Leporelo o živote vo vojne
Andrej Bán vo svojej najnovšej fotografickej knihe Ukrajinské leporelo predstavuje niečo, čo je rovnako nezastaviteľné ako ukrajinská vôľa nepodľahnúť agresorovi – každodenný život.
Bez nánosu sentimentu
Kniha Andreja Bána je presne taká, ako by ste očakávali, akurát možno o čosi silnejšia.
Hoci rôzni vojnoví reportéri skúšali rôzne prístupy, aj táto kniha jasne dokazuje, že ak o vojne píšete stroho, stručne a jasne, efekt vášho textu je silnejší, než keď si zvolíte iný prístup. Veď už v rozprávkach sa zvykne opakovať, že pravda nepotrebuje ani veľa slov, ani žiadne ozdoby. A zároveň netreba zabúdať, že napriek reportážnym textom, ktoré v knihe nájdeme, Ukrajinské leporelo je v prvom rade fotografická kniha. A tentoraz nafotená výlučne na smartfón.
Bežný život
Azda najvýznamnejší a najskúsenejší slovenský vojnový reportér vo svojej knihe Ukrajinské leporelo predstavuje čitateľom zábery, ktoré zozbieral v susednej krajine od vypuknutia vojny. Niektoré z nich možno zaskočia svojou „normálnosťou“, pretože zobrazujú ľudí či krajinu „akoby sa nič nedialo“. Nie je to klam, a ani to nebolo Bánovým cieľom. Fotky, ako napríklad tá, na ktorej dve ženy na terase popíjajú drinky, alebo tá, kde sa iné dve ženy slnia pri mori, na prvý pohľad môžu pôsobiť buď ako omyl, alebo ako zámerná provokácia. Samozrejme, na druhý pohľad je jasné, že to nie je ani jedno, ani druhé. Bán vybral do svojej knihy aj takéto fotky, ktoré niekedy môžu čitateľa zasiahnuť paradoxne viac ako rehabilitujúci vojak s amputovanou končatinou.
Život v objatí smrti
Všetky stránky v knihe spája ako neviditeľné lepidlo prítomnosť smrti, bez ohľadu na to, či na fotkách vidíme vojakov po zraneniach, zranených alebo ľudí bez zjavného vzťahu k vojne. Aj to je však len zdanie. Pretože bez ohľadu na to, na akú fotku sa pozeráme, vojna na nej je. Aj keď ju nevidíme, alebo vidieť nechceme. Muži, ženy, deti, zvieratá, rastliny, domy, cesty… tí všetci a to všetko je ňou zasiahnuté, bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme, ako to popierame, alebo ako sa na to snažíme nemyslieť. Vojna v našich životoch bola vytláčaná nielen geograficky, ale aj psychologicky, tak ďaleko a tak úpenlivo, ako sme schopní vytláčať už len smrť.
A čo deti?
Ak vám napadne, či sa majú kde hrať, tak podľa tejto knihy to vyzerá, že áno. Opäť len na prvý pohľad. Druhým pohľadom zasiahne čitateľa realita silnejšie. Chlapec v kartónovej škatuli, iný chlapec v rozstrieľanom aute… Aj deti pokračujú vo svojich každodenných životoch, napriek vojne všade navôkol.
Leporelo
Kniha má lákavý vizuál a nezvyčajný formát, pričom pevný kriedový papier a väzba môžu svojím spôsobom evokovať leporelo. Ukrajinské leporelo však nie je ani skladacia knižka, ani úplne pre deti – je to kniha fotiek, ktoré potrebuje vidieť každý v našej krajine – nielen tých 34 percent, ktoré veria, že vojnu na Ukrajine vyprovokoval Západ, ani tých 17 percent, ktoré veria, že vinníkmi sú Ukrajinci samotní. Mali by si ju prečítať naozaj všetci, práve preto, že to nie je leporelo.
Mara Stanková