Pani Veštba je v poradí tretím románom oceňovanej spisovateľky, poetky, kritičky a feministickej aktivistky Margaret Atwoodovej. Literárni kritici ho označili za kľúčový v oblasti literatúry o schizofrénii. Hlavná hrdinka totiž prechádza osobnostnou krízou, má dve identity. Ako Joan Fosterová je manželkou čudáckeho ľavicového aktivistu Arthura a pod pseudonymom Luisa K. Delacourtová, ktorý si zvolila na počesť svojej tety Lou, jedinej osoby, ktorej na nej kedy naozaj záležalo, tajne píše brakové romantické horory v štýle kostýmovej gotiky. Vychádza tak v ústrety ženám, ktoré sú rovnako ako ona uväznené v nenaplnených životoch. Svoje písanie pred okolím úzkostlivo tají. „Momentálne je to jediný spôsob, ako si dokážem zarobiť na živobytie. Ako hovoria prostitútky, prečo by som dočerta mala byť čašníčkou?“

V knihách kladie dôraz na oblečenie, nikdy však detailne neopisuje črty hrdiniek. Ich tváre sú akoby sadrovou hmotou, ktorú si môžu čitateľky pretvoriť podľa seba a nechať sa pohltiť príbehmi, do ktorých manželia nemajú prístup. Atwoodová si pre Luisu vymyslela vlastný subžáner gotiky. Úryvky z jedného Luisinho románu sú dokonca súčasťou knihy. Je o panstve, na ktorom sa nachádza tajomný labyrint, v ktorom miznú ženy. Aj sama Joan túži zmiznúť. Musí prejsť vlastným labyrintom, aby sa znovuzrodila.

Tak ako rozprávačka, aj Margaret Atwoodová má svojím spôsobom dve literárne identity. V tej prvej si vybudovala serióznu autorskú reputáciu, v druhej experimentuje, zabáva sa a paroduje. Pani Veštba je feministicky orientovaná fikcia, ktorá si svojsky uťahuje aj sama zo seba.

Dvojaký život všetkých hrdinov

Na začiatku sa dozvedáme, že Joan v obave pred odhalením utajovanej minulosti utiekla od manžela, nafingovala vlastnú smrť a začína rozprávať svoj životný príbeh. Jej detstvo nebolo ľahké. Dospievajúce dievča trestalo zatrpknutú matku tým, že sa prejedalo. Otca poriadne nepoznala, hoci žili pod jednou strechou. To, čo sa dozvedáme o Joaninom dospievaní, je dojemné a osvetľuje jej neskoršie zúfalé činy. Extrémna obezita, ktorej sa úspešne zbavila, ju prenasleduje celý život. Už nikdy sa v zrkadle neuvidí štíhla, minulosť je tabu, vymýšľa si novú. Veľmi skoro opúšťa rodičovský dom a hľadá šťastie vo vzťahoch s mužmi. Ako sa ukáže, za veľa nestáli. Namiesto toho, aby napĺňali jej fantázie, napĺňa ona tie ich. Raz je ideálnou milenkou, neskôr avantgardným rozptýlením bizarného umelca či politicky angažovanou manželkou.

Všetky postavy v románe vedú dvojaký život. Pod maskami, ktoré ukazujú na verejnosti, sa viac či menej úspešne snažia skrývať pravú tvár. Joan k sebe neustále priťahuje podobné typy. Začalo sa to už v detstve, keď došlo k stretnutiu s neznámym dospelým mužom.

„Bol ten muž, čo ma rozviazal, záchranca alebo lotor? A ešte mätúcejšia predstava: je možné, aby ten istý človek bol zároveň jedno aj druhé?“

Do manželstva vstúpila s klamstvami a tak jej neostáva iné, iba žiť uväznená vo fikcii, rovnako ako hrdinky jej románov. Atwoodová necháva Joan veriť, že správna minulosť (hoci vymyslená) musí viesť k príjemnejšej budúcnosti. Žena sa však presviedča o opaku, neustále uniká sama pred sebou. Platí, že útek si vyžaduje ďalší útek.

Humor, satira, feminizmus

Atwoodová nielenže paroduje červenú knižnicu, ale v prvom rade sa prostredníctvom svojho románu zamýšľa nad tým, či sme schopní uniknúť svojej minulosti a sebe samému. Takisto demonštruje, akú silu má fantázia. Kde sa končí Luisina fikcia a kde sa začína Joanin život? V knihe nechýba humor, irónia a feministické vsuvky, ktoré sú často zironizované. Košatý román Pani Veštba vás pohltí i pobaví a určite si vychutnáte pisateľské majstrovstvo najvýznamnejšej a najznámejšej kanadskej spisovateľky v preklade Jany Juráňovej.

Ivana Zacharová

Margaret Atwood: Pani Veštba (prel. Jana Juráňová, Slovart 2023)