Katarína Vargová: Severné more (Lindeni 2024)
Katarínu Vargovú môžu čitatelia poznať ako autorku debutovej zbierky poviedok Šura, ktoré sú inšpirované jej vlastným životom. Jej druhé dielo, kniha Severné more je už románom, v ktorom sa venuje problematike vzťahov, ale aj otázke hľadania a nachádzania si miesta vo svete.
Anna zo dňa na deň spontánne odchádza zo Slovenska do Británie, kde sa ubytuje u mlčanlivého samotára, rybára Sketcha. Zamestná sa ako čašníčka, prežíva zo dňa na deň a pretĺka sa životom bez finančnej stability. Nečakaný príchod novej spolubývajúcej, výstrednej fotografky Sabriny zamieša karty vo vzťahoch a ponúkne Anne iný pohľad na jej predchádzajúcu známosť. Keď sa po čase neplánovane vracia na Slovensko na svadbu svojho brata, je nútená začať čeliť veciam, pred ktorými sa jej dovtedy podarilo utekať.
„Znova ma začali trápiť nočné mory. Zaspím pokojne, ale budím sa spotená, s krikom alebo s plačom. V snoch som často v Bratislave, rutinne opakujem rôzne činnosti a mám sklený pohľad, väčšinou sa na seba pozerám z výšky. V snoch sa objavuješ aj ty. Držíš mi hlavu pod hladinou vody, plávajú popri mne Sketchove mŕtve ryby a ja nemôžem dýchať.“
Originálny štýl
Príbeh je písaný netradičným štýlom vo forme kratších a dlhších statí, v ktorých sa strieda prítomnosť so zábleskmi z minulosti. Úvodzovky úplne absentujú, dialógov je minimálne a prevažne ide o rozprávanie. To pôsobí, akoby autorka dávala jednotlivé myšlienky na papier tak, ako sa jej postupne rodili v hlave. Hoci to miestami môže pôsobiť trochu nesúrodo, netreba sa obávať. Rýchlo si na tento štýl zvyknete a potom sa už kniha číta sama.
Keďže ide o útlu jednohubku, je dosť pravdepodobné, že k postavám si čitateľ nestihne vybudovať bližší a osobnejší vzťah. Domnievam sa však, že to ani nebol autorkin primárny zámer. Rozoberá a ukazuje vzťahy z rôznych uhlov pohľadu, a to tak rodinné, partnerské, tie zdravé, ako aj toxické. Robí to s prirodzenou otvorenosťou, občasnou surovosťou a bez príkras. „Žiarlivosť, to je srdce. Prudko sa ti rozbúši, nepravidelne, občas vynechá úder. Stúpne ti krvný tlak, akoby si jedol priveľa červeného mäsa a pil do toho alkohol, zvýši sa ti kortizol, stres ťa prestúpi. Keď žiarliš, neješ, nemáš apetít. Nespíš, melatonín nepomáha. Cítiš bezprostredné ohrozenie druhou osobou. Ako ja. Moja žiarlivosť je nekonečná.“
Cesta za spoznaním samého seba
Severné more sa neobmedzuje len na jednu oblasť, ale dotýka sa viacerých dôležitých otázok. Otvára tému spoznávania samého seba na pozadí rôznych životných situácií. „Severné more je dnes pokojné, až nezvyčajne, hladina sa pohojdáva pod slabým vetrom, vlny v nedohľadne. Iba v diaľke vidím, ako nebo tmavne, bude búrka. Raz sa vrátim, ale neviem kam.“
Prostredníctvom príbehu mladej ženy autorka ukazuje, ako to môže vyzerať, keď podporu najbližšej rodiny nahrádzajú predsudky a prvoplánové odsudzovanie. Dotýka sa aj psychického násilia, ktoré je v spoločnosti do veľkej miery stále tabuizovanou témou z dôvodu obáv o spochybňovanie okolím. Napokon vás autorka autenticky zavedie do školského prostredia, poukáže na šikanu či rôznorodosť žiakov, ktorá nemá byť dôvodom na vytváranie odlišných podmienok. Hoci má kniha príliš málo strán na to, aby išla úplne vo všetkom do hĺbky, neubralo jej to na pútavosti a originalite.
Denisa Patáková