Súdružka Julia tak, ako ju Orwell nepoznal
Nebol to pôvodný nápad Sandry Newmanovej, aby sa pozrela na svet v roku 1984 podľa Orwella očami Julie Worthingovej, priateľky či milenky Winstona Smitha. Oslovili ju s touto ponukou správcovia Orwellovho dedičstva. Keďže Newmanová ako autorka dystopických textov je presvedčená, že Orwellove knihy majú vplyv na každého autora tohto typu literatúry, bolo toto pokušenie priveľké, aby mu odolala. Po prečítaní knihy Julia má recenzent pocit istoty, že bolo dobré – pre autorku, čitateľov, ale aj pôvodný svet podľa Orwella – že tomuto pokušeniu podľahla.
Ako byť s mierou iná
Samozrejme, ak sa autorka rozhodla prerozprávať celosvetovo známy príbeh 1984 z uhla pohľadu Julie, v predlohe síce dôležitej, ale určite nie kľúčovej, musí sa vyrovnať s bonusmi aj nástrahami, aké toto rozhodnutie prináša. Na jednej strane si nemusí robiť ťažkosti s vymýšľaním leitmotívu a sujetu a protagonistov a kontextu, ten má daný, ak však má mať jej práca zmysel aj pre čitateľov, musí jej román priniesť pridanú hodnotu. Hneď na tomto mieste treba poznamenať, že sa to Sandre Newmanovej do veľkej miery podarilo, aj keď miestami sa rozhodnutia autorky pohybujú na vratkej pôde. Je nevýhodou recenzenta, že najpodstatnejšie pasáže, ktoré sú prínosom či slabinou textu, nemôže detailnejšie odprezentovať, lebo by čitateľov pripravil o najväčšie zážitky a záverečné prekvapenie.
Vrchol v polovici románu
Dá sa však povedať, že prvý vrchol Newmanovej románu nastáva počas stretnutia Julie s O´Brienom, kde sa svet AD 1984 podľa Orwella prvýkrát zásadne rozchádza so svetom AD 1984 podľa Newmanovej – a je to na prospech Newmanovej textu, lebo práve tým, že sa odklonila od pôvodiny, dodala postave Julie nečakané konotácie a charakter, aké v pôvodnom texte vôbec nie sú. Spoznávame Juliu tak, ako ju Winston ani čitateľ Orwellovej dystopie vôbec nepoznal, dozvedáme sa o jej detstve aj dospievaní, o tom, ako sa totalita Oceánie podieľala na deformovaní a manipulovaní jeho ženských obyvateliek, spoznávame Juliin rodinný príbeh až po zamestnanie na Ministerstve Pravdy, kde opravuje automaty na tvorbu románov a textov.
Spomínaný vrchol prvej polovice románu však prináša aj isté slabiny – Julia akoby žila do značnej miery v inom režime ako Winston a nedá sa neuvažovať o tom, že je to spôsobené aj tým, že Orwell v 40. rokoch 20. storočia žil v inom svete ako Newmanová v 20. rokoch 21. storočia. A táto odlišná životná východisková pozícia sa do istej miery odrazila aj na tom, aké prvky totalitného režimu sú pre oboch autorov podstatné.
Skutočnosť, že Newmanová písala Orwellov román 1984, len trochu inak, však nútila autorku na väčšine textu pridržiavať sa Winstonovho príbehu – a dokonca občas formou crtlc ctrlv preniesť celé pasáže z pôvodného textu do svojho románu, hoci pozadie či motivácie konania oboch protagonistov sa mohli odlišovať.
Faktom je, že občas bol čitateľ ochudobnený o moment prekvapenia, lebo ak čítal najprv 1984 a potom Juliu (čo odporúčam aj teraz), bolo jasné, že nebude spájať s O´Brienom ani starinárom Charringtonom žiadne nádeje – o to bola Newmanovej úloha zložitejšia, aby neobrala túto líniu o príťažlivosť a našla takú verziu príbehu, ktorá bude zodpovedať Orwellovej pôvodine, ale dôveryhodne ju obohatí aj o Juliin vklad. Toto sa Newmanovej darí viac ako by obdivovateľ Orwellovho románu očakával a plne opodstatňuje zmysel tejto verzie.
Kde končí Orwell
Na škodu veci, Newmanová nekončí svoj príbeh tam, kde ho končí Orwell v 40. rokoch 20. storočia – zlomený Winston Smith miluje Veľkého brata, čím graduje Orwellovo vizionárske presvedčenie, kam sa uberá vtedajšia spoločnosť (a čo si mierou vrchovatou užili obyvatelia ostbloku a Číny a totalitných režimov v druhej polovici 20. storočia).
Newmanová pokračuje v osudoch Julie Worthingovej aj po jej rozchode s Winstonom Smithom a žiada si to naozajstnú ekvilibristiku a trochu toporné znásilňovanie jej príbehu, aby záver románu vyznel podobne depresívne ako u Orwella. Kratšie by bolo zrejme viac, ale ak chcela autorka naznačiť, že ani alternatíva voči Oceánii nie je prechádzka ružovým sadom, možno tento záver románu akceptovať. Napokon, kto by v čase napísania Julie (2023) čakal, že Donald si tak porozumie s Vladimirom?
Róbert Kotian