Ako sa nerozísť s blízkymi v čase hoaxov
Vladimír Šnídl v knihe Porazme hoaxy! Ako sa rozprávať s blízkymi o dezinformáciách nepíše manuál na presviedčanie ani ideologickú príručku. Ako novinár a reportér Denníka N, ktorý sa svetu dezinformácií, konšpiračných naratívov a extrémistických online komunít venuje profesionálne od roku 2016, však ponúka niečo iné: triezvu, skúsenosťou podloženú reflexiu toho, prečo sa ľudia uzatvárajú do alternatívnych výkladov reality a čo s tým možno, a čo už nemožno robiť.
Prečo fakty tak často zlyhávajú?
Kniha vznikla z konkrétnych otázok, ktoré autor dostával najmä počas pandémie a po vypuknutí vojny na Ukrajine. Čitatelia a čitateľky sa ho opakovane pýtali, ako hovoriť s blízkymi, ktorí spochybňujú existenciu vírusu, odmietajú očkovanie alebo obhajujú autoritárske režimy. Šnídl tieto otázky neodmieta ani nezľahčuje. Práve naopak, berie ich ako symptóm hlbšieho problému – rozpadu spoločného informačného rámca, v ktorom sa ešte dokážeme dohodnúť na základných faktoch.
Autor vychádza z dlhoročného pobytu v online prostredí, kde sa dezinformácie nielen šíria, ale aj systematicky upevňujú. Roky strávené v kotlebovských, proruských či antivaxerských skupinách mu umožnili pochopiť ich vnútornú logiku a spôsob, akým pracujú so strachom, pocitom ohrozenia, krivdy a nedôvery voči „oficiálnym“ médiám a inštitúciám. Šnídl však tieto komunity nepopisuje ako jednoliaty blok ani ako karikatúru. Ukazuje ich vnútornú rôznorodosť a zdôrazňuje, že rovnakým dezinformačným presvedčeniam môžu predchádzať veľmi odlišné osobné skúsenosti a motivácie.
Jednou z kľúčových otázok knihy je, prečo fakty tak často zlyhávajú. Autor sa opiera o poznatky psychológie, behaviorálnych vied a výskumu kritického myslenia, aby vysvetlil, prečo ľudia odmietajú informácie, ktoré narúšajú ich presvedčenie. Nejde pritom o nedostatok rozumu, ale o prirodzené obranné mechanizmy, a to potrebu zachovať si pocit identity, kontroly a zmysluplného vysvetlenia sveta. Dezinformácie v tomto kontexte teda fungujú ako emocionálne uspokojivé príbehy.
Empatia, trpezlivosť a ochota viesť dialóg
Osobitnú pozornosť Šnídl venuje samotnému dialógu. Ukazuje, že konflikty okolo hoaxov sa len zriedka odohrávajú na úrovni argumentov, omnoho častejšie ide o stret emócií, pocitu poníženia či neuznania. Kniha preto kladie dôraz na schopnosť počúvať, klásť otázky a pomenúvať emócie skôr než okamžite vyvracať tvrdenia. Neponúka jednoduché komunikačné triky, ale realistický pohľad na to, čo môže viesť k postupnému uvoľneniu napätia, a čo ho naopak nevyhnutne zvyšuje.
Dôležitou súčasťou knihy je aj práca s hranicami. Autor otvorene priznáva, že nie každý rozhovor má riešenie a nie každé presvedčenie sa dá zmeniť. Porazme hoaxy tak nie je návodom na „opravu“ druhých, ale skôr sprievodcom, ako sa v polarizovanom prostredí nestratiť sám sebe a nenechať sa pohltiť permanentným konfliktom. V tomto zmysle kniha osloví aj tých, ktorí cítia vyčerpanie z neustálych sporov v rodine, medzi priateľmi či na sociálnych sieťach.
Šnídlova kniha zároveň funguje ako presná sonda do súčasnej spoločenskej atmosféry. Ukazuje, ako úzko sú dezinformácie prepojené s pocitom vylúčenia, stratou dôvery v médiá a inštitúcie a s narušenými komunikačnými mostmi medzi rôznymi skupinami spoločnosti. Bez moralizovania naznačuje, že boj proti hoaxom nie je len otázkou mediálnej gramotnosti, ale aj empatie, trpezlivosti a ochoty viesť dialóg.
Porazme hoaxy je kniha pre tých, ktorí odmietajú rýchle nálepky a jednoduché verdikty. Neponúka pohodlné riešenia ani ilúziu rýchleho víťazstva, ale nástroje na orientáciu v rozhovoroch, ktoré dnes vedie takmer každý z nás. V čase, keď rozdielne interpretácie reality vedú k prerušeniu vzťahov, ide o triezvu a potrebnú výzvu k dialógu, aj keď je pomalý, náročný a bez záruky úspechu.
Alexandra Jurišová