Barbara Kingsolver: Demon Copperhead (prel. Mária Koscelníková, Motýľ 2024)
Tá nenablýskaná tvár Ameriky
Chcete pochopiť Ameriku? Nepozerajte sa na rozžiarené ulice New Yorku, biznis Sillicon Valley, vojenskú politiku Washingtonu. Nenechajte sa oslepiť trblietavou gýčovitosťou kasín v Las Vegas, či bohémskym západným pobrežím. Vyberte sa do skrachovaných baníckych miest, medzi tabakové listy, stáda pasúceho sa dobytka, do motelov a spustnutých benzínových staníc, na predmestia, medzi feťákov, alkoholikov a milovníkov amerického futbalu.
Kniha Barbary Kingsolver DemonCopperhead pripomína skôr drsný vidiecky country rock v zapľuvaných krčmách než pozlátko amerického popu. Je to hot-dog, v ktorom je skryté bohviečo, lacný bourbon, štetky a divoká streľba. Je to kniha o deťoch, ktorým škola nevonia, rodičoch, ktorí už rezignovali. Kniha o stratenom zmysle života, do ktorého sú vypustené len tak náhodou splodené nové generácie.
Nie náhodou si román Demon Copperhead odniesol v roku 2023 Pulitzerovu cenu. Realistický pohľad do vnútra sociálnej spodiny súčasnej americkej spoločnosti pripomína sociologickú sondu, akej boli schopní napríklad John Steinbeck či Upton Sinclair. A napriek tejto depresívnej nálade je to kniha plná drsného humoru, nadhľadu a trochu aj optimizmu.
Ryšavá hlava
Príbeh sa začína nie veľmi gustióznym pôrodom v kúpeľni v prívese v bohom zabudnutom mestečku pod Apalačskými horami uprostred kedysi baníckej Virgínie. Matka má ledva 18, je „závisláčka“, otec leží pochovaný kdesi v Údolí smrti. Ryšavý miešanec indiánskych predkov a chudobných bielych baníckych rodín, vyvrhnutý do sveta, v ktorom dobre už bolo. Vraj. Malý Demon je v prvých rokoch striedavo u matky (ak sa práve nelieči), u susedov, v štátnej sociálnej starostlivosti, v pestúnskych rodinách, ktoré si ho berú, lebo za to majú zaplatené.
Chudoba nie je výsledok špeciálnej rodinnej situácie. Zo dňa na deň tak žije celé okolité spoločenstvo. Sociálne pracovníčky sa starajú, aby deti aspoň prežili, rodičia, ak nie sú práve v base, tak sú na ceste z nej alebo tam.
Drsný život plný násilia, šikanovania, vykresľuje hlavný hrdina a zároveň rozprávač Demon s britkou iróniou, neľútostne ukazujúc tú odvrátenú stranu vysnívanej Ameriky. Demon obdivuje superhrdinov, baví ho kresliť si, avšak ako sociálny prípad je v pestúnskych rodinách využívaný na tie najpodradnejšie domáce práce, neraz doslova kŕmený odpadkami.
Postupne sledujeme jeho dospievanie, keď sa riadením osudu ocitne aj v rodine s o čosi lepším sociálnym zázemím. Jeho talent kresliť sa ukáže ako potenciálne zaujímavý, ale v ňom samom neustále vŕta červík nedôvery, opovrhovania pravidlami, spoločnosťou a aj ním samým.
Generačná výpoveď?
Keby túto knihu napísal nejaký relatívne mladý autor či mladá autorka (ako napríklad román Kto chytá v žite?, ktorý vydal Jerome D.Salinger, keď mal 32, alebo Jack Kerouack svoje Na ceste vo veku 35 rokov), tak by sme mohli hovoriť o generačnej výpovedi. O tom, ako čerstvá spisovateľská krv vidí svoju Ameriku, ako sa im nepáči totálna sociálna nerovnosť, ako Ameriku milujú, lebo je bezhranične slobodná a ako ju nenávidia, lebo je úzkoprsá, sebecká.
Lenže Barbara Kingsolver (1955) nehovorí za generáciu čerstvo dospelých, ale ako skúsená autorka, ktorá začala písať pred 35 rokmi a má za sebou viacero kníh poézie, prózy i esejí. Demon Copperhead je štylizácia, je popisom, ako dnešnú Ameriku vidia ľudia skôr so smútkom z toho, že ideály, o ktorých snívali mladí ľudia, sa vlastne nedarí (opäť a opäť) napĺňať. Rezignácia? Alebo pravdivý pohľad späť? Návod, ako pochopiť, čo vraví nastupujúci prezident Trump, ktorý sľubuje, že bude lepšie? Pri čítaní pochopíte, aké jednoduché je zavádzať v tých chudobných častiach Ameriky.
Zároveň je DemonCopperhead aj literárna hra. Brabara Kingsolver si totiž vzala ako inšpiráciu román Charlesa Dickensa David Coperfield. Tento klasický sociálny román polovice 19. storočia o dospievaní chudobného chlapca, ktorého týra nevlastný otec, a ujde z domu, sa odohráva vo viktoriánskom Anglicku.
Krajine plnej sociálnej nerovnosti, pohŕdania ľuďmi z okraja a nemožnosti prekonávať sociálne rozdiely. Príbeh Barbary Kingsolverovej má mnohé prvky spoločné s Dickensovou klasikou ako na úrovni príbehu (chlapec, ktorý ujde z rodiny, kde ho týra nevlastný otec a zažíva neraz kruté stretnutia s realitou dobrej spoločnosti, ktorá chudobu nechce vidieť), tak aj iskrivým vtipom, karikatúrnym pohľadom na svet a zaľudnením postavičkami, ktoré sú dostatočne excentrické, aby boli skutočné. Viaceré postavičky sa vynoria a zaniknú po pár stranách tak bravúrne, že si ich proso zapamätáte ako dobrý vtip.
Nedôveruj nikomu
Keď na benzínovej pumpe ani nie dvanásťročného chlapca Demona na úteku okradne o všetky peniaze miestna štetka a on sa zachráni zasa len útekom, uvedomí si Demon, že česť, spravodlivosť, tolerancia či len jednoduché rešpektovanie druhých je vlastne v tej drsnej divočine neznámy pojem. Základná dôvera sa medzi ľuďmi stráca.
Bude trvať ďalších niekoľko bizarných stretnutí, pri ktorých si Demon postupne začína budovať vôbec vzťah s druhými. Začína chápať, že ak sa nebude snažiť byť úprimný aj nekompromisný, ambiciózny aj sebavedomý, vlastne sa nebude posúvať z dna, na ktorom už bol.
Prezrádzať ďalšie podrobnosti deja by vás obralo o radosť z objavovania príbehu. Demon Copperhead v nej pripomína divoké vĺča, ktoré nepochybne bolo v útulku bité a týrané, a postupne sa má zaradiť do normálnej spoločnosti. Stále hryzie, lebo nevie, v ktorej ruke je palica na bitie. Neverí, že mu môže byť aj „normálne“.
Tá časť Spojených štátov, o ktorej Kingsolverová píše, je krajinou s vysokou mierou nezamestnanosti, zdanlivo bezperspektívnej budúcnosti, kde veľká časť ľudí žije zo sociálnych dávok. Neúspech sedí s divákmi pri televízii ako domáci pán a záložňa je na ceste do obchodu prvá zastávka. Napriek tomu Demonova odvaha prežiť sa ukáže ako zásadná pre jeho vyhrabanie sa. Dospelý Demon na konci románu má šancu.
Nádej?
Toto nie je americký príbeh o tom, ako sa niekto „bežný“ dostane na vrchol. Román Demon Copperhead rozpráva o tom, ako sa niekto dostáva z dna, do ktorého sa narodil, dostáva sa horko-ťažko aspoň na akceptovateľnú spoločenskú úroveň. V krajine neobmedzených možností možno aj neobmedzene padnúť, ako sa to podarilo jeho rodičom. Krehkosť života dospelého Demona Coperheada stojí na vratkých nohách, v ktorých stále cítiť nie práve žiarivé detstvo. Aj dôvera vo vzťah, priateľstvo či lásku je stále len opatrným premýšľaním, či je to naozaj, či to nie je len nejaký falošný obraz.
Román je zasadený do „dnešnej“ Ameriky, ešte počas školy padnú Dvojičky, ale vo vidieckej Amerike je to len čosi, čo sa stalo, ale tie bežné starosti ako prežiť do ďalšieho dňa, to nenaruší. Amerika v Kingsolverovej knihe je až nepríjemným zrkadlom veľkej krajiny, kde okázalé bohatstvo je vyčlenené pre úzku skupinku ľudí (karikatúra jednej z Demonových spolužiačok, ktorej rodina vlastní dnes v mnohom automatizované bane, je ukážkou, ako povrchne a bezcitne vnímajú bohatí tých druhých), kým prežitie v džungli súčasnosti je realitou pre drvivú väčšinu.
Je dobré poznať aj takúto odvrátenú tvár Ameriky. Literárne rozprávanie v podaní Barbary Kingsolver sa nevyhýba ani témam rasovej odlišnosti, chudoby, rodinného násilia, prerozprávaného očami dospievajúceho mladíka. Čakajte drsný pohľad a vtipný jazyk, vďaka ktorému budete tomu ryšavohlavému Demonovi držať palce.
Martin Kasarda
Barbara Kingsolver: Demon Copperhead (prel. Mária Koscelníková, Motýľ 2024)