Cestujúci sa sám pre seba stáva krajinou, ktorou prechádza
Držiteľka Nobelovej ceny, Bookerovej ceny a dvojnásobná víťazka prestížnej ceny Niké Olga Tokarczuk debutovala v roku 1993 románom Putovanie ľudí Knihy. Už od začiatku tvorby je pre jej písanie charakteristické, že svoje romány stavia na rôznych kultúrnych textoch: mýtoch, legendách, biblických príbehoch a s ľahkosťou ich prepája s vymyslenými príbehmi s intenzívnym morálno-filozofickým charakterom. Jej diela majú často bizarný charakter, ale v tom najlepšom zmysle slova. Románom Putovanie ľudí Knihy odštartovala svoj jedinečný pisateľský štýl, ktorý ešte viac rozvinula v ďalších dielach.
Podstata ľudskej múdrosti v jedinej knihe
Román je plný symboliky, gnostických a intertextuálnych odkazov a autorka vedie dialóg aj s rôznymi druhmi vedy, či už je to filozofia, matematika, astronómia, ale aj tzv. paveda astrológia. Vďaka autorkinmu živému jazyku, realistickým a farbistým opisom nie sme iba pasívnymi pozorovateľmi udalostí, ale stávame sa dychtivými účastníkmi výpravy, na ktorú poslala skupinu odvážnych cestovateľov.
Román sa odohráva na pozadí historických udalostí, ktoré otriasali Francúzskom v 17. storočí. Ľudovít XIV., kráľ Slnko, si posvietil na protestantov. Zavádza povinný katolicizmus a hugenoti húfne opúšťajú svoje domovy, vyrážajú za hranice kráľovstva a dúfajú, že za nimi nájdu bezpečie. Naši cestovatelia ich však pozorujú iba z diaľky, nezastavujú sa a ani nás ich osud nateraz nezaujíma. Sme zvedaví na Knihu, na jej tajomstvá.
Tokarczukovej román možno čítať ako príbeh o putovaní dvojice osvietených ľudí – markíz fascinovaný alchýmiou a bankár dobrodinec –, ku ktorým sa pridá kurtizána so zlomeným srdcom a nemý pohonič. Vybrali sa do Pyrenejí hľadať tajomnú Knihu, ktorá vraj ukrýva jadro pozemskej múdrosti a má dar uzdravovať. Predstavuje symbol poznania, obsahuje pravdu o človeku, Bohu a svete.
Román je založený na snahe definovať, čo sú vedomosti a ako sa k nim možno dostať. Autorka nedáva odpovede, necháva nad nimi premýšľať čitateľa. Ako to už v podobných knihách o odyseovskom putovaní chodí, počas cesty sa objavia prekážky, ľúbostné vzplanutia a tragické udalosti a čitateľovi zároveň napadajú myšlienky a úvahy o zmysle samotnej (životnej) púte. Cieľom sa napokon stáva cesta sama.
Nebola by to však Olga Tokarczuk, keby pod pláštikom mýtov a rozprávkovosti neukryla oveľa hlbší zmysel. Hovorím o univerzálnom podobenstve o podstate ľudských túžob, o neustálom boji s chaosom, o hľadaní odpovedí na zásadné životné otázky, o snoch, ktoré sú charakteristické pre celý ľudský druh. „Každé ľudské dielo môže byť len odrazom niečoho dokonalejšieho. Každá kniha, ktorú napísal človek, bude len odrazom tamtej Knihy. Žijeme vo svete odrazov, tieňov, nedokonalosti, čo neznamená, že číra dokonalosť neexistuje.“
Prístupne aj o zložitejších témach
Na svoje si prídu tí, ktorí budú knihu čítať ako dobrodružný historický román so štipkou podivnosti zaľudnený bizarnými postavami, ale aj tí, ktorí sa doň ponoria ako do metafory ľudských túžob, do príbehu o honbe človeka za poznaním a s radosťou si vychutnajú výnimočnú štylistiku, hru s jazykom či úvahy o tvorbe a písaní. „Človek, ktorý píše knihu, prekračuje sám seba, lebo si trúfa na odvážny pokus o sebaurčenie a sebapomenovanie.“ Spisovateľka už v debute dokazuje, že aj o ťažších témach sa dá písať na vysokej úrovni, no stále tak, aby bolo dielo ľahko stráviteľné pre rôzne typy čitateľov. Prijmite pozvanie na cestu, vrátite sa z nej plní dojmov a myšlienok, ktoré vám budú ešte dlho zamestnávať myseľ.
Ivana Zacharová