LiouCch´-Sin: Problém troch telies (prel. Jana Seichertová, Ikar 2025)
Aspoň nejaká budúcnosť
Čo ak sa časť ľudí rozhodne v mene lepších zajtrajškov a ukončenia nášho utrpenia venovať našu planétu mimozemšťanom?
Vedecká fantastika nás naučila, že tí cudzí, druhí, iní, tí mimozemšťania sú zlí. Ale zároveň sa nás snaží presvedčiť, že my ľudia, mierumilovné ovečky, sa budeme pokúšať akýmikoľvek najmodernejšími zbraňami či aspoň kyjakmi tých „cudzích“ vyhnať.
A ak to nepôjde?
Problém troch telies čínskeho autora Liou Cch´-Sina je jedno z najlepších dystopických či katastrofických sci-fi diel 21. storočia. Plné vedy aj nenávisti k nej, medzigalaktickej manipulácie, virtuálnej reality, technológií, ale aj ľudskej slabosti, chaosu a túžby po moci. Alebo aspoň túžby nezomrieť. Len otázne je, či nezomrieť a žiť s hrdo vztýčenou hlavou, alebo žiť aj za cenu ponižujúceho prisluhovania. Oplatí sa ešte vzdorovať?
Mimozemskí Trisolarčania prosto našu Zem chcú, lebo im pripadá lepšia ako ich chaotická sústava, ktorú výrazne ovplyvňujú tri nevypočítateľné telesá. Náš usporiadaný a predvídateľný svet ich láka ako svet, v ktorom je vlastne tak dobre. A čo my ľudia, podvolíme sa, vzdáme sa, privítame novú moc, ako sme to zvykli robiť s každou mocou? Alebo ich priam pozveme, nech nás vyliečia z našej pýchy, nadradenosti nad ostatným životom, lásky k moci či zaslepenosti bohatstvom?
Ale poďme od počiatku.
Veda a ešte ďalej
Aj keď počas čínskej kultúrnej revolúcie chceli revolučné gardy prerobiť každého podozrivého intelektuála a vedca na robotníka či revolučného poľnohospodára, nakoniec zistili, že by bolo fajn tú vedu využiť aspoň na boj s nepriateľom. A tak sa pokúsili postaviť obrovskú parabolu v nehostinnej vnútornej Číne, ktorá mala sledovať nepriateľské satelity. Teda nielen sledovať, ale ich aj prípadne sofistikovane ničiť.
Prešlo pár desaťročí, ocitli sme sa v novej ére a prominentní vedci, ktorí pracujú v najšpičkovejších odboroch súčasnej čínskej vedy, odrazu umierajú za podivných okolností, páchajú samovraždy, ktoré akoby nemali vysvetlenia. Vyšetrovateľovi sa zdá, že to nie je normálne, aby dobre zarábajúce kapacity venujúce sa špičkovej vede odrazu nechceli žiť. Je za tým podivné tajné spoločenstvo?
Text románu – plný náročných poznatkov z astrofyziky, teórie pravdepodobnosti, nanotechnológií, kognitívnych vied a ďalších vedeckých odborov i teoretických špekulatívnych filozofií sa postupne začína prelínať s absurdnou počítačovou hrou, ktorá simuluje zvláštny chaotický vesmír. Alebo to nie je počítačová hra, ale čosi ako rekapitulácie našich dejín očami inej civilizácie? Či nebodaj príprava na príchod mimozemšťanov? Pridáte sa?
Ľudské zlyhania
Problém troch telies nie je obyčajný sci-fi príbeh typu vojnovej sci-fi. Je to hlboká psychologická sonda do ľudského správania sa v extrémnych situáciách. Či už je to čínska „kultúrna“ revolúcia, alebo samovraždy vedcov, alebo pohľad do zákulisia a mechanizmov moci. A, áno, niekedy to vyzerá, že tento náš svet ovládajú nejaké tajomné sily pripomínajúce iluminátov. Akurát že sa oslovujú slovami pán generál či súdruh prezident a máme ich pred očami.
Hoci kniha pôvodne vyšla už v roku 2006, na niekoľkých miestach až zamrazí, keď vedci či vojaci medzi sebou diskutujú o tom, že treba vysoko podkopať dôveryhodnosť vedy, aby sa lepšie manipulovalo s ľudstvom, alebo že by bolo fajn vytvoriť proti ekologickým aktivitám upozorňujúcim na klimatickú zmenu spochybňujúce hlasy, aby ľudia prestali byť ostražití.
Zdá sa, že aj jedno, aj druhé už nie je len plánom šialencov v knihe, ale realita. Podobne ako spochybňovanie vedy či klimatických zmien sa postupne ukazujú aj ďalšie možné ľudské zlyhania. Nespolupráca, vojnové konflikty, nerovnomerná distribúcia bohatstva – to všetko buble v pozadí príbehu. A do popredia sa postupne dostáva organizácia nie nepodobná sekte, ktorej cieľom nie je ovládnuť svet, ale prísť do kontaktu s novou, mimozemskou entitou.
Znamená prežiť aj kolaborovať?
Sci-fi a Čína
Problém troch telies po svojom preklade do angličtiny získal prestížne sci-fi ocenenie Hugo a Liou Cch´-Sin sa tak stal prvým čínskym nositeľom tejto ceny. Sám autor bol prekvapený záujmom inej než čínskej verejnosti. V jednom interview pre anglický The Guardian prezradil, že vyrastal na tajných prekladoch a sám študoval elektrotechniku a dlhé roky v elektrárni pracoval, aby sa popri práci mohol venovať písaniu. Až postupne s uvoľňovaním pomerov sa do čínštiny dostávala literárna sci-fi klasika. V Číne podľa slov autora „sa dokonca viedli diskusie o tom, či by sci-fi mala patriť do oblasti vedy, alebo literatúry“. Čínska sci-fi v prvopočiatkoch popularizovala najnovšie vedecké poznanie, ale postupne sa rozšírila o témy, ktoré sú typické pre svetovú sci-fi: dystopické ohrozenie planéty, mimozemšťania, vesmírne lety a morálne dilemy.
Zároveň sa však Čína (a objavuje sa to práve aj v Probléme troch telies) stále vyrovnáva s neslávnou nedávnou minulosťou kultúrnej revolúcie alebo s obrovskými rozdielmi medzi centrom a perifériou. „Súčasná Čína je komplexná spoločnosť v procese transformácie. Technologické a sociálne zmeny, ktorými západné spoločnosti prechádzali stáročia, v Číne zažili len dve generácie,“ hovorí. „Úzkosť z vychýlenia sa z rovnováhy, z príliš rýchlo sa vyvíjajúceho sa sveta, je citeľná všade. Zatiaľ čo podnikatelia, výskumníci a megakorporácie v Pekingu a Šanghaji posúvajú hranice pokročilých technológií tempom, ktoré niekedy ďaleko predbehne Západ, len niekoľko stoviek kilometrov ďalej deti, ktoré vo vidieckych dedinách nechali rodičia, ktorí odišli do veľkých miest hľadať nízko platené zamestnanie, vyrastajú na holých betónových podlahách bez hračiek, bez kníh, bez základnej výživy, dokonca aj bez podpory rozpadajúcich sa tradičných rozšírených rodín a ľudových presvedčení.“
Ak sa pozrieme na Problém troch telies touto optikou, odrazu to nie je svet prichádzajúcich mimozemšťanov, ale svet príliš rýchlych technológií, ktorý dekonštruuje náš tradičný svet, rozkladá ho a snaží sa ovládnuť ľudstvo využívajúc tak technologickú prevahu. Počítačová gramotnosť a naša fascinácia virtuálnym svetom sú mocné až do takej miery, že nám, bežným ľuďom a používateľom už dnes technológie môžu spôsobovať rozkoš a radosť, avšak ich fungovaniu (a spôsobu ovládania) už vlastne nerozumieme.
Napĺňa sa tak motív boja s vedou – tých najlepších si uchmatnime a pomocou nich ovládnime nový svet.
Zvíťazíme? Prehráme?
Nie každý je schopný a ochotný prijať správne a morálne rozhodnutie. A niekedy vlastne ani nie je jasné, ktoré rozhodnutie je to správne a morálne. Virtuálna hra a tajné spoločenstvo združujúce najlepšie mozgy sveta je vlastne čosi ako náborové stredisko na pomoc mimozemským Trisolarčanom, aby sa im ľahšie kolonizovala Zem. Vesmírna vojna sa začína, ale zdá sa, že mimozemská invázia vie, že najdôležitejšie je zničiť ľudské mozgy. Akoby sme počuli politikov.
Na záver dve poznámky – možno ste narazili na seriál Problém troch telies na Netflixe. Je vizuálne pútavý, ale prirodzene zjednodušujúci, takže kniha dáva viac – zážitkov aj morálnych otázok. A druhá poznámka – Problém troch telies má dve ďalšie pokračovania, takže zostáva len netrpezlivo čakať. Hádam to svet – a my s ním – vydrží.
Martin Kasarda
LiouCch´-Sin: Problém troch telies (prel. Jana Seichertová, Ikar 2025)