sa Joe či Ja, Daniel Blake.
Scenárista Patrick Harbinson v druhej sérii spracoval Londonovej román Death Message a v tretej Gallowstree Lane. Do knižnej série, pomenovanej podľa hlavných postáv Collins and Griffiths, patrí ešte román The Misper, ktorý na seriálovú podobu zatiaľ čaká.
Čo oči nevidia
Ak Veža poteší milovníkov realistických sociálnych drám, španielsko-americká adaptácia románu Sergia Sarriu Cuando nadie nos ve (Keď nás nikto nevidí) je lahôdkou pre fanúšikov pomaly plynúcich atmosférických kriminálok zo slnkom spáleného španielskeho vidieka. Osemdielny seriál vecne zobrazuje život v andalúzskom zapadákove i prácu tamojšej polície, odohráva sa však počas veľkonočného svätého týždňa, v znamení sprievodov a procesií so sochami svätcov, pompéznou dychovkou, dlhými habitmi a vysokými kužeľovitými klobúkmi kajúcnikov. Realizmus sa zráža so surreálnom.
Už úvodná grafická znelka, zobrazujúca mestečko Morón de la Frontera aj s americkou vojenskou základňou v podobe gotického oltára, naznačuje mnohé. Zo Spojených štátov prilieta vojenská policajtka Magaly Castillová (Mariela Garrigaová) objasniť zmiznutie amerického dôstojníka. Miestna seržantka Lucía Gutiérrezová (Maribel Verdúová) vyšetruje samovraždu znalca orientálnych bojových umení. Jej kolegovia z Guardie Civil sa usilujú narušiť distribúciu novej drogy, vyvolávajúcej halucinácie a násilie. Aj v tomto prípade všetko súvisí so všetkým. A kľúčom sú opäť spletité rodinné vzťahy.
Režisér Enrique Urbizu, filmár s výrazným výtvarným rukopisom, držiteľ mnohých španielskych filmových cien vrátane dvoch Goyov, stavia na kontrastoch. Americká poručíčka a andalúzska seržantka sú ako oheň a voda, no spája ich málovravnosť. Opakom sú utáraní kolegovia, podriadení, svedkovia a ich nekonečné prúdy banalít. Ošarpaný zaprášený vidiek je protikladom veľkolepých cirkevných obradov, vojenská i policajná strohosť kontrastuje s almodóvarovsky opulentnými súkromnými interiérmi.
Príbeh ako procesia pomaly, kolísavým krokom speje k finále – neodvratnému, temnému a smutnému. Fakt, že seriál vyvolal kladnú reakciu aj u amerických divákov a kritikov, stojí prinajmenšom za zamyslenie.
Sarriu hrajú Mariela Garriga a Maribel Verdú
Vraždy v snehu
Vydavateľstvo Ikar prinieslo tohto roku Mrazivú obeť, prvú časť cyklu škandinávskych kriminálnych románov Åremorden (Vraždy na svahu v Åre). Štokholmská policajtka Hanna Ahlanderová obvinila kolegu zo sexuálneho obťažovania, a tak čelí pomste mužského policajného sveta. Postavia ju mimo služby, vedú proti nej disciplinárne konanie. Útočisko našla na chate v lyžiarskom stredisku Åre. Tu sa zapája do hľadania nezvestného dievčaťa, sprvu ako dobrovoľníčka, neskôr aj ako policajtka.
Pôvodným povolaním právnička Viveca Stenová je autorkou úspešnej krimisérie Vraždy na Sandhamne, ktorá nadobúda seriálovú podobu už od roku 2010 (desať sérií, 41 častí) a knižne vychádza aj v českom preklade. O Hanne Ahlanderovej napísala od roku 2020 päť románov. Podobu seriálu Vraždy v Åre získali zatiaľ prvé dva: Offermakaren (Mrazivá obeť) a Dalskuggan.
Dĺžka jednotlivých častí kolíše od 37 do 57 minút. Prvé tri vznikli podľa Mrazivej obete a sú úvodom do celého cyklu. Nesú prvky britského vidieckeho kriminálneho románu o veľkých hriechoch malých ľudí, ozvláštneného škandinávskou pochmúrnosťou.
Viveca Stenová ako producentka si so skúsenými seriálovými režisérmi Alainom Darborgom a Joakimom Eliassonom do hlavnej úlohy vybrali švédsku dcéru poľských rodičov Carlu Sehnovú, klaviristku, absolventku ekonómie a psychológie, ktorá sa upísala herectvu a za päť rokov od epizódnych postáv preplávala až do hlavných. Jej celkom obyčajná policajtka Hanna je príjemným oddychom od narkomanov a výstredných géniov, ktorí zaburinili škandinávsku krimi. Návratom od paranormálnych úkazov, spletitých motívov a prešpekulovaných zločinov k obyčajným ľudským príbehom. Páchateľmi i obeťami v Åre sú tuctoví ľudia v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Až sa menej pozorným divákom môže mariť, že obyčajný, tuctový a nesprávny je samotný seriál.
Vidiek plný hriechu
Keď sme spomenuli anglickú vidiecku detektívku, nemôžeme obísť Pippu Fitz-Amobiovú z mestečka Little Kilton v Buckinghamshire. Nie je to marplovská stará dáma, ale jej protipól. Stredoškoláčka, ktorá si za tému ročníkovej práce zvolí nevyriešený prípad vraždy staršej spolužiačky Andie.
V slovenskom preklade vydavateľstva Slovart sa román Holly Jacksonovej A Good Girl’s Guide to Murder volá Ako nájsť vraha – Príručka pre dobré dievčatá. Vyšli už aj dve pokračovania Dobré dievčatá končia zle a Kto druhému hrob kope. Podľa prvého z nich vlani nakrútila BBC seriál, uvádzaný na Netflixe. Jacksonová a jej spoluscenáristka Poppy Coganová sú koproducentkami, rovnako režisérka Dolly Wellsová, dosiaľ známa najmä ako herečka.
V kníhkupectvách romány nájdeme v sekciách pre dievčatá, ale seriál nakrútili dospelými očami. Hlavnú postavu stvárnila Američanka Emma Myers, predstaviteľka infantilnej vlkolačice Enid z kultového seriálu Tima Burtona Wednesday. Pip je jej ľudským aj hereckým opakom. Nenápadná, neatraktívna introvertka sa vymyká spomedzi bežných pubertiakov myslením, správaním i vzhľadom, ale vyznačuje sa zanovitosťou aj inteligenciou. Nie je geniálna detektívka, nevie hľadať indície ani dedukovať, dopúšťa sa chýb, no jej nasadenie a dobrosrdečná naivita motivujú publikum vydržať s ňou až do konca. Do konca prvej série. Pretože v súčasnosti už vzniká podľa druhého románu ďalšia. Netflix by nám ju mal ponúknuť na budúci rok.
Miloš Ščepka
Foto: Netflix, HBO Max, BBC, Slovart, Ikar