Axel Munthe: Kniha o živote a smrti (prel. Lenka Cinková, Slovenský spisovateľ 2024)

Kniha overená časom znie ako odporné klišé. Existujú však tituly, pri ktorých sa mu nemožno ani pri najväčšej snahe vyhnúť. Kniha o živote a smrti je legendárna, pritom stále silná a dojímavá. Čas jej vôbec neublížil.

Humanista zo severu

Kniha v prvých slovenských vydaniach (v roku 1948 ešte za autorovho života a ďalšie v 1968.) vošla do povedomia čitateľskej verejnosti pod názvom Kniha o San Michele. Nový preklad vychádza s titulom patetickým, ale je to odpustiteľné – v rozprávaní švédskeho lekára sú obsiahnuté hádam všetky roviny ľudskej existencie. A pátrači po antikvariátoch majú o jednu starosť menej.

Rozprávanie je atraktívnym mixom životopisných spomienok, cestopisných čŕt a esejisticky ladených pasáží so silnými názormi a postojmi. Autorovi nechýba vtip, zmysel pre sebairóniu, pozorovateľský talent a jasné hodnotové ukotvenie na strane úcty k životu vo všetkých podobách vrátane k životu zvierat.

Prečo sa pôvodne na obálke vyskytoval San Michele? Práve pri takto nazývanej kaplnke na ostrove Capri autor sformuloval svoju životnú stratégiu. Ostrov mu učaroval, a tak sa rozhodol tam raz presťahovať. Tomuto plánu Munthe podriadil svoje kariérne i osobné cesty. V zrýchlenom režime a s obdivuhodným nasadením vyštudoval medicínu. Stal sa populárnym lekárom pre cudzincov a ženy z vyšších spoločenských vrstiev v Paríži aj v Ríme. V závere 19. a potom na začiatku 20. storočia sa aktívne a bez ohľadu na riziká zapojil do pomoci obetiam cholery v Neapole aj zemetrasenia v Messine.

V lekárskej praxi nekonvenčný Švéd pravidelne ukazoval zmysel pre filantropiu. Neobával sa netradičných lekárskych postupov. A okrem toho otvorene rozprával o falošných diagnózach rozmaznaných paničiek, na ktorých zarábali bezcharakterní lekári. Pacientky chceli počuť komplikovaný latinský názov svojej vážnej choroby, pritom im na vyliečenie nezriedka stačil pohyb na čerstvom vzduchu, ľahšia strava či harmónia v rodine.

Na strane vzácneho dedičstva i sťahovavých vtákov

V Knihe o živote a smrti nejde predovšetkým o idylku okúzľujúceho ostrova. Čitateľ sa s autorom dostáva do najchudobnejších príbytkov, špinavých parížskych ulíc či nemocničných oddelení pre nemajetných. Ľudské utrpenie mení v priebehu dejín svoju tvár, ale to podstatné – potreba súcitu a praktického humanizmu – zostáva.

Munthemu sa sen naplnil. Po návrate na Capri vlastnými rukami od skorého rána pracoval na obnove starej rímskej vily. V dome postupne vybudoval archeologické múzeum s cennými bronzovými a mramorovými sochami. V testamente ju odkázal nadácii, ktorá ju dodnes spravuje. Kto má cestu okolo, môže aj dnes vidieť na vlastné oči ovocie plodného života švédskeho lekára, spisovateľa a humanistu.

Munthe odmietol predstavu pasívneho prežívania. Rád a rozmanitými spôsobmi vstupoval do vecí tak, aby ich zušľachtil a napravil. Obyvateľov ostrova presvedčil, aby sa vzdali lovu sťahovavých vtákov počas medzizastávky pri jarnom a jesennom prelete z Európy do Afriky a späť. To mohlo byť ešte ťažšie ako naučiť parížske aristokratky pravidelným prechádzkam do prírody…

A smrť? Milosrdný Boh zariadil, že smrť nevidieť. Šťastie nájdeme len v sebe, hľadať ho v druhých je strata času, ktorého je beztak málo. Smútok musíme strpieť sami, ako najlepšie vieme, nie je správne ho prenášať na druhých. Jedného dňa všetci dosiahneme mier, mier bez potupy aj pre porazených, ak sa usilovali, tak ako vedeli.

Kniha o živote a smrti patrí k titulom z kategórie „must read“. Humanizmus schweitzerovského typu je tu pre čitateľa prístupnejší zásluhou krásy, pestrosti, občasnej surreálnosti a zábavnosti rozprávania.

Ľubomír Jaško