Taylor Jenkins Reid: Atmosféra (prel. Zdenka Buntová, Lindeni 2026)
Skutočný mráz hľadajte v ľudských predsudkoch
Vesmír bol dlhé desaťročia definovaný absolútnym tichom a chladom, no tá najmrazivejšia atmosféra paradoxne vládla priamo na Zemi. V čase, keď sa prestíž merala hodnosťami na uniforme a spoločenský kódex diktoval hranice možností, bola ambícia ženy dotknúť sa hviezd vnímaná ako rozmar, nie ako skutočný sen. Ak chce teleso opustiť zemský povrch, musí prekonať obrovský odpor. V románe Atmosféra od americkej spisovateľky Taylor Jenkins Reidovej sú však tým najťažším odporom zaryté názory spoločnosti.
Autorka nás prenáša do sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, keď ľudstvo očami hľadelo na hviezdy, no mentálne ostávalo uväznené hlboko v predsudkoch. Ukazuje nám, že len čo raz prekročíte hranicu stratosféry, zistíte, že vesmír nemá hranice. Tie si so sebou nesieme len my sami vo svojich hlavách.
Svet skrytý pred zrakom NASA
Hlavná hrdinka Joan Goodwinová nikdy nepatrila k ženám, ktoré by sa uspokojili s tradičnou rolou. Keď NASA koncom sedemdesiatych rokov prelomí stereotypy a vyhlási nábor pre vedkyne, Joan okamžite reaguje. Vstupuje do maskulinného sveta, kde sa každé zaváhanie trestá vyradením. Reidová reflektuje obdobie, keď astronauti ako John Glenn prítomnosť žien v kozme odmietali a označovali ju za narušenie „spoločenského poriadku“.
Joan úspešne prechádza výcvikom v Skupine 8. Práve tam spoznáva leteckú inžinierku a talentovanú pilotku Vanessu. Ich vzťah sa postupne mení na niečo viac, keď sa obidve neubránia citom a vyznajú si lásku. Svet však odmieta akceptovať inakosť. Homosexualita je v tom čase neprípustná, obzvlášť v NASA, ktorá slúži ako výkladná skriňa Ameriky. Joan a Vanessa sú preto nútené vybudovať si vlastný mikrovesmír. Svet vnútri sveta, skrytý pred zrakmi blízkych a kolegov.
Hore hľadala hviezdy, dole našla domov
Hlavným motívom knihy je Joanina vnútorná premena. Keď sa po rokoch úsilia konečne dostane na obežnú dráhu, prichádza nečakané vytriezvenie. Uvedomí si, že jej skutočné miesto nie je hore medzi hviezdami, ale dole na Zemi. Nový zmysel života nachádza v momente, keď si vezme do starostlivosti neter Frances a vytvorí s ňou skutočný domov. Joan opúšťa kokpit a prijíma pozíciu CAPCOMa. Stáva sa tak jedinou osobou v riadiacom centre, ktorá smie zo Zeme komunikovať s posádkou vo vesmíre.
Táto pozícia sa však mení na nočnú moru. Po výbuchu raketoplánu zostáva na palube poškodeného stroja len málo času. Vanessa zrazu čelí náročnému rozhodnutiu, keď zistí, že dvere modulu sú zdeformované a nedajú sa bezpečne zatvoriť. Jej zranení priatelia potrebujú okamžitú lekársku pomoc, no riskovať návrat cez atmosféru so zle tesniacou loďou znamená, že môžu v sekunde zhorieť. Podarí sa Vanesse zvládnuť riskantný návrat na Zem a tým zachrániť seba a svojich priateľov?
Taylor Jenkins Reidová píše prirodzene a pútavo. Aj keď sa dej odohráva v prostredí NASA, nečakajte žiadny nudný sci-fi žargón. Autorka obsah sústreďuje na emócie, vnútorné prežívanie postáv a vzťahy medzi nimi. Využíva nelineárne rozprávanie, keď už od prvých strán vieme, že prichádza tragédia, no k osudom postáv sa prepracovávame postupne. Práve vďaka tomu čitateľ prežíva ich hroziaci koniec o niečo intenzívnejšie.
Svet bez čiar ačierno-bielych právd
Niekedy musíme vyletieť stovky kilometrov nad zemský povrch a nechať za sebou celú planétu, aby sme pochopili, kam naozaj patríme a čo má pre nás skutočnú hodnotu. Reidová ukazuje, aké absurdné je budovať hranice vo svete, ktorý zhora vyzerá ako jedna krehká guľa bez čiar.
Atmosféra nie je príbeh s čierno-bielym vnímaním sveta. Postavy robia chyby, majú strach, taja svoju identitu v komplikovanom svete plnom často bolestivých kompromisov. Reálny život predsa nie je rozprávka a vesmír nikomu neodpúšťa. Kto namiesto chladného sci-fi príbehu hľadá drámu o silných ženách, ktoré si museli vybojovať vlastné sny, je tu správne.
Thea Opálková
Taylor Jenkins Reid: Atmosféra (prel. Zdenka Buntová, Lindeni 2026)