Vanda Rozenbergová: V ľavej ruke smrť, v pravej cigareta (Slovart 2026)
Kronika vopred neohláseného života
Novinka Vandy Rozenbergovej V ľavej ruke smrť, v pravej cigareta akoby nás vťahovala do buendíovského sveta, z ktorého nás vráti k Pichandovcom, a skončí zhruba takmer tam, kde sme my. V časopriestore, kde niekedy slová nestačia opisovať realitu.
Žena a muž
Hoci názov knihy odkazuje na postavu Valentíny, upriamenie či skôr neupriamenie pozornosti na jednu hlavnú postavu je to, čo robí z tejto ságy zaujímavý text aj z formálneho hľadiska. Príbeh sám osebe je bohatý, rozkošatený, čitateľky a čitateľov poľahky vtiahne – ale spôsob, akým ho Rozenbergová podáva, knihu posúva z „bežne čítavej“ o stupeň vyššie. Valentína knihu tmelí, je v nej stále prítomná – aj keď sa napríklad obávame o životné rozhodnutia jej dcéry, stále máme v mysli Valentínu, jej rady, výchovu, prístup. Na druhej strane však treba poznamenať, že veľké zmeny v životoch postáv sa dejú na základe činov a rozhodnutí mužov, ženy na ne reagujú a „prežívajú“ ich, čo je v knihe takisto veľmi dôležité.
Latinská Amerika
Táto próza nie je klasickou vysťahovalecko-prisťahovaleckou ságou, pretože život samotný je dôležitejší ako zmeny krajín. Pochopiteľne, skúsenosť života – a špeciálne detstva v Buenos Aires – je tým, čo legitimuje názory a činy Valentíny aj neskôr na Slovensku. A podčiarkuje výnimočnosť jej povahy. Objímanie, bozkávanie, pohyb, otvorenosť, ľahostajnosť či prostorekosť… to všetko umožňuje Valentíne dominovať v životoch jej blízkych i ostatných vo svete, kde „každý si fučal do vlastnej zovretej päste, prijal ruku, potľapkanie, ale objímať sa, to akoby vám sňali korunu z hlavy a hodili ju do potoka“.
Slovenské Slovensko
Návrat na Slovensko a následný život v tejto krajine predstavuje v knihe dôležitý bod – azda najdôležitejší. Je to zaujímavý motív aj preto, že návrat do domoviny nebýva v literatúre tak často opisovaný ako jej opustenie a náročné začlenenie sa do nového, neznámeho. Tu sa stretávame nielen s prevrátením tohto motívu, ale aj s jeho zdvojením – návrat do rodnej krajiny, ktorá je Valentíne po detstve prežitom v Latinskej Amerike cudzejšia ako cudzina, je tak ešte zložitejší. Pre čitateľky a čitateľov je to však vďaka spôsobu, ktorý si Rozenbergová zvolila, o dosť zaujímavejšie. Autorka nám ponúka možnosť nazrieť aj na seba očami, ktoré nie sú ani cudzie, ani naše.
Život a smrť
Okrem lásky, ktorá v knihe nie vždy napĺňa to, čo si pod ňou romantické duše predstavujú, je samozrejmosťou života Rozenbergovej postáv smrť. Valentína však prežíva a zostáva s vnukmi, s ktorými čelí spoločensko-politickým zmenám s prístupom sebe vlastným. Všetky straty ju formujú, či skôr lepšie povedané, deformujú. A zase ide o protirečivý, protichodný pohyb – na jednej strane sa utvrdzuje viac v bytí samou sebou, na druhej strane sa niekde predsa len musí ohladiť, ošúchať, ako kameň v rieke.
Tu a tam
Nedá sa povedať, že kniha V ľavej ruke smrť, v pravej cigareta je ságou v pravom zmysle slova, ale určite rôzne práve rodinné romány pripomína zo všetkého najviac. Naproti všetkým takýmto dielam, ktoré nám pri čítaní prídu na um, je Rozenbergovej novinka nutne fragmentárnejšia a založená na časových skokoch – tie sú potrebné, aby sa jej podarilo opísať „všetko“, čo Valentína zažila. Často s humorom, zväčša ide skôr o suchý humor, ktorý opakovane pripomína Valentínin nadhľad. Lebo je to práve jej nadhľad (spoločne s cigaretou), čo ju drží pri tom, čo zvykneme nazývať životom.
Mara Stanková
Vanda Rozenbergová: V ľavej ruke smrť, v pravej cigareta (Slovart 2026)