Rosella Postorino: Len som ťa miloval (prel. Eva Mesárová, Literárna bašta 2024)
Vo vreckách majú náboje, čo našli na ceste
Deti. Najmä o tých píše Rosella Postorino, talianska autorka a prekladateľka, vo svojom románe Len som ťa miloval. Otvára tým citlivé a emocionálne náročné témy vojny, straty, identity a vzťahov. Prostredníctvom príbehov svojich malých a neskôr aj dospelých postáv vykresľuje najmä dôsledky vojnového konfliktu v bývalej Juhoslávii.
„(…) hoci je takmer koniec mája, a smrkajú, hoci je vzduch teplý, vzduch ako pri zemetrasení či plný hroziacich výstrelov, vo vreckách majú náboje, čo našli na ceste, zbierajú ich, vymieňajú si ich ako figúrky, chlad kovu v dlani, a sedia na tráve v záhone, ktorý nikto nepokosil, vedia, že nepatria medzi bežné deti a nie sú prízrakmi ani hrdinami, sú len, ako spieva Ivo, komparzom vo vojne.“
Dôsledky vykorenenia sa ukážu neskôr
Autorka sa inšpirovala skutočným príbehom detí z domova evakuovaných zo Sarajeva počas vojny v Bosne a Hercegovine v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Tie boli proti svojej vôli odvezené humanitárnym konvojom z rodného mesta do Talianska, aby unikli pred vojnou a vojakmi, ktorí by ich zaiste zabili.
Hlavnými postavami sú spočiatku iba desaťročný Omar, jeho kamarátka a umelkyňa Nada, ktorej chýba jeden prst, a trinásťročný Danilo – ich životy sa navzájom prepletajú v detstve, no nakoniec i v dospelosti. Omar, chlapec, ktorého možno označiť ako „dieťa vojny“, prežíva spolu s Nadou traumu z odlúčenia od rodiny a domova. Omar od matky a Nada od brata. A Danilo, rovnako významná postava, je ten, čo sa snaží vytvoriť neistú stabilitu v čase chaosu. Hoci sú rozdielni, ich priateľstvo a vzájomná podpora sú napokon kľúčové.
Rosella Postorino detailne vykresľuje vnútorné boje postáv, ich túžby a obavy, čím čitateľom umožňuje hlbšie pochopiť ich motivácie a rozhodnutia. Autorkin štýl písania je precízny a emotívny, využíva bohatý jazyk a obraznosť na sprostredkovanie hlbokých emócií a myšlienok postáv. Jej rozprávanie je plynulé, s dôrazom na detaily, ktoré obohacujú čitateľský zážitok, a umožňujú hlbšie ponorenie sa do príbehu, ktorý je miestami veľmi surovo realistický.
Zasahuje nás v tom najcitlivejšom
Autorka využíva nelineárne rozprávanie, kde sa súčasnosť prelína so spomienkami na minulosť. Táto konkrétna kompozícia zdôrazňuje fragmentáciu identity postáv a chaos, ktorý vojna priniesla do ich životov. Už po prvých riadkoch tejto knihy vám bude jasné, že po všetkom tom strachu, bolesti a neistote z budúcnosti, sa vám nebude čítať ľahko. Dialógy nesú výraznú emocionálnu záťaž, čím autorka dosahuje autentickosť a prirodzenosť vo vzťahoch medzi postavami. Dlhé súvetia plné konkrétností zasahujú čitateľa na tých najcitlivejších miestach. Najmä pri surových opisoch vojnových zverstiev.
Okrem tém, ako sú identita, vykorenenie a trauma, však narazíte aj na nádej, odpustenie a hľadanie nového, bezpečného domova. Zdá sa, že Rosellu Postorinovú zaujíma nielen to, ako vojna ovplyvňuje tých, ktorí ňou boli priamo zasiahnutí – ako deti, ktoré sa už domov nikdy nevrátili. Ale zaujíma sa aj o mnohých, ktorí počas nej poskytli druhým svoju pomoc a útočisko.
Jej kniha je priam presiaknutá symbolikou a je zároveň i hlbokou sondou do ľudskej psychiky. Vojna v tomto prípade nie je „len historickou udalosťou“, ale aj metaforou pre vnútorné konflikty a hľadanie seba samého v čase bojov o prežitie.
Hoci trauma človeka nepochybne zmení, láska – akokoľvek nedokonalá – môže byť cestou k uzdraveniu. Len som ťa miloval je výnimočný román v skvelom preklade Evy Mesárovej, ktorý spája historický kontext s citlivými príbehmi jednotlivcov. A v roku 2023 bol dokonca i nominovaný na najprestížnejšiu taliansku literárnu cenu Strega (Premio Strega).
Alexandra Jurišová