Vojnová romanca britského premiéra a oveľa mladšej aristokratky
Podobne ako v iných románoch, aj v Priepasti, venovanej ľúbostnému romániku posledného britského liberálneho premiéra Herberta Henryho Asquitha (apríl 1908 – december 1916) a aristokratky Venetie Stanleyovej, vychádza Robert Harris z dôkladného rešeršovania historických prameňov a publikácií.
Aj tak sa zdá ako neuveriteľné, aby najvyšší britský politik počas prvej svetovej vojny písal stovky listov svojej zrejme nielen platonickej milenke a do tých listov vkladal aj významné dokumenty označené ako Prísne tajné. Iste, v istom veku osprostejú mnohí a britský premiér nebol výnimkou ani na začiatku 20. storočia. Vďaka tomu, že sa zachovalo vyše päťsto listov Venetii napísaných Asquithom, mohol Robert Harris vyfabulovať neuveriteľný príbeh na uveriteľných základoch: „Románopisec má však slobodu, akú historik nemá,“ konštatuje autor v záverečnej poznámke.
A čo na to Scotland Yard?
Netreba zabudnúť ani na detektívnu líniu spojenú s vyšetrovaním úniku už spomínaných prísne tajných dokumentov (situácie, keď rozvášnený dedko po tom, ako sa predvedie pred svojou milenkou, vyhodí tieto materiály z auta, sú top top, hehe). Dokumenty, ktoré obsahujú podrobnosti o vojenských a diplomatických plánoch britskej vlády, počas vojnového stavu (!!), nájdu občania kdesi na verejných priestoroch a komunikáciách. Logicky, rozbehne sa utajované vyšetrovanie, ktorým je poverený mladý detektív seržant Paul Deemer zo Scotland Yardu. A čitateľ je v očakávaní, ako sa rozhodne Deemer, keď bude stáť pred dilemou, čimá Venetiu, ktorej bystrý mozog obdivuje porovnateľne s Asquithom, varovať, alebo nie.
Harrisova žánrová dilema
Úplne chápem, ak bohatý korešpondenčný zdroj limitoval Harrisov zámer natoľko, že historický kontext prvej svetovej vojny z pohľadu britského premiéra trochu zatlačil do úzadia – lebo z hľadiska línií alternatívnych príbehov si mohol načierať do sýtosti. Churchill a výprask pri Gallipolli by stáli za samostatnú knihu, Harris ju síce neobchádza, ale ani ju mimoriadne nezobrazuje.
Výkon moci vojnového premiéra priniesol na svet veľa kvalitných textov a umeleckých diel – sám Churchill v nich má významné miesto, hoci hlavne vďaka druhej svetovej vojne. Spory medzi Asquithom a Lloydom Georgeom, ktorý nastúpil na post predsedu vlády ešte počas vojnového konfliktu, by si tiež zaslúžili relevantnejšie zastúpenie – vyústenie ponúka Harris až v historickej poznámke v závere knihy.
A tak hoci je korešpondencia najmocnejšieho muža britského impéria a anglickej šľachtičnej určite pikantným ozvláštnením dejín a plodným obohatením pohľadu na dejiny prvej svetovej vojny, od autora, ktorý sa zaskvel viacerými naozaj vydarenými románmi (trilógia o Cicerovi, historická fikcia Vaterland, politický triler Duch či v česko-slovenskej čitateľskej obci kontroverzne prijímaný Mníchov), by čitateľ politických či historických textov predsa len očakával iný pomer žánrov medzi historickým a ľúbostným románom. Autor sa však rozhodol inak a merané jeho zámerom, ak máte záujem o netradičný ľúbostný príbeh z vysokej britskej spoločnosti obohatený o historický kontext prvej svetovej vojny a detektívne postupy Scotland Yardu v tomto období, ste tu správne.
Róbert Kotian